Dan Snyder
|
Dan Snyder | |
 | |
| Narodenie | 23. február 1978, Elmira, Ontário, Kanada |
| Úmrtie | 5. október 2003 (25 rokov), Atlanta, Georgia, USA |
| Pozícia | stredný útočník |
| Výška a váha | 185 cm, 89 kg |
| Hral za | Atlanta Thrashers |
| Aktívna činnosť | 1999 – 2003 |
Daniel Joseph Snyder (* 23. február 1978, Elmira, Ontário, Kanada – † 5. október 2003, Atlanta, Georgia, USA) bol kanadský hokejový útočník, ktorý hrával v NHL v tíme Atlanta Thrashers. Tri dni pred štartom hokejovej sezóny 2003/04 bol účastníkom vážnej dopravnej nehody, po ktorej upadol do kómy, z ktorej sa už nikdy neprebral. Za volantom vybúraného automobilu sedel Dany Heatley, spoluhráč z Thrashers.
Juniorská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 začal nastupovať v lige Junior B za tím z rodného mesta Elmira Sugar Kings. Snyder spočiatku nepatril medzi dôležitých hráčov, vedenie mužstva mu ponúklo jedno z posledných voľných miest na súpiske. Pozíciu v kádri si nevylepšil ani v prvých týždňoch novej sezóny, kedy ho tréneri museli napomínať, aby podával konzistentnejšie výkony, inak ho vyradia z mužstva. Konštruktívna kritika padla na úrodnú pôdu, Snyder sa po nepriaznivom štarte vzchopil a na konci ročníka si dokonca prevzal cenu pre najlepšieho nováčika súťaže.[1]
Po úspešnom pôsobení v Elmire Sugar Kings obdržal Snyder pozvánku do juniorského tímu Owen Sound Platers. Podobne ako v roku 1994, Snyder zaznamenal pomalší vstup do sezóny. Tréneri v mužstve Platers mu dokonca navrhli, aby sa radšej pokúsil získať štipendium na jednej z amerických univerzít.[2] Napriek radám trénerov sa Snyder rozhodol pokračovať v tréningovom kempe Platers a v prípravných zápasoch sa stal najproduktívnejším hráčom tímu, vďaka čomu si napokon vybojoval trvalé miesto na súpiske. Podobne, ako tomu bolo v Elmire Sugar Kings, aj tentoraz sa Snyder vypracoval z nechceného hráča do opory tímu; v drese Platers strávil Snyder štyri úspešné sezóny, pričom v posledných dvoch plnil funkciu kapitána tímu.[3]
Profesionálna kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek tomu, že nikdy neprešiel draftom, Toronto Maple Leafs pozvalo Snydera do tréningového kempu, avšak na zmluve sa so svojím najobľúbenejším tímom z detstva nikdy nedohodol. Profesionálny kontrakt s mužstvom NHL uzavrel až v roku 1999, kedy ligu rozšírilo mužstvo Atlanta Thrashers.[4] V priebehu nasledujúcich troch sezón pendloval Snyder medzi NHL a nižšími ligami AHL i IHL. Vo farmárskych súťažiach sa mu nadmieru darilo, v dresoch Orlando Solar Bears, resp. Chicago Wolves sa stal víťazom oboch nižších súťaží.
V NHL debutoval v ročníku 2000-01 a až do svojej smrti stihol v najlepšej lige sveta odohrať 49 zápasov. V ročníku 2002-03 konečne naplno prerazil, odohral 35 zápasov za Atlantu Thrashers, v ktorých vsietil desať gólov a nasledujúcej sezóne mal sľúbené trvalé miesto na súpiske NHL.[5]
Úmrtie
[upraviť | upraviť zdroj]Dan Snyder zomrel po šiestich dňoch od autonehody na septický šok. Hokejistovi nepomohla ani operácia mozgu, ktorý bol po nehode vážne poškodený. Nehodu spôsobila neprimeraná rýchlosť. Dany Heatley sa na svojom Ferrari 360 rútil odhadovanou rýchlosťou medzi 88 km/h až 132 km/h v zóne, kde najvyššia povolená rýchlosť jazdy sa pohybovala len okolo 56 km/h.[6][7] Samotný Heatley vyviazol z havárie len s ľahšími zraneniami a do kolotoču NHL sa stihol vrátiť ešte v tej istej sezóne. Avšak za zabitie Snydera bol stíhaný a hrozilo mu až 15 rokov väzenia. Nakoniec vyviazol Heatley s omnoho miernejším trestom; bol odsúdený na tri roky podmienečne, musel absolvovať 150 hodín prednášok o nebezpečenstve rýchlej jazdy a nakoniec musel zaplatiť pokutu vo výške 25 000 dolárov. Heatley sa vyhol väzeniu najmä vďaka tomu, že sa na jeho stranu postavili rodičia zosnulého Snydera. Tí hlásali, že uväznenie Heatleyho by ničomu nepomohlo a od začiatku vyjadrovali obvinenému podporu a odpustenie.[8]
Akt čistej lásky zo strany Snyderovcov sa dotkol celej Kanady a všetkých priaznivcov NHL, ktorí v nasledujúcich týždňoch zaplavili Snyderovcov množstvom listov, v ktorých rodine vyjadrovali úprimnú sústrasť a slová obdivu.
Po smrti
[upraviť | upraviť zdroj]
Snyder počas pôsobenia v drese Thrashers nosil číslo 37. Predstavitelia klubu sa rozhodli vyradiť toto číslo z obehu a už žiaden iný hokejista Thrashers nemohol nikdy obliecť túto istú cifru.[9]
Zimný štadión v Snyderovom rodnom meste Elmira nesie jeho meno.
Snyderova obľúbená hudobná skupina The Tragically Hip zložila na jeho počesť pieseň Heaven Is a Better Place Today.
Jeho meno nesie trofej v juniorskej lige OHL. Získava ju každoročne hokejista, ktorý vplýva pozitívne a nápomocne na svoje okolie.
Brankár Winnipeg Jets (nástupca Atlanty Thrashers) Connor Hellebuyck nosí číslo 37 na počesť Dana Snydera.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MANASSO, JOHN.. A season of loss, a lifetime of forgiveness : the Dan Snyder and Dany Heatley story. Toronto, Ont. : ECW Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-1-55490-702-1. S. 23.
- ↑ MANASSO, JOHN.. A season of loss, a lifetime of forgiveness : the Dan Snyder and Dany Heatley story. Toronto, Ont. : ECW Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-1-55490-702-1. S. 18.
- ↑ Snyder's number retired by junior team [online]. ESPN.com, 2003-12-19, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Dan Snyder at eliteprospects.com [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MANASSO, JOHN.. A season of loss, a lifetime of forgiveness : the Dan Snyder and Dany Heatley story. Toronto, Ont. : ECW Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-1-55490-702-1.
- ↑ CANELLA, Stephen. A Sadness In Atlanta Dan Snyder's tragic death casts a long shadow over the Thrashers' season [online]. Sports Illustrated Vault | SI.com, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Dan Snyder po nehodě zemřel, Heatleymu hrozí léta vězení | Hokej.cz - web českého hokeje [online]. Hokej.cz, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online.
- ↑ MANASSO, JOHN.. A season of loss, a lifetime of forgiveness : the Dan Snyder and Dany Heatley story. Toronto, Ont. : ECW Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-1-55490-702-1.
- ↑ Dan Snyder at eliteprospects.com [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)