David Mathieson Walker
David Mathieson Walker | |
Astronaut NASA | |
Št. príslušnosť | USA |
---|---|
Stav | zosnulý |
Narodenie | 20. máj 1944 Columbus, Georgia, USA |
Úmrtie | 23. apríl 2001 (56 rokov) Houston, Texas, USA |
Predchádzajúce zamestnanie | testovací pilot |
Hodnosť | kapitán US Navy |
Čas vo vesmíre | 30 dní 4 hodiny 27 minút |
Kozmonaut od | 1978 NASA |
Misie | STS-51-A, STS-30, STS-53, STS-69 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 1995 |
David Mathieson Walker (* 20. máj 1944, Columbus, Georgia, USA – † 23. apríl 2001, Houston, Texas) bol americký astronaut.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a výcvik
[upraviť | upraviť zdroj]Po základnej a strednej škole (Eustis High School) absolvoval roku 1966 námornú akadémii (US Naval Academy) a slúžil ako námorný pilot. Do tímu kozmonautov NASA bol roku 1978 vybraný ako astronaut – pilot. V roku 1991 ukončil na základni Edwards Air Force Base pilotnú školu (Air Force Aerospace Research Pilot School). Medzi kozmickými letmi pôsobil ako testovací pilot.
Lety do vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1984 letel po prvýkrát na raketopláne Discovery s misiou STS-51-A. Stal sa tak 154 kozmonautom Zeme. Frederick Hauck bol veliteľom lode a miesto v pilotnom kresle zaujal nováčik David Walker. Ako letoví špecialisti figurovali Joseph Allen a Dale Gardner. Ovládanie „kanadskej ruky“ mala na starosti Anna Fisherová. Hneď potom, čo sa dostali na obežnú dráhu, vypustili kanadskú družicu Anik D2 a na druhý deň vojenskú družicu Leasat 1. Potom sa im podarilo odchytiť z obežných dráh družice Westar 6 a Palapa B2 a vrátiť sa s nimi, po 7 letových dňoch, na Zem na Kennedyho vesmírne stredisko.
Po piatich rokoch absolvoval misiu STS-30 na palube raketoplánu Atlantis. Jeho posádka bola v zložení veliteľ David Walker, ďalej Ronald Grabe, Mark Lee, Norman Thagard a Mary Cleaveová. Hlavnou úlohou (splnenou) bolo vyslať sondu Magellan, určenú na rádiolokačné mapovanie povrchu Venuše. V tomto prípade odštartoval raketoplán z Floridy a po štvordennom lete pristál v Kalifornii na základni Edwards.
Tretí svoj let - STS-53 bol deviatou a poslednou expedíciou vyhradenou pre ministerstvo obrany USA. Aj tentokrát raketoplánu štartujúcemu z Floridy velil. Funkciu druhého pilota zastával Robert Cabana, leteli aj traja letoví špecialisti - Guion Bluford, James Voss a Michael Clifford. Počas letu vypustili tajnú družicu DoD-1 a zvyšok misie bol venovaný rôznym experimentom na palube. Pristáli bez problémov na základni Edwards.
Po štvrtýkrát a naposledy letel vo svojich 51 rokoch v raketopláne Endeavour s misiou STS-69. Bol jej veliteľom, v tom čase už ako námorný kapitán a spolu s ním leteli pilot Kenneth Cockrell, veliteľ užitočného nákladu James Voss a letoví špecialisti James Newman a Michael Gernhardt. Na palube so sebou viezli dve vedecké družice, WSF a Spartan, ktoré na orbite vypustili a po splnení úloh o pár dní neskôr opäť uložili v nákladovom priestore. Po 10-dennom lete pristáli na dráhu 33 letiska SLF v Kennedyho vesmírnom stredisku na myse Canaveral.
- STS-51-A Discovery (8. november 1984 – 16. november 1984)
- STS-30 Atlantis (4. máj 1989 – 8. máj 1989)
- STS-53 Discovery (2. december 1992 – 9. december 1992)
- STS-69 Endeavour (7. september 1995 – 18. september 1995)
Po letoch
[upraviť | upraviť zdroj]Po svojom poslednom lete z NASA odišiel do spoločnosti NDC Voice Corp. Zomrel v Houstone na rakovinu vo veku 56 rokov šesť rokov po návrate z kozmu, kde strávil celkom 30 dní.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- (po česky) David Walker v encyklopédii SPACE-40
- (po česky) Walker, D.M. v Malej encyklopédii kozmonautiky