Klasicistická architektúra
Klasicistická architektúra je obdobie architektúry v 17. – 19. storočí.
Kladie dôraz na symetriu, geometriu a pravidelnosť. Rovnako ako renesancia nadväzuje na antiku, najmä na architektúru antického Ríma. Stavby majú rovné línie, trojuholníkové štíty a antické stĺpy.
Typické sú francúzske parky – symetrický, dômyselný systém cestičiek, altány, aleje, vodotrysky, kry a stromy zostrihané do geometrických tvarov. Všetko sa vyznačovalo prísnym rádom a pevnými pravidlami. Vo Francúzsku vznikol počas vlády Napoleona I. iný variant klasicizmu, štýl empírový. Klasicizmus druhej polovice 19. storočia sa u nás obvykle nazýva neoklasicizmus.
Príklady klasicistickej architektúry
[upraviť | upraviť zdroj]- jadro Petrohradu
- kostol La Madeleine v Paríži, ktorý chcel Napoleon premeniť na Pamätník Veľkej armády
- Arc de Triomphe du Carrousel v Paríži
- Stavovské divadlo v Prahe
- Primaciálny palác v Bratislave
Príklady neoklasicistickej architektúry
[upraviť | upraviť zdroj]- Teatr Wielki vo Varšave
- Rudolfinum v Prahe
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- R. Huyghe (red.), Umění nové doby – Encyklopedie umění a lidstvo (Larousse). Praha: Odeon 1974
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klasicistní architektura na českej Wikipédii.