Chrám svätého Mikuláša Sofijského
| Chrám svätého Mikuláša Sofijského | |
| pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na chrám z juhozápadu
| |
| Patrocínium: svätý Mikuláš Sofijský | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Văzraždane |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°42′06″S 23°18′36″V / 42,701583°S 23,310083°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 2 |
| - počet kupol | 3 |
| Architekt | Anton Torňov |
| Štýly | secesia, národný romantizmus |
| Výstavba | 1896 – 1900 |
| - dokončenie | 1900 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 3. december 1900 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Nicholas of Sofia Church | |
| Webová stránka: http://www.sveti-nikolai.com/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Mikuláša Sofijského (bulh. Църква „Свети Никола Софийски” – Cărkva „Sveti Nikola Sofijski“),[1][2][3][4][5][6][7] alebo Chrám svätého Mikuláša Nového Sofijského (bulh. Църква „Свети Никола Нови Софийски” – Cărkva „Sveti Nikola Novi Sofijski“),[2] prípadne Chrám svätého Mikuláša Sofijského veľkomučeníka (bulh. Църква „Свети Никола Софийски великомъченик” – Cărkva „Sveti Nikola Sofijski velikomăčenik“)[8] je pravoslávny chrám z prelomu 19. a 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][9][2][3][8][6] Kultúrna pamiatka národného významu.[3][5][4] V chráme sa nachádzajú relikvie svätého Mikuláša Sofijského.[1][3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia[9][5][6][1][3] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)[5] v blízkosti pamätníku Adrianopolského eposu[1][3] v parku Sveti Nikola>[1][3] medzi ulicami „Opălčenska“ (bulh. улица „Опълченска“), „Car Simeon“ (bulh. улица „Цар Симеон“), „Bregalnica“ (bulh. улица „Брегалница“) a „Pirotska“ (bulh. улица „Пиротска“)[5][1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rozhodnutie postaviť chrám zasvätený svätému Mikulášovi Sofijskému v blízkosti jeho obľúbeného miesta prijalo sofijské mestské zastupiteľstvo v priebehu roku 1895.[1][3] Výstavba chrámu sa začala v roku 1896[2] a bola ukončená v roku 1900.[6][1][3][2][9] Chrám bol vysvätený 3. decembra 1900.[8]
V roku 1911 bol okolo chrámu založený park.[1][3] V roku 1955 bol chrámu pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5][4] V rokoch 1966 – 1969 bol chrám vyzdobený freskami.[8][2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám bol postavený v štýle bulharského národného romantizmu s prvkami secesie.[8][9] Autorom projektu pre výstavbu bol architekt Anton Torňov.[6][1][3][8][9]
Ide o trojloďovú baziliku[8][2] krížovo-kupolového typ[2][9] so zvýraznenou pozdĺžnou a priečnou osou lode. Priečna os je z vonkajšej strany zvýraznená z fasády mierne vystupujúcimi rizalitmi na severnej a južnej strane budovy. Rizality sú vo vrchnej časti zakončené trojuholníkovými frontónmi.[8] Vo východnej oltárnej časti je budova zakončená tromi apsidami.[8][2] Nad centrálnou časťou budovy, v mieste stretu pozdĺžnej a priečnej osi, sa nachádza kupola na tambure.[8][2] V západnej časti chrámu sa nachádza predsieň. Nad predsieňou (na severnej a južnej strane) sa nachádzajú dve kruhové veže, ktoré sú dostupné schodiskom z južnej časti predsiene.[8] Veže sú zakončené kupolami.[2] Pred západným vchodom do predsiene chrámu sa nachádza portikus vo vrchnej časti formovaný baldachýnom. Podobné portiky sa nachádzajú aj pred južným a severným vchodom, ktoré vedú do naosu chrámu.[8]
Výzdoba fasády pozostáva zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál s vlysmi zdobenými farebnou mozaikou, pričom tento typ výzdoby je odkazom na stredovekú bulharskú architektúru.[8]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]V oltárnej časti chrámu sa nachádzajú tri prestoly. Centrálny je zasvätený svätému Mikulášovi Sofijskému, južný svätej Kataríne a severný svätej Maríne.[2][7] Štvrtý prestol sa nachádza pri severnom vchode do chrámu a je zasvätený Ctihodnej Petke Tărnovskej.[7]
Ikonostas a chrámový mobiliár zhotovili rezbári Nestor Aleksiev a Lazar Aleksiev podľa návrhu architekta Antona Torňova a umelca Stefana Badžova.[8][2] Výroba prebiehala v rokoch 1900 – 1912.[2] Ikony pochádzajú zo začiatku 20. storočia a sú dielom akademických umelcov Stefana Ivanova, Ivana Mrkvičku, Stefana Badžova a Charalampiho Tačeva.[2]
Ambón je dielom Genča Marangozova.[8]
Chrám je vyzdobený freskami. Časť fresiek je z roku 1900, niektoré z roku 1912 a najväčšia časť pochádza z rokov 1966 – 1969.[2] Autormi fresiek zo 60. rokov. 20. storočia sú umelci N. Rostovcev, K. Jordanov, G. Georgiev, G. Belstojnov a P. R. Pindev.[8][2]
Patrocínium
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je zasvätený Mikulášovi Sofijskému, mučeníkovi Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol v roku 1555 z dôvodov viery (odmietnutie konverzie na islam) zavraždený skupinou Turkov v bývalej sofijskej štvrti Jučbunar[1][2][3] (v lokalite Tri kladenci), [1][3] v ktorej sa nachádza aj samotný chrám.[2][1][3]
Chrámový sviatok sa slávi 17. mája.[7]
Malé chrámové sviatky:
- 17. júla na sviatok svätej veľkomučenice Maríny[7]
- 24. novembra na sviatok svätej veľkomučenice Kataríny[7]
- 14. októbra na sviatok Ctihodnej Petky Tărnovskej[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3][5][4]
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955, štatút bol obnovený aj v roku 1988[5][4]
Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[5][4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na chrám a okolie zo severozápadu -
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu -
pohľad na severnú fasádu chrámu -
pohľad na východnú fasádu chrámu s tromi apsidami -
pohľad na centrálnu časť južnej fasády -
pohľad na južnú časť predsiene s jednou z veží -
pohľad na západný vchod do chrámu -
pohľad na severný vchod do chrámu -
detail z fasády -
pohľad na ambón -
centrálna časť ikonostasu -
chrám na pohľadnici zo začiatku 20. storočia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 342 – 343. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 90 – 92. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 481. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f mc.government.bg, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 103. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g За храма | Православен храм Св. Николай Софийски [online]. sveti-nikolai.com, [cit. 2023-05-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 441. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 169. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša Sofijského
