Cirkev československá husitská
Cirkev československá husitská skrátene CČSH[1] (do roku 1971 Cirkev československá) je kresťanská cirkev pôsobiaca na území Česka, Slovenska a do roku 1939 aj na území Podkarpatskej Rusi. Na Slovensku je registrovaná pod názvom Cirkev československá husitská na Slovensku.[2] Pri sčítaní ľudu v roku 2011 sa k nej hlásilo 39 276[3] obyvateľov Česka a 1 782[4] obyvateľov Slovenska.
Nejedná sa o husitov, ktorí existovali v 15. storočí. Cirkev vznikla v roku 1920 činnosťou modernisticky naladených rímskokatolíckych kňazov, oddelením sa od Rímskokatolíckej cirkvi a len nadväzujúc na husitské hnutie. V období druhej svetovej vojny bola na území Slovenska zakázaná, na území Protektorátu Čechy a Morava niesla názov Cirkev českomoravská. Po vojne sa vrátila k názvu Cirkev československá. Prívlastok husitská dostala až v roku 1971.
Vierouka a bohoslužba
[upraviť | upraviť zdroj]
CČSH považuje za prameň viery Bibliu zloženú zo Starého a Nového zákona. Husitská teológia prijíma cirkevnú tradíciu, avšak iba takú, ktorú považuje za v súlade s Bibliou. Vysluhuje sedem sviatostí: krst, Večeru Pánovu, birmovanie, pokánie, manželstvo, svätenie kňazstva a útechu chorých. Do duchovného úradu sú ordinované aj ženy. Celibát duchovných je dobrovoľný. Večera Pánova sa vysluhuje pod obomi spôsobmi (hostie aj víno) a spoveď je spoločná, pri bohoslužbe. Duchovného je možné požiadať aj o súkromnú spoveď alebo duchovný rozhovor. Bohoslužby s Večerou Pánovou sa slúžia podľa Liturgie Karla Farského, prípadne Druhej liturgie Cirkvi československej husitskej. Bohoslužbu slova slúži podľa Pobožnosti Františka Kalouse. Cirkev je dogmaticky veľmi dynamická a veľký dôraz kladie na poznanie a slobodu jednotlivca. Duchovní nosia pri bohoslužbe čierny talár s vyšitým červeným kalichom na hrudi a štólu. Čierny talár sa smie nahradiť aj bielou albou, ktorá má taktiež vyšitý červený kalich.
Patriarchovia
[upraviť | upraviť zdroj]
Patriarcha je najvyšším predstaviteľom Cirkvi československej husitskej. V tejto funkcii pôsobili:
- Karel Farský (1924 – 1927)
- Gustav Adolf Procházka (1928 – 1942)
- František Kovář (1946 – 1961)
- Miroslav Novák (1961 – 1990)
- Vratislav Štěpánek (1991 – 1994)
- Josef Špak (1994 – 2001)
- Jan Schwarz (2001 – 2005)
- Tomáš Butta (2006 -)
Diecézy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pražská diecéza (biskup David Tonzar)
- Olomoucká diecéza (biskup Tomáš Chytil)
- Plzeňská diecéza (biskup Lukáš Bujna)
- Královohradecká diecéza (biskup Pavel Pechanec)
- Brnenská diecéza (biskup Juraj Jordán Dovala)
- Slovenská diecéza (biskup Jan Hradil)
Cirkev československá husitská na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Pre bližšie informácie pozri Cirkev československá husitská na Slovensku
Cirkev československá husitská má na Slovensku tri náboženské obce (Bratislava, Martin-Liptovská Osada a Košice). Biskupom slovenskej diecézy je Jan Hradil.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Co je Církev československá husitská?
- ↑ Cirkvi a náboženské spoločnosti, Ministerstvo kultúry SR, online [online]. [Cit. 2016-12-20]. Dostupné online. Archivované 2015-01-25 z originálu.
- ↑ Předběžné výsledky Sčítání lidu, domů a bytů 2011, ČSÚ, online [online]. [Cit. 2016-12-20]. Dostupné online. Archivované 2012-01-04 z originálu.
- ↑ Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania - 2001,ŠÚ SR, online [online]. [Cit. 2016-12-20]. Dostupné online. Archivované 2011-05-22 z originálu.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Církev československá husitská na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).