Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
| Chrám svätého Juraja v Plovdive | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na chrám z juhovýchodu
| |
| Patrocínium: Svätý Juraj Víťazný | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°09′03″S 24°44′13″V / 42,150745°S 24,736951°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 1 |
| Architekt | Josef Schnitter |
| Štýl | ruský klasicizmus |
| Výstavba | 1881 – 1883 |
| - dokončenie | 1883 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 26. október 1883 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint George's Church Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Juraja (bulh. Църква „Свети Георги“ – Cărkva „Sveti Georgi“)[1][2][3][4] je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][5][4] Kultúrna pamiatka miestneho významu.[1]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätého veľkomučeníka Juraja Víťazného (bulh. Църква „Свети великомъченик Георги Победоносец“ – Cărkva „Sveti velikomăčenik Georgi Pobedonosec“),[3] alebo Chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Църква „Свети Георги Победоносец“ – Cărkva „Sveti Georgi Pobedonosec“).[5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv[2][4] v štvrti Maraša (bulh. Мараша) [2][4][5] na ulici „Trajko Kitančev“ (bulh. улица „Трайко Китанчев“ – ulica „Trajko Kitančev“, doslova ulica Trajka Kitančeva“),[1] na križovatke s ulicou „Janko Sakăzov“ (bulh. улица „Янко Сакъзов“ – ulica „Janko Sakăzov“, doslova ulica Janka Sakăzova“).[5] Leží neďaleko nábrežia rieky Marica.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý chrám bol na mieste postavený v roku 1730 a už v tomto prvom chráme sa slúžili liturgie v bulharčine. Niekedy okolo roku 1770 bol tento chrám zničený Turkami.[5]
Druhá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Druhá budova bola s najväčšou pravdepodobnosťou trojloďová pseudobazilika s polkruhovou apsidou a s oddelene stojacou niekoľkoposchodovou zvonicou, ktorá sa nachádzala v blízkosti severozápadnej časti chrámu.[2]
Iniciatíva na výstavbu nového chrámu sa objavila v priebehu roku 1846.[2] S iniciatívou prišli obyvatelia bulharskej štvrti Maraša, keďže chceli mať opäť chrám, kde by sa slúžili liturgie v bulharčine,[3] ako aj na protest proti zvyšujúcemu sa gréckemu vplyvu.[4] Chrám postavený na základoch pôvodného chrámu v rokoch 1847[3][4] – 1848.[3][4][5][2] Chrám nechal postaviť Georgi Marazli,[5][4] ktorý na výstavbu daroval aj pozemok,[4] pričom výstavbu budovy finančne podporil významný plovdivský občan Stojan Todorov Čalăkov,[3][5][4] ktorý taktiež zabezpečil sultánsky ferman (špeciálne povolenie) pre výstavbu.[2]
V roku 1848 bola v chrámovom dvore postavená[3][5][4] a pri príležitosti vysvätenia chrámu taktiež otvorená[5][4] taktiež aj budova bulharskej chrámovej školy.[3][5][4]
V roku 1876 bol v chrámovom dvore obesený účastník Aprílového povstania Vasil Sokolski.[5]
Chrám bol vážne poškodený ruskou delostreleckou guľou 3. januára 1878 počas bojov v priebehu v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[3] Peniaze na opravu chrámu sa začali zbierať krátko po zničení pôvodnej budovy z roku 1848 a celá zbierka nakoniec trvala tri roky. Vo februári 1881 bola na miesto prizvaná skupina expertov, aby posúdili možnosť opravy budovy. Na základe prehliadky bolo odporučené zvyšky budovy zdemolovať do základov a chrám postaviť ako novú budovu. Následne bolo rozhodnuté držať sa tohto odporúčania a pri tejto príležitosti ešte pokračovať vo finančnej zbierke a budovu zároveň rozšíriť.[2]
Súčasná budova
[upraviť | upraviť zdroj]Základný kameň novej budovy bol položený 17. mája 1881.[2] Výstavba bola ukončená[5][2] v polovici[2] 1883.[5][2] Chrám bol vysvätený 26. októbra 1883.[3][2] V roku 1903 bola k budove chrámu pristavená zvonica.[5][4]
V roku 1985 budova získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasná budova bola postavená podľa projektu architekta Josefa Schnittera.[3][5]
Budova je postavená v štýle ruského klasicizmu druhej polovice 19. storočia.[2] Zároveň však bola dodržaná tradícia chrámových stavieb z obdobia bulharského národného obrodenia a chrám tak bol postavený ako trojloďová pseudobazilika.[2] Vo východnej oltárnej časti je budova zakončená veľkou polkruhovou apsidou. Nad centrálnou časťou naosu sa nachádza polkruhová kupola postavená na vysokom tambure.[2]
Pred severným ako aj južným vchodom do chrámu sa nachádza schodisko vedúce k portiku v dórskom štýle, ktorý je vo vrchnej časti zakončený trojuholníkovým frontónom.[2]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Rovnako ako chrám, aj zvonica je dielom architekta Josefa Schnittera.[5][4][2] Zvonica je dvojposchodová a bola pristavená k fasáde budovy pred západným vchodom do budovy. Zvonicu podopierajú štyri stĺpy štvorcového pôdorysu, medzi ktorými sa nachádza priechod k hlavnému vchodu do chrámu. Vo vrchnej časti je zvonica zakončená kupolou.[2]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]V západnej časti naosu sa nachádza balkón.[2] Podlaha je vystlaná mramorovými doskami.[3]
Ikonostas a ikony
[upraviť | upraviť zdroj]Ikonostas v chráme je z obdobia bulharského národného obrodenia a pochádza z pôvodnej (druhej) budovy chrámu z roku 1848. Zhotovený bol v empírovom štýle. Najvýznamnejšími ikonami z ikonostasu sú diela významného maliara ikon Nikolu z Adrianopolu, ktorý ich zhotovil v rokoch 1845 a 1849. Významné sú aj ikony debărského maliara ikon Ivana Georgiv-Spaovského zo začiatku 20. storočia.[2]
Patrocínium
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je zasvätený svätému veľkomučeníkovi Jurajovi Víťaznému[2]
Chrámový sviatok: 6. máj, na sviatok svätého veľkomučeníka Juraja Víťazného[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Rok zaradenia do predbežného zoznamu pre udelenie štatútu kultúrnej pamiatky: 1980[1]
Rok vyhlásenia za kultúrnu pamiatku: 1985[1]
Dôvod ochrany: umelecká hodnota stavby[1]
Oficiálny názov v zozname Národného inštitútu pre nehnuteľné kultúrne dedičstvo: Cărkva „Sveti Georgi“ (bulh. Църква „Свети Георги“ – Cărkva „Sveti Georgi“, doslova Chrám svätého Juraja)[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na chrám zo severu -
pohľad na chrám zo severozápadu -
pohľad na chrám z juhozápadu -
pohľad na chrám zo západu -
pohľad na chrám z juhu -
pohľad na chrám z juhu -
pohľad na chrám zo severovýchodu -
pohľad na chrám z východu -
pohľad na východnú časť chrámu s apsidou -
pohľad na severný vchod do chrámu -
pohľad na západný vchod do chrámu -
detailný pohľad na zvonicu -
detailný pohľad na strop v priestore vchodu pod zvonicou -
pohľad na chrámový dvor v južnej časti
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 89 – 99. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 435. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 32. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 564. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
