Christiaan Huygens
| Christiaan Huygens | |
 holandský fyzik, matematik a astronóm | |
| Narodenie | 14. apríl 1629 Haag, Holandsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. júl 1695 (66 rokov) Haag, Holandsko |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Christiaan Huygens (plné texty diel autora) |
| Commons |  Christiaan Huygens |
Christiaan Huygens (* 14. apríl 1629, Haag – † 8. júl 1695, Haag) bol holandský fyzik, matematik a astronóm. Narodil sa v rodine vzdelaného diplomata. Položil základy vlnovej teórie svetla, vysvetlil dvojlom svetla, zostrojil okulár, zaoberal sa teóriou kyvadla, zostrojil kyvadlové hodiny a objavil Saturnov prstenec. Vytvoril ďalekohľad, ktorým v roku 1655 objavil Saturnov mesiac Titan. Patrí medzi zakladateľov počtu pravdepodobnosti.
Matematické práce
[upraviť | upraviť zdroj]Vo vedeckých kruhoch sa stal Huygens známym dvoma matematickými prácami: Teorémy o kvadratúre hyperboly, elipsy a kruhu a ťažiská ich častí (1651) a Objavy o veľkosti kruhu (1654). K jeho najvýznamnejším prácam patrí Prehľad slávnych úloh (1654). Toto dielo sa zaoberá riešením úloh formulovaných Descartom, Fermatom, Pappom, ale i antickými matematikmi.
Titan
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1655 objavil Christiaan Huygens najväčší mesiac planéty Saturn Titan. Objav zverejnil o rok neskôr.
Kyvadlové hodiny
[upraviť | upraviť zdroj]16. júna 1657 Huygens obdržal patent na kyvadlové hodiny.
Dostredivé zrýchlenie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1658 vydáva Huygens spis Horologium, o rok neskôr ďalší, v ktorom pojednáva o existencii Saturnových prstencov. Pri štúdiu kruhového pohybu objavil vzťah pre dostredivé zrýchlenie:
na základe ktorého prepočítaval Newton zrýchlenie vyvolané Zemou vo vzdialenosti Mesiaca, a tým určoval i zakrivenie jeho dráhy.
Vlnová teória svetla
[upraviť | upraviť zdroj]Christiaan Huygens sa zaoberal predovšetkým vlnovou teóriou svetla. V roku 1678 vydal Pojednanie o svetle. Z predstavy pozdĺžneho vlnenia odvodil pomocou konštrukcie vlnoplôch priamočiare šírenie svetla a zákon odrazu a lomu svetla, a to nielen pre izotropné telesá, ale i pre islandský vápenec, ktorého dvojlom vysvetľoval pôsobením dvoch vlnoplôch, z ktorých je jedna guľou ako v izotropických telesách, druhá rotačným elipsoidom.
- 1673 - podrobný fyzikálny rozbor činnosti kyvadla v spise Kyvadlové hodiny.
- 1690 - Traktát o svetle rozpracoval myšlienku o šírení vĺn zo zdroja pridaním obálky elementárnych vlnoplôch.
Pomenované po ňom
[upraviť | upraviť zdroj]- asteroid 2801 Huygens
- kráter na Marse
- hora na Mesiaci
- planetárna sonda sonda
- Huygens Software pre spracovanie obrazu v mikroskope
- okuláre používané v mikroskopoch a teleskopoch
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christiaan Huygens
