Preskočiť na obsah

Daniel Štefan Veselý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daniel Štefan Veselý
slovenský evanjelický kňaz, teológ, historik
Daniel Štefan Veselý
Narodenie26. december 1929
Martin, Česko-Slovensko
Úmrtie21. september 2000 (70 rokov)
Bratislava, Slovensko
ManželkaĽudmila, rod. Plesníková
DetiLýdia, Daniela, Katarína, Eva
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Daniel Štefan Veselý
Pomník vo Švábovciach

Doc. ThDr. Daniel Štefan Veselý (* 26. december 1929, Martin – † 21. september 2000, Bratislava) bol slovenský evanjelický farár, historik.

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
  • manželka ThMgr. Ludmila Veselá rodená Plesníková (* 1931 – † 2021) je jednou z prvých farárok evanjelickej cirkvi A.V. na Slovensku.
  • dcéra Katarína Hudáková (* 1967) evanjelická a.v. farárka
  • dcéra Eva Kolesárová evanjelická a.v. farárka

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné vzdelanie získal na evanjelickej a. v. ľudovej škole v Martine (1941). Po maturite na Štátnom gymnáziu v Martine v roku 1949 začal študovať na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského. Po komunistickom prevrate v roku 1948 a následnom zoštátnení vysokých škôl sa aj na EBF UK uskutočnili rozsiahle čistky. Spolu s viacerými „reakčnými profesormi“ boli perzekvovaní aj viacerí študenti. Študenti Daniel Veselý a Milan Oravec boli obvinení z antisovietskej a antisocialistickej činnosti, vylúčení zo štúdia a zatknutí Štátnou bezpečnosťou. Daniel Veselý bol v roku 1952 vylúčený z univerzity a odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody za spolčenie a nepriateľstvo proti republike.[1] Po prepustení z väzenia pracoval v knižnici Matice slovenskej v Martine, ale z ideologických dôvodov bol prepustený. Od roku 1960 pracoval na Štátnych majetkoch v Rajci ako traktorista. V roku 1964 bol jeho trestný rozsudok zrušený a Daniel Veselý mohol dokončiť svoje teologické štúdiá. Ordinovaný bol v roku 1967. V rokoch 1967 – 1991 pôsobil v cirkevnom zbore Švábovce. Popri svojej duchovnej činnosti sa venoval opravám a výstavbe nového kostola vo Švábovciach, opravám kostolov v Starej Lesnej, Hranovnici, Gánovciach, v Matejovciach, a vo Veľkom Slavkove. Vyučoval cirkevné dejiny na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1991 – 1998 bol spirituálom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK. Roku 1994 bol promovaný na ThDr. V roku 1996 sa habilitoval na docenta. Vedúci katedry cirkevných dejín EBF UK (1998 – 2000). V rokoch 1990 – 1995 zastával úrad prvého predsedu Združenia evanjelických duchovných (ZED). V roku 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu. Po páde komunizmu bol Daniel Veselý v roku 1991 rehabilitačnou komisiou ECAV plne rehabilitovaný. Zaslúžil sa o reformy v ECAV a.v. na Slovensku po Nežnej revolúcii.[2][3][4][5]

Dielo (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VESELÝ, Daniel. Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2004. ISBN 8071402214.
  • VESELÝ, Daniel. Dejiny kresťanstva: učebnica evanjelického náboženstva pre stredné školy. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1995. Učebnice. ISBN 8071400513.
  • VESELÝ, Daniel. Martin Luther reformátor. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1991. Medzinárodná teolog. kniha, č.1. ISBN 8071400017.
  • VESELÝ, Daniel a VÍZNER, Oto. Symbolické knihy evanjelickej cirkvi augsburského vyznania: Z lat. a nem. pôvodiny prel. Oto Vízner. Reg. Daniel Veselý. Liptovský MIkuláš: Tranoscius, 1992. Medzinárodná teolog. kniha, č.2. ISBN 8071400025.
  • VESELÝ, Daniel a HAJDUK, Andrej. Filip Melanchton. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1997. Tranovského knižnica, zv. č. 1. ISBN 807140134X.
  • VESELÝ, Daniel Štefan. Výber z kázní. Kežmarok: ViViT, [2005]. ISBN 8088903831.

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pamätná doska (Daniel Štefan Veselý)

Pri vzácnej príležitosti jubilejného 50. výročia ordinácie a príchodu farára Daniela Veselého do CZ Švábovce dňa 15. októbra 2017 mu bola odhalená pamätná tabuľa, ktorú vyrobili z miestneho gánovského travertínu na jeho počesť.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ORÁČ, Matej: Zmeny a vývoj na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1948 – 1953. Pamäť národa 7 (2), 2011, 16–29.
  2. ↑ PETRÍK, Borislav a Peter RYBÁR. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava: BoPo, 2001. ISBN 8096867148. S. 404.
  3. ↑ Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Štefan Veselý [online]. ecav.sk, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
  4. ↑ HAJDUK Andrej Doc, ThDr. Daniel Veselý (1929-2000) kňaz, teológ, historik /Hajduk, Andrej. Prešov, Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku 2001,. Miscellanea Anno 2000 / Prešov, [Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku] 2001 s. 279-280. ISBN:80-967951-7-1
  5. ↑ KIŠŠ, Igor. Veľká strata pre cirkev a fakultu: opustil nás Doc. ThDr. Daniel Štefan Veselý. Evanjelický posol spod Tatier . - Roč. 90, č. 38 (2000), s. 1-2
  6. ↑ https://fevth.uniba.sk/media-o-ebf-uk/galeria/odhalenie-pamaetnej-dosky-a-prezentacia-knih-daniela-veseleho-vo-svabovciach-15102017/

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Evanjelici a evanjelická teológia na Slovensku. Zborník pri príležitosti sedemdesiatky Doc. ThDr. Andreja Hajduka a Doc. ThDr. Daniela Štefana Veselého / Bratislava, Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského 1999 s. 13-18. ISBN:80-88827-13-2

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel_Štefan_Veselý&oldid=7909992“