Preskočiť na obsah

Cyril a Metod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cyrilo-metodská misia)
Cyril a Metod
slovanskí apoštoli, misionári a spolupatróni Európy
slovanskí apoštoli, misionári a spolupatróni Európy
Biografické údaje
Narodenie826/827 a 815
Solún, Byzantská ríša
Úmrtie14. februára 869 a 6. apríla 885
Rím a Velehrad, Veľká Morava
Uctievanie
AtribútyCyril: kniha, mních, obraz Panny Márie, skrinka s ostatkami;


Metod: anjel, biskup s barlou v tvare gréckeho písmena Tau, ukončený krížom, obvykle dvojitým, ikona posledného súdu alebo Panny Márie nesený s bratom (Cyril), s ním je najčastejšie zobrazovaný spoločne
PatronátEurópa, Bulharsko, Severné Macedónsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia
Cirkevkatolícka, evanjelická cirkev, pravoslávna cirkev
Sviatok

katolícka, evanjelická cirkev:

Odkazy
Spolupracuj na CommonsCyril a Metod
(multimediálne súbory na commons)
Reliéf na bráne na Kapucínskej ulici v Bratislave
Maľba v kostole v ruskej obci Kaga
Jan Matejko – Svätí Cyril a Metod
Ikona zobrazujúca Sv. Cyrila a Metoda
Zahari Zograf – Sv. Cyril a Metod
Stanislav Dospavski – Sv. Cyril a Metod
Sv. Cyril a Metod, apoštoli Slovanov

Tento článok je o spoločných aktivitách svätcov, ktorí sa volali Cyril a Metod (varianty mena pozri nižšie), nazývaných aj solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestcovia, vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti. Pozri aj samostatné články Konštantín Filozof a Svätý Metod.

Jadro tohto článku tvorí misia svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v rokoch 863/864 až 885, ktorá sa v literatúre nazýva cyrilo-metod(ov)ská misia (varianty názvu pozri nižšie) alebo veľkomoravská misia či byzantská misia.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Mená bratov sa zastarano píšu aj Cyrill namiesto Cyril, a Metód či Metodej namiesto Metod; okrem toho sa namiesto Cyril píše aj alternatívne meno Konštantín.

Tvar cyrilo-metodská či cyrilo-metodovská misia je kodifikovaný od roku 1997. V rokoch 1987 až 1997 bol kodifikovaný tvar cyrilometod(ov)ská misia a v rokoch 1940 – 1987 bol kodifikovaný tvar cyrilometodejská misia[1]. V minulosti sa vyskytovali aj tvary cyril(l)o-metodejská misia, cyril(l)o-metódska/cyrilometódska misia, cyri(l)lo-methodejská/cyril(l)omethodejská misia a cyrillo-metod(ov)ská misia.

Pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Konštantín a Metod mali 5 súrodencov. Konštantín bol najmladší zo všetkých siedmich detí. Rodičia boli urodzeného pôvodu; o ich otcovi vieme, že bol vysoký byzantský štátny úradník (drungarios). V Živote Metodovom (kap. II.) sa o nich hovorí: Bol z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju.

Etnický pôvod bratov je sporný v tom zmysle, že niektorí autori považujú otca za Gréka (pretože jeho meno je zachované v gréckej podobe Leontios – po slovansky Lev) a matku za Slovanku (volala sa Maria)(pozri napr.[2] [3][4] [5]), iní autori oboch rodičov za Grékov alebo zriedkavejšie oboch za Slovanov. Problém je komplikovaný aj skutočnosťou, že výraz Grék v tom období označoval aj to, čo od 19. storočia nazývame Byzantínec, teda všeobecne obyvateľ Byzantskej ríše (v tomto zmysle je potom už teoreticky možný akýkoľvek etnický pôvod). Je známe, že bratia (v neskoršom veku) ovládali okrem iného gréčtinu, slovančinu a latinčinu. Ak sa bratia považujú za (etnických) Grékov, tak autori postulujú, že sa slovanský jazyk naučili v slovanskom prostredí oblasti Solúna a gréčtinou hovorili už od detstva; ak sa považujú za Slovanov, tak autori postulujú, že slovanským jazykom hovorili už od detstva a po grécky (úradný jazyk Byzantskej ríše) sa nevyhnutne museli naučiť tak ako každý vzdelaný Byzantínec; ak sa považujú za osoby s gréckym aj slovanským pôvodom, tak by obidva jazyky ovládali už od detstva. V prospech (čiastočného) slovanského pôvodu bratov hovorí aj skutočnosť, že práve oni boli vybraní na vytvorenie slovanského písma, preklady Biblie atď. do slovanského jazyka a misiu v slovanskom prostredí, a že podľa súdobého vyjadrenia byzantského cisára "všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou". V neprospech ich možného slovanského pôvodu zase hovorí fakt, že ich otec bol vysokým cisárskym úradníkom a aj im boli zverené vysoké štátne a cirkevné pozície, do ktorých sa cudzinci len ťažko mohli dostať.

Konkrétne v Grécku dnes považujú bratov takmer výlučne za Grékov, v Bulharsku a v ostatných slovanských krajinách väčšinou za Slovanov. V Bulharsku ich presnejšie považujú za "Bulharov", pretože Bulhari – z etnologického aj jazykového hľadiska nesprávne – považujú Slovanov v (severnej) Byzantskej ríši (medzi ktorých by bratia patrili) za "Bulharov".

Život do roku 860

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Konštantín Filozof a Svätý Metod

Charakteristika misií sv. Cyrila a Metoda

[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 9. storočia bola Byzancia politicky stabilná a kultúrne rýchlo napredovala. Uskutočňovala svojráznu kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, Chazarský kaganát a arabský svet. Náboženstvom, umením a literatúrou ovplyvňovala Východ aj Západ. Misijná činnosť pre iné národy sa menila na štátnu politiku a zo solúnskych bratov sa stali jej praktickí realizátori.

Konštantín bol počas svojej prvej misie, u Saracéncov (t. j. v Bagdadskom kalifáte), bez svojho brata. Či ho brat sprevádzal na druhej misii – k Chazarom – je sporné. Na veľkomoravskej misii (t. j. k severným Slovanom, do Benátok a Ríma) bratia však už jednoznačne stáli bok po boku. Na svojich cestách bratia (prinajmenšom Konštantín) postupne navštívili značnú časť kultúrneho priestoru známeho v stredoveku. Stretli sa s predstaviteľmi ďalších dvoch veľkých náboženstiev – islamu a judaizmu a úspešne obhajovali kresťanstvo a záujmy Byzancie.

Misia k Chazarom (860 – 861)

[upraviť | upraviť zdroj]

Na pozvanie vládcu Chazarov uskutočnil Konštantín v roku 860 misiu do krajiny Chazarov (Kozárov) severne od Kaukazu (podľa iných názorov skôr pri Azovskom mori). Vládca Chazarov bol žid a umožnil priateľské spolužitie židov, moslimov a kresťanov vo svojej ríši. Je sporné, či Konštantína na výprave sprevádzal Metod.

Na ceste ku Chazarom sa zastavil v meste Cherson, v ktorom sa vraj okrem iného naučil hebrejčinu, chazarčinu, gótčinu. Tu našiel aj relikvie svätého pápeža Klementa (zomrel v roku 101). Tieto neskôr vzal so sebou na Veľkú Moravu a v roku 867 do Ríma, kde prispeli k slávnostnému prijatiu bratov pápežom. Konštantín o tomto objave napísal tri grécke spisy (historica narratio, sermo declamatorius a hymnus – pozri nižšie pod Tvorba).

U Chazarov potom Konštantín viedol teologické dišputy so židovskými učencami a rabínmi. Podarilo sa mu pokrstiť 200 Chazarov. Namiesto odmeny, ktorú mu vládca Chazarov ponúkal, vraj Konštantín zariadil, aby bolo prepustených 200 byzantských otrokov. Chazarský panovník neskôr byzantskému cisárovi napísal ďakovný list, v ktorom misiu pochválil a ubezpečoval o priateľstve svojho národa.

Na kresťanstvo úplne obrátiť sa Konštantínovi podarilo malý národ vo fulskom kraji, ktorý pozostával zo zvyškov Alanov a Gótov.

Byzantská ríša (861 – 863/864)

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 861 sa Konštantín (resp. bratia) vrátil(i) do Konštantínopola, kde ho (ich) cisár slávnostne prijal. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazov pri Chráme svätých apoštolov, kde sa mal venovať svojej literárnej a pedagogickej činnosti. Metodovi ponúkol hodnosť arcibiskupa, ale ten ju odmietol. Preto ho vymenoval za igumena do monastiera Polychron (na maloázijskom pobreží Marmarského mora). O niekoľko mesiacov nato však prišiel na byzantský cisársky dvor Rastislavov posol.

Misia na Veľkej Morave, v Blatenskom kniežatstve a v Ríme (863/864 – 885)

[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku 862 prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali (biskupa a) učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru (ŽK kap. XIV.). Cisár súhlasil a slovami Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou (ŽM) cisár Michal III. vyzval Konštantína, aby sa misie ujal. Pravdepodobne sa tak stalo na návrh patriarchu Fótia, Konštantínovho učiteľa a priateľa.

Veľká Morava (863/864 – 867)

[upraviť | upraviť zdroj]

Bratia prišli na Veľkú Moravu roku 863. Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku (podrobnosti v článku hlaholika), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. staroslovienčina (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia Solúna, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).

Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.

Cesta do Ríma (867 – 869)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 867 sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov Rastislava (v dnešnej Morave) a Svätopluka (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu (Michal III. bol zavraždený a Fótios poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty.

Blatenské kniežatstvo (867)

[upraviť | upraviť zdroj]

Cestou do Ríma sa v lete zastavili v Blatenskom kniežatstve kniežaťa Koceľa, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali.

Dišputa s trojjazyčníkmi (867)

[upraviť | upraviť zdroj]

Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s trojjazyčníkmi v Benátkach koncom roku 867 a obrana slovanského jazyka a bohoslužby. V tomto konflikte sa najmarkantnejšie prejavujú Konštantínove vlastnosti – teologická odbornosť, vedecké znalosti, rečnícke majstrovstvo, humanizmus a obavy o osud národa.

Pozícia jeho protivníkov je dogmatická a neoblomná: Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský (ŽK, kap. XVI.).

Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť a humanistický pátos: Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? (ŽK, kap. XVI.).

Misia v Ríme (867 – 869)

[upraviť | upraviť zdroj]

V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža Mikuláša I., ktorý ich pozval do Ríma. Tam pápežovi Hadriánovi II., ktorý ich prijal (Mikuláš I. medzičasom zomrel), odovzdali relikvie svätého Klimenta Rímskeho a súčasne si nechali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a diakonov. Konštantínom zostavené slovanské knihy boli slávnostne položené na oltár Baziliky svätého Petra a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky Santa Maria Maggiore, čo znamenalo schválenie a potvrdenie ich misijného pôsobenia. V roku 868 v Ríme vysvätil biskup Formozus za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho Gorazda a juhoslovanov Klimenta a Nauma) a dvoch z nich urobili diakonmi. Pápež napokon schválil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri latinčine, gréčtine a hebrejčine.

14. februára 869 Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. Pochovaný bol v Ríme, a to aj napriek tomu, že jeho starší brat nástojil na prenesení ostatkov do vlasti. Silná túžba rímskeho duchovenstva, ktoré chcelo poskytnúť tomuto všetkými váženému mužovi miesto posledného odpočinku, presvedčila Metoda, ktorý nakoniec povolil pochovať Konštantína v bazilike svätého Klimenta napravo od oltára, kde leží dodnes.

Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870 – 885)

[upraviť | upraviť zdroj]

Blatenské kniežatstvo, Rím (869 – 870)

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 869 poslali Metoda z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keď Metod nemohol pred odpor bavorského kléru založiť v Blatnohrade nové učilište, poslal Koceľ Metoda späť do Ríma, kde ho mal pápež Hadrián II. vymenovať za panónskeho biskupa, čo by mu umožnilo samostatne rozhodovať o zriadení slovanského učilišťa. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za (nielen za biskupa ale za) arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.

Zajatie Metoda (870 – 873)

[upraviť | upraviť zdroj]

Svetskí a cirkevní predstavitelia Východofranskej ríše nesúhlasili s vytvorením pápežovi podriadenej panónskej cirkevnej provincie, ktorej väčšinu územia mal v moci salzburský arcibiskup (severne od Drávy) a akvilejský patriarcha (južne od Drávy). Metoda považovali za rušiteľa ich práv a podozrievali ho aj z herézy.

Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku 870 však nového arcibiskupa v Zadunajsku na rozkaz bavorských biskupov Adalvina, Hermanricha, Annona a Lanfrieda zajali, na synodálnom sneme v Rezne v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku-Východofranskej ríši (Ellwangen alebo Reichenau). Až keď Veľká Morava v roku 872 porazila Východofranskú ríšu, odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. Nový pápež Ján VIII. poslal listy východofranským biskupom, Ľudovítovi Nemcovi a Karolmanovi, synovi Ľudovíta Nemca, v ktorých odsudzuje postup bavorskej cirkvi a nariaďuje prepustenie Metoda. V máji 873 sa príslušné rokovania medzi Rímom a Ľudovítom Nemcom skončili s nasledujúcim výsledkom:

  • Panónia, okrem Sirmia (dnes Sremská Mitrovica) a malého územia medzi Balatonom a ústím Hronu), bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom
  • Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z biblie).
  • Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a bolo mu zaručené, že bude môcť nerušene pracovať najmenej do konca roku 877
  • Veľkomoravské učilište začalo pod Metodovým vedením opäť pracovať.
Cyril a Metod prinášajú ostatky sv. Klimenta do Ríma, freska, 11. storočia, bazilika San Clemente, Rím

Veľká Morava (873 – 880)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval Veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.

Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.

Po roku 874 často Metoda u Svätopluka (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – Ján z Benátok (zároveň Svätoplukov poradca) a Viching (Wiching; švábsky benediktínsky mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Vichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.

Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na diecézy. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v Nitre. Jeho biskupom sa stal Viching, ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.

Rím (880)

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od vyššie uvedených ohováraní. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list Industriae tuae, v ktorom:

  • Veľkú Moravu vyhlásil za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na roveň Východofranskej ríši
  • potvrdil Metodove úlohy a funkcie
  • prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená)
  • prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor
  • schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky)
  • prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v latinčine, pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu

V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom.

Veľká Morava (881)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate na Veľkú Moravu (881) Metod zosadil Vichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falošný „pápežský“ list, podľa ktorého má byť Metod zosadený a vyhnaný z Veľkej Moravy. Vichinga poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie Visly), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave (dnešné južné Poľsko).

V roku 881 sa spolu so Svätoplukom zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Pri tejto príležitosti sa stretol so staromaďarským oddielom.

Byzantská ríša (881/882 – 882)

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 881 alebo začiatkom roku 882 sa Metod vybral do Konštantínopolu na pozvanie byzantského cisára. Zanechal tam dvoch žiakov, jedného kňaza a jedného diakona aj s odpisom slovanských bohoslužobných kníh. Existuje názor, že cisár Basileios I. ich poslal na dvor bulharského kniežaťa Borisa na misijnú činnosť. Niektorí predpokladajú, že jedným z nich bol Konštantín Preslavský, ktorý sa stal neskoršie biskupom. Iní sa domnievajú, že jedným z týchto žiakov bol svätý Sáva.[6] Iný predpoklad je, že cisár a patriarcha využili učeníkov a slovanské knihy pri misijnom pôsobení medzi Srbmi.

Veľká Morava (882 – 885)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasväcuje svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, možno aj omšových textov západnej liturgie, homílií na celý rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života (6. mája 885) majú už vzdelanci na Veľkej Morave značné množstvo prekladov a pôvodných diel.

Niekedy v 80. rokoch 9. stor. pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech Bořivoja I.

Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z územia dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti a 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Viching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
Minca 20 Ks z roku 1941

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú Bibliu (prvý preklad Biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý Zakon sudnyj ljudem bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Po smrti Konštantína Metod preložil Starý zákon, Nomokánon a Paterik. Predpokladá sa, že Metod prekladá aj polemické úvahy svojho brata, pričom ich delí na osem častí (slová).

Konštantín preložil
  • Evanjeliár (Aprakos)
    • výňatky z evanjelií (perikopy) čítané pri nedeľných a sviatočných bohoslužbách
    • preložené v roku 862 ešte v Byzantskej ríši
    • nájdené v Assemaniho kódexe (Codex Assemani, zač. 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Savvinej knihe (Savvina kniga; 11. stor., cyrilika, severovýchodné Bulharsko)
  • Euchologion
  • Trebník (Rituál)
    • bohoslužobná kniha byzantského obradu (obsahujúca tzv. nepravidelné bohoslužby a modlitby)
    • preložené na Veľkej Morave
    • nájdené v Sinajskom euchológiu (Euchologium sinaiticum, 11. stor., hlaholika)
  • Breviár (Časoslov)
    • kňazská modlitebná kniha obsahujúca tzv. offícium
    • preložené na Veľkej Morave
    • nájdené v Chorvátsko-hlaholskom breviári z Vrbnika (13. stor.)
  • Oktoich (Osmohlasník)
    • bohoslužobná kniha byzantského obradu s menlivými časťami podľa cyklu 8 hlasov
    • preložené na Veľkej Morave
    • nájdené v texte Strumický oktoich (12.–13. stor.)
  • Spis o pravej viere
    • rozprava o kresťanskej pravovernosti, dišputa
    • 2. polovica 9. stor.
Konštantín a Metod preložili
Konštantín možno spolu s Metodom preložili
  • Zakon sudnyj ljudem („Súdny zákonník pre svetských ľudí/Súdny zákon pre laikov“)
    • občiansky zákonník Veľkej Moravy
    • preložené na Veľkej Morave
    • nájdené vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko)
Metod (alebo možno Konštantín) preložil
Metod preložil

Pôvodná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Cyril a Metod nechávajú po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, bohužiaľ, slabo zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Konštantín napísal predovšetkým prvú slovanskú báseň Proglas. Konštantínova tvorba je jednak dôkazom autorovho nadania, zrodeného z náboženského rozjímania, a jednak je Konštantín autorom polemických úvah, ktoré odhaľujú jeho hlboké vedomosti, rečnícke majstrovstvo, náboženské presvedčenie a smelosť. Od Metoda sa zachovali dve či tri vlastné diela.

Konštantín napísal
Konštantín (možno spolu s Metodom) alebo Metod napísal
Konštantín alebo Metod napísal
Metod napísal

Pripomínanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu pripravila Národná banka Slovenska emisiu pamätnej euromince nominálnej hodnoty 2€. V rámci pripomienkového konania však Európska komisia a dva členské štáty EÚ kritizovali prítomnosť náboženských symbolov v návrhu mince odvolávajúc sa na 22. článok Charty základných práv Európskej únie, z ktorého vyplýva náboženská neutralita.[7] NBS však tlaku Európskej komisie nepodľahla a svätí Cyril a Metod sa na minci objavili so svätožiarami a krížmi na oblečení. Podľa slov Jany Kováčovej z NBS "Slovenský dvojkríž vyrastajúci z trojvršia je súčasne biskupskou berlou v ruke Metoda". Minca bola vydaná 5. júla 2013, pri oslavách v Nitre v ten deň vymenili 10 tisíc kusov obyčajných 2€ mincí za nové.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kultúra slova 2/1997
  2. ↑ F. Grivec. Slovanští apoštolé sv. Cyril a Metoděj. [s.l.] : ?, Olomouc, 1927. S. 11 – 13.
  3. ↑ J. Stanislav. Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši. [s.l.] : ?, Bratislava, 1945. S. 8.
  4. ↑ M. Lacko. I santi Cirillo e Metodio, vincolo tra Constantinopoli e Roma, The Common Christian Roots of the European Nations. [s.l.] : ?, Florence, 1982. S. 38.
  5. ↑ Eugen Pauliny. Dejiny spisovnej slovenčiny. [s.l.] : SPN, Bratislava, 1983. S. 24.
  6. ↑ ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 128.
  7. ↑ SR na žiadosť z Bruselu odstráni náboženské symboly z mince [online]. Pravda, 21.11.2012, rev. 2012-11-21, [cit. 2012-11-21]. Dostupné online.
  8. ↑ Emisný deň pamätnej dvojeurovej mince k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, 05.07.2013, [cit. 2013-07-08]. Dostupné online. Archivované 2014-07-28 z originálu.

Pramene a literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • RATKOŠ, Peter (ed.): Veľkomoravské legendy a povesti. Bratislava : Tatran, 1977, 175 s.
  • "Dňa 11. mája : Svätý Cyril a Metod." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 251 – 277. ISBN 80-7165-381-0
  • "Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11.máj, 14. február, 6. apríl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271 – 277. ISBN 80-967341-1-3
  • Hladký, J. – Pavlovič, J. – Pavlovičová, K. – Závodný, A.: Cyrilo-metodské replikácie byzantsko-slovanskej kultúry v interpretácii. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013. 124 s. ISBN 978-80-8082-752-6.
  • HNILICA, Ján. Svätí Cyril a Metod : horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1990. 261 s. ISBN 80-05-00707-8.
  • MARINČÁK, Šimon. Slovanská liturgia – liturgické dedičstvo byzantskej misie z 9. storočia?. Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, čís. 1, s. 34 – 62. Dostupné online [cit. 2013-04-10]. ISSN 0037-6787.
  • MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 334 s.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cyril_a_Metod&oldid=7941427“