Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (pôvodný španielsky titul: El ingenioso hidalgo Don Quijote de la Mancha, neskôr aj len Don Quijote de la Mancha) [vyslov: don kichote de la manča] je román z roku 1605, ktorý napísal Miguel de Cervantes y Saavedra. Je to satira na rytierske romány, pikareskný román z obdobia renesancie, ktorý uviedol do literatúry komicky vyjadrený rozpor medzi skutočnosťou a ilúziou.

Je to jedno z najčítanejších literárnych diel vôbec a najčítanejšie a najprekladanejšie dielo španielskej literatúry.

Napísal ho jednoruký Cervantes v sevillskom žalári bez zatrpknutosti a s úsmevným humorom, plný múdrosti a lásky k človeku na prahu staroby, po mnohých životných sklamaniach a literárnych neúspechoch.

Dej

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Prvá časť románu opisuje prvé dve výpravy a končí smrťou dona Quijota. Druhá časť popisuje tretiu výpravu rytiera, ktorá sa udiala pred jeho smrťou. Román začína predstavením hlavnej postavy - chudobného šľachtica Alonsa Quijana, ktorý všetok svoj čas trávi čítaním starých rytierskych románov. Fiktívny svet ho vtiahne natoľko do seba, že sa rozhodne vzkriesiť zašlú slávu rytierskeho stavu tým, že sa stane potulným rytierom, ktorý napráva krivdy, pomáha vdovám a sirotám a ochraňuje slečny. Od tohto počinu sa ho snažia odhovoriť Quijotovi susedia farár a holič a tiež jeho verný zbrojnoš Sancho Panza, ktorý ho na jeho výpravách sprevádza.

Ako don Quijote podnikol Alonso tri výpravy, ktorých zmyslom bolo konať dobro a naprávať krivdy. Hneď prvá výprava mala pre dona Quijota veľký význam, pretože na nej bol v hostinci, v jeho ponímaní hrade, pasovaný za rytiera. Cítiac sa konečne pravým rytierom, vydal sa don Quijote za svojím veľkolepým cieľom. Ďaleko však nedošiel, pretože hneď za bránami hostinca sa dostal do sporu so sedliakmi, ktorí neboli ochotní uznať, že jeho láska Dulcinea del Toboso, v skutočnosti slúžka, je najkrajšou ženou na svete. Na chrbte svojho verného koňa Rocinanta (slovná hračka: fue rocín antes = predtým to bola mršina) sa rozhodol strestať sedliakov, nanešťastie však spadol z koňa a jeden zo sedliakov dona Quijota poriadne zbil. Prvý súboj novopečeného rytiera teda dopadol porážkou, ako vlastne všetky jeho „súboje“. Zbitého rytiera našiel sused a odviedol ho domov. Liečili ho farár s holičom a snažili sa ho presvedčiť, aby na svoje pochabé plány zabudol. Don Quijote sa ale nenechal odradiť a vybral sa na ďalšiu cestu. Na nej ho už sprevádzal prostý sedliak Sancho Panza, ktorého don Quijote presvedčil prísľubom, že mu za zásluhy daruje ostrov.

Druhá výprava sa niesla v znamení neúspechov zapríčinených Quijotovým zvláštnym ponímaním reality. Pokúšal sa napríklad bojovať so stádom oviec, ktoré pokladal za vojsko, okoloidúcemu holičovi vzal holičskú misu v domnení, že ide o zlatú prilbu Mambrinovu, oslobodil väzňov a tiež bojoval s veternými mlynmi alias obrami. Farár s holičom sa rozhodli skoncovať s Quijotovými pomätenými skutkami a odviesť ho domov. V tom im mala pomôcť Dorotea, ktorá sa prestrojila za princeznú Micronomicu a požiadala dona Quijota o pomoc. Rytier mal premôcť zlého obra sužujúceho jej kráľovstvo. Don Quijote pomoc prisľúbil a vydal sa do Micronominho kráľovstva, ktoré bolo v skutočnosti Quijotovým domovom, čo však on netušil. Osud však chcel inak. Dorotea sa v hostinci stretla so svojím milým a ostala tam. Holič a farár si teda vymysleli náhradný plán a spiaceho dona Quijota zviazali a zavreli do klietky, čo zviedli na čarodejníka, ktorý mal takto prekaziť rytierove plány. Zvažovali, ako zabrániť Quijotovi podnikať ďalšie výpravy. S riešením prišiel syn váženého manchského občana, Sanson Carrasco. Podujal sa vyzvať v prestrojení za rytiera dona Quijota na súboj a po víťazstve nad ním mu za trest zakázať činnosť rytiera na dva roky. Don Quijote však v tomto súboji vyhral a mohol pokračovať vo výprave.

Dostal sa na statok šľachtica z Mirandy, kde sa stal zdrojom zábavy tamojších obyvateľov. Po strete s realitou, ktoré predstavovalo stretnutie s Aldonzou Lorenzovou alias Dulcineou, sa u Quijota objavili známky únavy. Po prvýkrát, na rozdiel od Sancha, videl rytier svoju lásku reálne, čo Sancho vysvetlil tak, že Dulcinea je začarovaná. Manželka šľachtica z Mirandy si z Quijotovho sklamania urobila srandu. Zorganizovala sprievod, ktorý mal Quijotovi názorne predviesť, ako môže svoju milovanú odčarovať. Don Quijote a Sancho sa dozvedeli, že ak chcú Dulcineu vyslobodiť, musí sa Sancho tisíctristotridsaťkrát udrieť bičom po holom zadku, čo Sancho odmietal. Quijote začínal pomaly vnímať realitu a k precitnutiu prispel prehraný súboj s rytierom Bieleho mesiaca, ktorý tvrdil, že dáma jeho srdca je krajšia ako Quijotova Dulcinea. Quijote musel po prehranom súboji sľúbiť, že sa vráti do rodnej dediny a na rok prestane vykonávať rytiersku činnosť.

Don Quijote sa rozhodol, že kým uplynie rok, bude sa venovať pastierstvu vo svojej dedine. Na ceste domov sa don Quijote zmieril so svojím osudom, kvôli čomu však stratil svoj životný cieľ a tým aj chuť žiť. Po návrate domov dostal vysoké horúčky a onedlho na to, plne vnímajúc realitu, umrel.

Členenie románu

Román sa skladá z dvoch častí. Prvá časť vyšla v roku 1605 v Madride pod názvom Dômyselný rytier don Quixote de la Mancha (El ingenioso hidalgo don Quixote de la Mancha) a stala sa bestsellerom.

V roku 1614 bez Cervantesovho povolenia vyšla pod názvom Segundo tomo del ingenioso hidalgo Don Quixote de la Mancha - que contiene la tercera salida, y es la quinta parte de sus aventuras[1] (Druhá časť dômysleného rytiera dona Quixota - ktorá obsahuje tretiu výpravu a piatu časť jeho dobrodružstiev) druhá neoficiálna časť tohto úspešného románu od španielskeho spisovateľa Alonsa Fernándeza de Avellaneda.

Cervantes reagoval vydaním druhej časti svojho románu (1615) pod názvom Segunda parte del ingenioso cavallero Don Quixote de la Mancha [2] (Druhá časť dômyselného rytiera Dona Quixoteho de la Mancha), do ktorej zakomponoval narážky na Avellanedovo neoficiálne pokračovanie Don Quijota.

Význam

Dielo nepochybne patrí k významným svetovým dielam. Už niekoľko storočí jeho príbehy očarujú čitateľov po celom svete. Stal sa symbolom čistoty duše. Vďaka jeho pokusom dosiahnuť nemožné sa vžilo označenie „Don Kichot“ [správne by malo byť na konci -e] pre ľudí, ktorá sa snažia dosiahnuť nemožné.

Hoci Cervantes nie je prvým tvorcom paródie rytierskych eposov, jeho don Quijote, keďže to nie je len zábavný román, ale dielo s hlbším významom poukazujúce na ľudské hodnoty platiace dodnes, patrí k najcennejším.

Don Quijote poslúžil aj ako námet pre diela umelcov ako Vicente Blasco Ibáñez, Gustave Doré, Salvador Dalí či Pablo Picasso. Salvator Dalí dokonca ilustroval jedno vydanie dona Quijote a originály týchto ilustrácií sú vystavené v Dalího múzeu v Paríži.

Postavy

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Don Quijote de la Mancha je vysoký, chudý rytier s hrdzavým brnením nesúci sa na zdochýnajúcom koni. Je postavou s veľmi zložitou povahou, kombináciou blázna a nadmieru múdreho človeka. Tieto jeho navonok protikladné vlastnosti sa v románe prelínajú a vzájomne dopĺňajú. Jeho myseľ sa vďaka čítaniu rytierskych románov pomätie. Napriek tomu musíme obdivovať jeho životnú energiu a ušľachtilé ľudské vlastnosti. Je rojko, ktorý mravnosťou vysoko prevyšuje svoje okolie, bojujúcim za nastolenie pravdy a spravodlivosti aj za cenu ponižujúcich porážok a trpkých neúspechov. Sám seba nazýva Rytierom smutnej postavy a práve tieto slová ho v celej jeho podstate vystihujú.Sancho Panza je jeho zbrojnoš.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Zaujímavé odkazy