Daidalos zo Sikyónu
Daidalos (starogr. Δαίδαλος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2]
Daidalos, syn a žiak sochára Patrokla zo Sikyónu (zrejme aj brat Polykleita[1]), tvoril podľa rímskeho spisovateľa Plínia hlavne za čias 95. olympiády, teda v rokoch 400 až 396 pred Kr.[3]
Staroveký cestovateľ Pausanias uvádza, že bol autorom štyroch umeleckých diel, ktoré videl na posvätnej pôde Olympie. Bol to tropaion, ktorý zhotovil pre Eliďanov na pamiatku spartskej bitky v Altide, sochy Eliďanov Timóna a jeho syna Aisypa,[4] olympijských víťazov v jazdeckých disciplínach z roku 400 pred Kr.[5] a Aristodéma,[6] víťaza olympijských hier v zápasení v roku 388 pred Kr.[7] Pausanias medzi jeho diela zaradil aj sochu Arkada a sochu bohyne Niké, ktoré Tegejčania venovali ako votívne dary bohu Apolónovi do Delf na počesť ich víťazstva nad Sparťanmi.[8]
Plínius zaznamenal, že Daidalos bol autorom bronzových sôch Prótesilaa a Pythodéma, mladých zápasníkov so škrabadlami (bronzové alebo železné škrabadlo sa používalo na očistenie tela pred kúpeľom[9]).[10]Taliansky znalec antického umenia Paolo Moreno mu aj na základe tejto informácie pripisuje originál sochy Apoxyomena (gréckeho atléta so škrabadlom), známeho z niekoľkých kópií, z ktorých najzachovalejšia je uložená v archeologickom múzeu v Záhrebe.[11]
Svedectvom tvorby tohto umelca sú i jeho zachované signatúry na podstavcoch zo sôch, objavené v Olympii a v Delfách.[12][13][14] Nápis na jednom z podstavcov z Delf hlása, že tento podstavec bol základňou sochy víťaza pýtických hier v dorasteneckom boxe.[15]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Daidalos [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 359.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,8.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 432.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 81.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 433.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 83.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 281.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 144.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,76.
- ↑ di P. Moreno - Enciclopedia dell' Arte Antica (1994) , Treccani, Apoxyomenos [2]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 161 [3]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 365 [4]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Ephesos 2101 [5]
- ↑ Inscriptiones Graecae, FD III 4:202 [6]