Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)
| Chrám svätého Jána Krstiteľa | |
| Katedrála | |
 | |
| Patrocínium: svätý Ján Krstiteľ | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Mesto | Prešov |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| - cirkev | gréckokatolícka |
| - archieparchia | prešovská |
| - protopresbyteriát | Prešov |
| - farnosť | Prešov |
| Súradnice | 48°59′39″S 21°14′34″V / 48,99408°S 21,24286°V |
| Štýl | Barok |
| Výstavba | 14. storočie |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 707-3172/2 |
| - dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Prešova (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Cathedral of St John the Baptist, Prešov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je gréckokatolíckou metropolitnou katedrálou.
Už v 14. storočí stála v Prešove kaplnka, slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na chrám zasvätený Panne Márii. V r. 1603 sa chrám stal majetkom minoritov. Z ich pôsobenia bol v rokoch 1753 – 1754 prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.[2] Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku 1865 bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská).
Po vytvorení Prešovskej eparchie v roku 1818 sa chrám stal katedrálou. Biskup Jozef Gaganec v r. 1846-1848 chrám prispôsobil východnému obradu.[3]
V chráme sa nachádzajú relikvie blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, verná kópia Turínskeho plátna a relikvia svätého Kríža. Kópia Turínskeho plátna je v katedrále od roku 2003, prešovská katedrála ju dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v Taliansku. Dar sprostredkovala spoločnosť AMCOR - Priatelia východných cirkví. Okrem spomenutých sa v katedrále nachádzajú aj ostatky týchto svätých: Sv. Ján Krstiteľ, sv. prvomučník Štefan, sv. Anastázia, sv. Filip Neri, sv. Anton Padovský, sv. Filoména.
Pri povýšení Prešovskej eparchie na arcibiskupstvo v roku 2008 sa katedrála stala metropolitnou.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-09]. Dostupné online.
- ↑ Judák 2010, s. 59
- ↑ Judák 2010, s. 60
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 59-60: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove")
- Sprievodca po historickom Prešove, Universum, 2006
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)
