Cirkev československá husitská na Podkarpatskej Rusi
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Náboženské obce Cirkvi československej husitskej na Podkarpatskej Rusi vznikali od roku 1922. Duchovná správa tu bola zabezpečovaná prostredníctvom biskupa olomouckého. Neskôr Cirkev československá na Podkarpatskej Rusi zanikla a dnes už tu nepôsobí.
Historický prehľad
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé snahy predstaviteľov Cirkvi československej pre územie Podkarpatskej Rusi sa orientovali na amerických Slovákov, vďaka ním sa chceli dostať svojim vplyvom na územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, čo sa však nepodarilo. Následne v roku 1922 prebehol pokus o založenie obce v Bratislave, avšak aj tomuto kroku boli kladené prekážky. Štátneho uznanie sa tejto cirkvi na Slovensku a Podkarpatskej Rusi dostalo až v roku 1925.
Na Podkarpatskej Rusi boli v roku 1931 zriadené dve náboženské obce s dvoma duchovnými: Chust (duchovný Josef Souček) a Užhorod (duchovný Pavel Bouda).
Vývoj prebiehal nasledovne: Užhorod (1927), Chust (1928), Mukačevo (1931) a Slatinské Doly (1931).
V roku 1939 po vzniku Slovenského štátu a okupácie južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarskom, bola tu duchovná moc potlačená a fakticky zanikla. V dobe zániku náboženských obcí po anexii Maďarskom, bolo v náboženskej obci v Užhorode 800 veriacich a v Mukačeve 400 veriacich.
V roku 1939 bola činnosť Cirkvi československej na území Slovenska celkom zakázaná. Tento zákaz bol zrušený až v roku 1993.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Církev československá na Podkarpatské Rusi na českej Wikipédii.