Clevelandská dohoda

Clevelandská dohoda bol prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Bola podpísaná v októbri roku 1915, teda v čase, keď v Európe zúrila prvá svetová vojna a zároveň v Rakúsko-Uhorsku sa dial boj o samostatnosť Slovákov, Čechov a iných národov. Dňa 30. mája 1918 ju nahradila Pittsburská dohoda.

U amerických krajanov postupne začala prevládať mienka, že optimálne pre Slovákov bude štátne spojenie s Čechmi. Kým stúpenci unitaristického čechoslovakizmu presadzovali česko-slovenskú jednotu a vybudovanie tzv. Veľkej Čechie, zástupcovia Slovákov v Amerike boli ochotní akceptovať len taký česko-slovenský štát, ktorý bude založený na federatívnom systéme so slovenskou autonómiou.

Po niekoľkomesačnom vyjednávaní bola 22. októbra 1915 v Clevelande podpísaná dohoda medzi Slovenskou ligou v Amerike a Českým národným združením. Táto dohoda hovorila o spolupráci medzi Čechmi a Slovákmi pri plnení päťbodového programu:

Clevelandská dohoda Samostatnosť českých zemí a Slovenska Spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda i s úplným používaním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským. Volebné právo: všeobecné, tajné a priame. Formy vlády: personálna únia s demokratickým zriadením štátu, podobne ako v Anglicku. Tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok. České národné združenie podržuje si právo prípadnej zmeny a to samé právo má aj Slovenská liga. Cleveland, Ohio, dňa 22. októbra 1915

V ďalších ustanoveniach dohody sa obe strany, okrem iného, zaväzujú vytvoriť fond, spoločný výbor na rokovanie s Juhoslovanmi.

Signatármi Clevelandskej dohody za slovenskú stranu boli Ivan Daxner a Albert Pavol Mamatej. Za českú stranu dohodu podpísali Ludvík Fisher a Josef Tvrzický – Kramer.