Preskočiť na obsah

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Evanjelická cirkev aug. vyznania v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2021 (v %).
Evanjelická cirkev aug. vyznania v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2011 (v %).
Evanjelická cirkev aug. vyznania v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 1930 (v %).
Evanjelická cirkev aug. vyznania v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 1880 (v %).
Symbol Lutherova ruža, emblém evanjelických cirkví

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku[1][2] (ECAV) je kresťanská protestantská cirkev a druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera (luteránstvu). V roku 2001 sa k nej hlásilo podľa Štatistického úradu SR 6,93 % slovenskej populácie, t. j. 372 858 osôb, v roku 2011 5,9% celkovej populácie, t.j. 316 250 osôb[3] a podľa sčítania z roku 2021 5,27% (286 907 osôb).[4] K roku 2004 mala cirkev 326 zborov, 357 duchovných a 651 kostolov a modlitební.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Reformácia na Slovensko prvýkrát prenikla v súvislosti s učením Jana Husa a výbojmi Jána Jiskru.[5] Po jeho potlačení sa v prvej polovici 16. storočia nemalý počet katolíckych farností začal prikláňať k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii. Zbory vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517. Pomáhal tomu aj fakt, že myšlienky reformácie z Nemecka priniesli študenti teológie, ktorí sa vracali na Slovensko. V 2. polovici 16. storočia boli 2/3 obyvateľstva evanjelické.

Na synode v Žiline v roku 1610 sa položili základy samosprávnej organizácie cirkvi. Vznikli prvé 3 superintendencie (biskupstvá) a boli zvolení prví traja superintendenti (biskupi) – Eliáš Láni, Samuel Melik a Izák Abrahamides pre západné a stredné Slovensko. Na východnom Slovensku vznikli dve superintendencie v roku 1614 na synode v Spišskom Podhradí. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.

Cirkev jestvovala s obmedzeniami od roku 1681 (šopronský snem). Oficiálne bola cirkev opäť povolená Tolerančným patentom z roku 1781, ktorý vydal pre Uhorsko cisár Jozef II. Po ňom boli postavené s mnohými stavebnými obmedzeniami dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku. Úplná rovnosť cirkví pred zákonom nastala až v roku 1848. Liberalizáciu vo vzťahu štátu k evanjelickej cirkvi znamenal i Cisársky patent z roku 1859, ktorý však vyvolal v cirkvi spory známe ako patentálne boje. Vznikom ČSR v roku 1918 sa konštituovala z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku samostatná ECAV na Slovensku. Prvá Ústava samostatnej evanjelickej cirkvi bola prijatá v roku 1921.

V období prvej republiky mala cirkev najužšie kontakty s Českobratrskou církví evangelickou.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

ECAV je zakladajúcim členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC) a Svetovej rady cirkví (SRC), sídlom ktorých je Ženeva, Švajčiarsko. Na Slovensku je ECAV zakladajúcim členom Ekumenickej rady cirkví. ECAV je v súčasnosti partnerom vlády pri predkladaní najmä cirkevných zákonov. V roku 2010 sa po prvýkrát uskutočnila evanjelická bohoslužba v kaplnke na Úrade vlády Slovenskej republiky[6]. Činnosť cirkvi sa riadi Ústavou, prijatou v roku 1993 a doplnenou v roku 2007.

Obce s najvyšším počtom veriacich

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, Štatistický úrad Slovenskej republiky

obec počet v %
Banská Bystrica 7251 9,54
Martin 6574 12,52
Liptovský Mikuláš 5793 18,98
Bratislava-Petržalka 4279 3,75
Myjava 4183 38,08
Zvolen 4181 10,29
Prešov 3608 4,25
Bratislava-Ružinov 3570 4,41
Poprad 2954 5,93
Stará Turá 2808 32,19
Trenčín 2672 4,88
Lučenec 2647 10,22
Senica 2488 12,52
Dolný Kubín 2357 13,03
Bratislava-Staré Mesto 2341 5,08
Žilina 2339 2,83
Liptovský Hrádok 2218 31
Bardejov 2129 6,9
Nové Mesto nad Váhom 2103 10,71
Nitra 2006 2,56

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, Štatistický úrad Slovenskej republiky

obec počet v %
Petrovce (okr. Vranov nad Topľou) 392 87,11
Buclovany 172 83,09
Lukavica (okr. Bardejov) 293 78,34
Markuška 114 76
Chvojnica (okr. Myjava) 258 74,57
Príbelce 416 74,55
Lentvora 61 74,39
Strelníky 562 72,99
Jasenová 305 71,76
Čierne nad Topľou 506 70,38
Šútovo 358 70,33
Vyšná Slaná 312 70,11
Pokryváč 121 68,36
Nolčovo 174 68,24
Krpeľany 739 67,99
Kšinná 330 67,9
Liptovská Kokava 632 67,67
Ratkovo 131 67,53
Vrbovce 978 67,45
Zlaté 512 67,02

Viera

[upraviť | upraviť zdroj]

ECAV sa hlási k luteranizmu. Za prameň viery považuje Bibliu zloženú zo Starej a Novej Zmluvy a za jej správne vysvetlenie Augsburské vyznanie. Vierouku tvoria Symbolické knihy luteránskych cirkví (Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske a Augsburské vyznanie, Apológia, Šmalkaldské články, Malý Lutherov katechizmus a Veľký Lutherov katechizmus). Do duchovnej služby ordinuje aj ženy. Duchovní nosia pri Službách Božích čierny talár a bielu kamžu.

Evanjelická cirkev, na rozdiel od niektorých ostatných cirkví, nepoužíva na oslovenie duchovných slovo „otec“, pretože podľa Ježišových slov v evanjeliách patrí toto oslovenie len nebeskému Otcovi. Preto pred oslovenie biskup, senior, farár, patrí slovo „brat“.

Služby Božie

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné časti služieb božích možno podľa poradia zoradiť nasledovne[7]:

  • Úvodná hudba (Prelúdium) môže byť formou spevokolu, ale aj reprodukovanej hudby, či prostredníctvom organu. Slúži najmä dôstojnosti vstupu do priestoru chrámu.
  • Oslovenie predstavuje jeden z novších prvkov služieb božích. Kazateľ oslovuje zbor, prípadne privíta hostí.
  • Introit alebo predspev pripravuje kazateľa na kázeň a prijímanie Ducha svätého.
  • Kyrie, raná alebo vstupná pieseň je pieseň na oslavu Pána Boha za istotu viery a za istotu odpustenia kajúcim.
  • Glória zhromaždenie spieva na slávu Bohu
  • Salutácia je pozdravením, ktorým sa kňaz s účastníkmi služieb božích pozdravia a poprajú si Božiu prítomnosť.
  • Kolekta je modlitba, v ktorej veriaci prosia o požehnanie stretnutia s Bohom.
  • Epištola je text Biblie, ktorým sa Boh prostredníctvom kazateľa prihovára zhromaždeným veriacim. Do čítania biblických textov je možné zapájať aj zodpovedných členov zboru.
  • Druhá pieseň (Graduál), pieseň primeraná času a významu nedele a sviatku a podľa možností aj predmetu kázne.
  • Evanjelium, ktoré nasleduje je ďalší text na službách božích, ktorým duchovný pastier evanjeliom, t.j. radostnou zvesťou obracia pozornosť na Boha. Zbor odpovedá: „Chvála Tebe, Hospodine, Haleluja“, čo je oslavou Boha za túto milosť.
  • Krédo je pieseň vyznania viery a potvrdenie faktu, že zbor si slovo pravdy evanjelia osvojuje a priznáva sa k nemu. Aby sa i tieto piesne – krédo často neopakovali, možno túto vieru vysloviť slovami Apoštolského vierovyznania a potom sa spieva pieseň pred kázňou, alebo primeraná iná.
  • Stredobodom evanjelických služieb Božích je Kázeň.
  • Ak je súčasťou Služieb Božích aj Večera Pánova tak nasleduje všeobecná spoveď. Tá sa skladá zo spovedných otázok ktoré sa kňaz pýta zhromaždenia, nasleduje modlitba ľútosti a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným.
  • Slávenie Večere Pánovej sa začína Prefáciou ktorú spieva kňaz. Je to ďakovná pieseň Bohu. Zakončená je sanctusom.
  • Nasleduje modlitba Pána – Otče náš.
  • Nasledujú slová ustanovenia, čiže konsekrácia chleba a vína. Slová ustanovenia spieva kňaz.
  • Agnus Dei – je pieseň kedy všetci prítomní tri krát zvolajú: Baránok Boží ty snímaš hriech sveta, zmiluj sa nad nami ! Pri treťom zvolaní sa namiesto vety zmiluj sa nad nami spieva: daruj nám svoj pokoj !
  • Nasleduje príjmanie Večere Pánovej. Ľud pokľakne okolo oltárneho zábradlia, kňaz na každého ešte raz vloží ruky a udelí osobné rozhrešenie, na dôraz že Boh odpúšťa jednotlivcom. Nasleduje príjmanie ktoré je zásadne pod obomi spôsobmi (Telo aj Krv).
  • Záverečná liturgia sa skladá z ďakovnej antifóny, kolekty a Áronovského požehnania. Po nej nasleduje posledný verš štvrtej piesne, po ktorom kňaz vyzve ľudí k podaniu rúk a pokojnom sa rozídení, ktoré je doprevádzané záverečnou organovou hrou (Postludium).

Organizačná štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou organizačnou zložkou je cirkevný zbor. Zbory sa združujú do seniorátov a senioráty do dištriktov. ECAV je rozdelená do dvoch dištriktov: Východný a Západný dištrikt a do 14 seniorátov, z toho je 8 seniorátov v západnom a šesť vo východnom dištrikte[8]:

Západný dištrikt:

Východný dištrikt

Výkonné orgány cirkvi na všetkých úrovniach sú zložené z konventu, najvyššieho orgánu cirkevno organizačnej jednotky (Dištriktu, Seniorátu, Zboru), presbyterstva a predsedníctva. Laický stav v orgánoch cirkvi zastupujú na jej jednotlivých úrovniach dozorcovia a tiež polovica volených presbyterov musí byť z laického stavu.

Synoda

[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonodárny a najvyšší správny orgán slovenských evanjelikov predstavuje synoda.
Synodu tvoria:

  • generálny biskup
  • generálny dozorca
  • generálny právny zástupca
  • zástupca Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského
  • členovia predsedníctiev dištriktov (4)
  • členovia predsedníctiev seniorátov (28)
  • delegáti seniorátov, pri čom každý seniorát volí na synodu dvoch delegátov, z nich jedného duchovného (14 + 14)
    • Na zasadnutí synody sa s hlasom poradným zúčastňujú členovia generálneho presbyterstva, riaditeľ Generálneho biskupského úradu, vedúci dištriktuálnych biskupských úradov a dištriktuálni právni zástupcovia. Podľa potreby sa na zasadnutie prizývajú aj ďalší cirkevní predstavitelia a odborníci.

V zmyle Ústavy evanjelickej cirkvi je volebné obdobie predstaviteľov na všetkých úrovniach 6 rokov. Kňazov za farára si volí zbor každých 10 rokov.[9]

Predstavitelia cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]
Jur Janoška, prvý evanjelický biskup

Najvyšším predstaviteľom cirkvi je generálne predsedníctvo, ktorého členmi sú:

  • generálny biskup
  • generálny dozorca.

Generálni biskupi od roku 1919:

Generálni dozorcovia od roku 1919

Sídlo ústredných orgánov ECAV je hlavne mesto Slovenskej republiky Bratislava.
Adresa Generálneho biskupského úradu je:
Palisády 46
Bratislava

Zbor biskupov

[upraviť | upraviť zdroj]

Zbor biskupov je zodpovedným orgánom Evanjelickej cirkvi v duchovných veciach, ktorý tvoria generálny biskup a dištriktuálni biskupi.

Významné synody

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1545 Synoda v Erdode – prvá synoda Evanjelikov v Uhorsku, kde zástupcovia zborov vydali 12 uznesení týkajúcich sa správy, vedenia a učenia evanjelickej cirkvi, ktoré vychádzali z Augsbugského vyznania
  • 1546 Synoda v Prešove – zišli sa na nej zástupcovia z pitich kráľovských miest Pentapolitany a aj zástupcovia cirkevných zborov zo Spiša a Šariša, prijali 16 ustanovení, nimi sa oddelila od ostatných protestantských prúdov, bola zavedená dvojstupňová správa kňaz – achidiakon(senior) a bol zvolený prvý archidiakom Michal Radašin, žiak Luthera a Melanchtona, spolužiak Leonarda Stöckela, ktorý pôsobil ako farár v Bardejove. Toto podnietilo organizovať sa aj ďalšie zbory.
  • 1610 Žilinská synoda[17] – ako prvá zákonodarná synoda evanjelikov na území Horného Uhorska, súčasného Slovenska, vytvorené boli superintendencie Trenčianska, Nitrianska a Banská. Prijala zákony a ustanovenia Žilinskej synody – „Paria Canonum Synody Solnensis“, zorganizovala desar hornouhorských stolíc do troch superintendencií: Trenčianskej (zo stolíc Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej stolica), Banskej (zo stolíc Turčianskej, Zvolenskej, Hontianskej a Novohradskej) a Nitrianskej (zo stolíc Nitrianskej, Prešporskej a Tekovskej), za superitnendentov boli inštalovaní Eliáš Láni a Samuel Melik a dodatočne Izák Abrahamides. Jej organizáciu viedli dve osobnosti a to palatín gróf Juraj Turzo a Eliáš Láni
  • 1614 Spišskopodhradská synoda[18] – boli prijaté kánony Spišskopodhradskej synody, vytvorené dve superintendencie na východnom Slovensku, pričom jednu tvorilo päť kráľovských miest a druhú ostatné cirkevné zbory Spiša a Šariša. Za superintendentov boli zvolení levočský farár Peter Zabler pre Pentapolitanu a Štefan Xylander zo Spišského Podhradia pre Spiš a Šariš.
  • 1707 Ružomberská synoda[19] – bola významná tým, že po prenasledovaní pozdvihla Evanjelickú cirkev, bol na nej prijatý cirkevný zákon, pozostávajúci z 25 kánonov. Potvrdila platnosť Symbolických kníh a odsúdila pietizmus. Jej závery boli vydané ako Acta et Conclusiones Synodi. Vedúcou osobnosťou bol Daniel Krman ml., ktorého synoda poverila posolstvom ku švédskemu kráľovi Karolovi XII, v ktorom ho žiadala o podporu pre evanjelické školstvo.
  • 1921 Synoda v Trenčianskych Tepliciach – potvrdila zriadenie ECAV na Slovensku, jej organizačnú štruktúru v rámci ktorej bolo dvojdistriktuálne usporiadanie platiace dodnes, demokratické synodálno-presbyteriálne usporiadanie, autonómnosť ktorá platila až do roku 1949. Taktiež schválila cirkevnú ústavu – Ústava Cirkve evanjelickej augšburského vyznania na Slovensku

Evanjelická diakonia

[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická diakonia na Slovensku sa na úrovni cirkevných zborov formovala už koncom 19. storočia. V Bratislave, na Palisádach, začiatkom dvadsiateho storočia vzniklo najväčšie inštitucionálne stredisko známe pod názvom Evanjelická nemocnica (nemocnica, sirotinec, starobinec, domov diakonís a diakonov). Po nástupe komunizmu, v roku 1951 bolo toto stredisko štátom rozpustené a všetci jeho obyvatelia vyhnaní na ulicu, budova a majetok bola cirkvi odobratá bez náhrady. V nemocničnej časti mohli ostať pracovať ako zdravotné sestry len tie diakonisy, ktoré sa vzdali rúcha t.j. vzdali sa svojej viery. Staré a choré diakonisy boli bez finančného zabezpečenia umiestnené v polorozpadnutom starobinci na Jozefskej ulici v Bratislave, kde postupne na choroby, zimu a podvýživu umierali. Tu ako posledný duchovný správca Diakoniského ústavu, nemocnice, starobinca a sirotinca od roku 1947 býval ThB. Ondrej Bartko – ev. a. v. farár s manželkou Annou r. Jurčovou a deťmi (Ing. Ivan Bartko, Mgr. Fedor Bartko, Mgr. Ondrej Bartko), ktorý v bratislavskom cirkevnom zbore a bratislavskom senioráte ECAV pôsobil až do začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Aj on sa s rodinou ocitol bez strechy nad hlavou. Prichýlil ho na necelý rok Otakar Jamnický, ktorému však dom na Štefánikovej ulici v Bratislave čoskoro v rámci tzv. Akcie B (byty) komunisti vzali. On sám s rodinou bol z Bratislavy vyhostený. Tak ako Diakoniský ústav v Bratislave (Evanjelickú nemocnicu), komunistický režim zlikvidoval aj iné charitatívne domovy Evanjelickej diakonie na Slovensku (napr.: domov Betánia v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a na iných miestach).

Nová história evanjelickej diakonie sa začína písať až v roku 1991. Účelové zariadenie evanjelickej cirkvi disponuje prostredníctvom 19 stredísk vo všetkých regiónoch Slovenska sociálnu, pastoračnú a zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sa vplyvom svojho zdravotného stavu, choroby, alebo samoty dostali do ťažkej životnej situácie. Diakonia disponuje 10 zariadeniami pre seniorov, detskými jasľami, detským domovom, útulkom pre mladých a internátnou školou pre zdravotne postihnuté deti.

Vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku protestantstva sa na vzdelanie kládol veľký dôraz. Prvé evanjelické školy začali vznikať už od Tolerančného patentu. Inštitúciou najvyššieho vzdelávania je Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Cirkev ďalej disponuje 6 materskými školami (Bratislava, Spišská Nová Ves, Rožňnava, Svätý Jur, Košice, Martin), 5 základnými a 9 strednými školami.[20] Evanjelické základné školy:

  • Evanjelická základná škola Bratislava
  • Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku Liptovský Mikuláš
  • Cirkevná základná škola Dr. Martina Luthera Bratislava
  • Evanjelická základná škola Rimavská Sobota
  • Evanjelická základná škola v Martine


Stredné vzdelávanie zaisťujú tieto gymnáziá a odborné školy:

Historicky významné školy

Médiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Budova bývalého Evanjelického lýcea v Bratislave
    Budova bývalého Evanjelického lýcea v Bratislave
  • Evanjelický Veľký kostol v Bratislave
    Evanjelický Veľký kostol v Bratislave
  • Artikulárny kostol v Hronseku
    Artikulárny kostol v Hronseku
  • Artikulárny kostol v Svätom Kríži
    Artikulárny kostol v Svätom Kríži
  • Artikulárny kostol v Kežmarku
    Artikulárny kostol v Kežmarku
  • Artikulárny kostol v Leštinách
    Artikulárny kostol v Leštinách
  • Evanjelický kostol v Štítníku
    Evanjelický kostol v Štítníku
  • Kolégium v Prešove
    Kolégium v Prešove
  • Kostol v Levoči
    Kostol v Levoči
  • Evanjelické kostoly v Modre
    Evanjelické kostoly v Modre
  • Evanjelický kostol v Trnave
    Evanjelický kostol v Trnave

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku [online]. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-23]. Dostupné online. Archivované 2017-12-24 z originálu.
  2. ↑ ECAV na Slovensku [online]. ECAV - Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, [cit. 2017-12-23]. Dostupné online. Archivované 2017-12-24 z originálu.
  3. ↑ http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES
  4. ↑ Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021 [online]. Štatistický úrad SR, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  5. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-04-30]. Dostupné online. Archivované 2011-09-12 z originálu.
  6. ↑ http://m.webnoviny.sk/nabozenstvo/urad-vlady-dnes-bude-prva-evanjelick/235256-clanok.html[nefunkčný odkaz]
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-04-30]. Dostupné online. Archivované 2012-12-28 z originálu.
  8. ↑ http://www.ecav.sk/?p=Senioraty
  9. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2007-07-16]. Dostupné online. Archivované 2007-07-16 z originálu.
  10. ↑ http://www.ecav.sk/files/user/prednaska_sismis.pdf
  11. ↑ http://www.mtatk.hu/interreg/pdf/pesek15.pdf
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-24]. Dostupné online. Archivované 2018-02-01 z originálu.
  13. ↑ http://www.ecav.sk/?p=spravodajstvo/SPRecav/posledna_rozlucka_s_bratom_ivanom_Stefanom_Senselom_
  14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-24]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
  15. ↑ http://domov.sme.sk/c/2970431/od-zajtra-maju-evanjelici-noveho-biskupa.html
  16. ↑ Generálny dozorca Ing. Ján Brozman sa vzdal svojej funkcie [online]. www.ecav.sk, [cit. 2021-06-22]. Dostupné online.
  17. ↑ http://www.ecav.sk/?p=ZS_zil_synoda_1610
  18. ↑ http://www.ecav.sk/?p=3_ecd/spisskopodhradska_synoda-1614
  19. ↑ http://www.ecav.sk/?p=info/INFHistória/udalosti/ruzomberska_synoda_1707
  20. ↑ http://www.ecav.sk/files/user/evanjelicke_skoly.ppt

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelická_cirkev_augsburského_vyznania_na_Slovensku&oldid=7910051“