Preskočiť na obsah

Delphine LaLaurie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Delphine LaLaurie
Delphine LaLaurie
Rod. menoMarie Delphine Macarty
Iné menáMarie Delphine LaLaurie, Marie Delphine Macarty LaLaurie, Delphine Macarty LaLaurie , Delphine Maccarthy LaLaurie, Madame LaLaurie
Narodenie19. marec 1787
New Orleans, Louisiana USA
Úmrtie7. december 1849 (62 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosťamerická
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Delphine LaLaurie

Marie Delphine Macarty (*19. marec 1787, New Orleans, Louisiana – † 7. december 1849, Paríž, Francúzsko) známa ako Madam Blanque alebo Madam LaLaurie, bola louisianská sériová vrahyňa známa tým, že brutálne mučila a vraždila svojich otrokov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Marie Delphine Macarty sa narodila v New Orleans dňa 19. marca 1787 ako jedno z piatich detí. Jej otec bol Louis Barthelemy de McCarty, mal írsky pôvod. Jej matka bola Marie-Jeanne L'Érable, známa ako "vdova Le Comte", pretože jej manželstvo s Louisom B. Macarty bolo jej druhým. Obaja boli prominenti mestskej európskej kreolskej komunity.

V júni 1800 sa Delphine vydala za Dona Ramóna de Lopeza y Angula, vysokopostaveného španielskeho kráľovského dôstojníka. Svadbu mali v katedrále Saint Louis v New Orleans. Neskôr bol Don Ramón menovaný do funkcie generálneho konzula pre Španielsko v štáte New Orleans. Spoločne s Donom Ramónom sa vydali na cestu do Španielska, kam však nedorazili, pretože Don Ramón po ceste do Madridu zomrel. Mala s ním jedno dieťa.

V júni 1808 sa Delphine vydala po druhý krát, tento krát za Jeana Blanque, prominentného obchodníka, právnika a zákonodarcu. Počas ich manželstva kúpil Jean dom na 409 Royal Street v New Orleans, kde chcel, aby všetci spoločne žili. Dom sa stal neskôr známy ako Villa Blanque. S Jeanom mala štyri deti. Jean Blanque zomrel v roku 1816.

Delphine sa vydala aj po tretí krát, tiež v júni, roku 1825. Jej manželom bol lekár Leonard Louis Nicolas LaLaurie. Delphine v roku 1831 kúpila dom na 1140 Royal Street, ktorý spravovala vo svojom mene s malým zapojením svojho manžela. Pristavili tam dvojposchodovú kúriu, ktorá slúžila pre otrokov. V dome bývala spoločne s manželom a svojimi dvomi dcérami. Delphine si potrpela na postavenie a držala si dobré meno v spoločnosti New Orleans.

Mučenie a vraždy otrokov

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 10. apríla 1834 vypukol požiar v rezidencii LaLaurie na Royal Street 1140, ktorý začal v kuchyni. Keď na miesto prišli policajti a hasiči, našli kuchárku, sedemdesiatročnú ženu, pripútanú členkom o sporák. Neskôr žena vypovedala, že založila oheň ako pokus o samovraždu, pretože sa obávala, že bude potrestaná. Ďalej vypovedala, že otroci vzatí do najvyššej miestnosti sa už nikdy nevrátili. Madam LaLaurie hasičom odmietla dať kľúč od hornej miestnosti a preto boli nútení vyvaliť dvere, pretože museli všetkých evakuovať. Keď vošli do miestnosti, uvideli sedem otrokov brutálne zmrzačených, zavesených na krku, ktorých končatiny boli zjavne natiahnuté a roztrhané z jedného konca na druhé. Otroci Madam LaLaurie boli vychovaní, vykazovali známky bičovania, boli viazaní v reštriktívnych postojoch a nosili ostré železné obojky, ktoré držali hlavy v statických polohách. Keď sa po New Orleans prevalilo, čo robí Madam LaLaurie, niekoľko obyvateľov mestečka zaútočilo na jej rezidenciu a zničili takmer všetko, čo sa im podarilo. Majetok utrpel veľké škody. Otroci boli vzatí do miestneho väzenia, kde si ich pozerali obyvatelia mesta, aby sa mohli skutočne presvedčiť o utrpení, ktoré prežili.

Nasledujúce roky a úmrtie

[upraviť | upraviť zdroj]

Život Delphine LaLaurie po požiari v roku 1834 nie je dobre zdokumentovaný. Podľa zdrojov utiekla z New Orleans počas davového násilia, ktoré nasledovalo po požiari, do Alabamy a potom do Paríža. Tiež sú nejasné okolnosti jej smrti. Podľa francúzskych archívov v Paríži zomrela pani Marie Delphine Maccarthy v Paríži dňa 7. decembra 1849 vo veku 62 rokov.

1140 Royal Street

[upraviť | upraviť zdroj]
Panstvo Madam LaLaurie na 1140 Royal Street v New Orleans

Dom Madame LaLaurie stojí dodnes na 1140 Royal Street, na rohu Royal Street a Governor Nicholls Street. Ide o trojposchodovú budovu, v roku 1928 to bola najvyššia budova na námestí a v blízkom okolí. Po odchode LaLaurie z Ameriky bol dom opustený a v zlom stave pravdepodobne do roku 1836. V roku 1888 sa však dočkal rekonštrukcie. Počas nasledujúcich desaťročí sa dom využíval ako verejná vysoká škola, konzervatórium hudby, bytový dom, útočisko pre mladých delikventov, bar, obchod s nábytkom a luxusný bytový dom.

V apríli 2007 kúpil dom herec Nicolas Cage za sumu 3,45 milióna dolárov. Kvôli ochrane súkromia herca boli hypotekárne dokumenty spísané tak, aby sa na nich Cageovo meno neobjavilo. Dňa 13. novembra 2009 bol majetok, vtedy ocenený na 3,5 milióna dolárov, uvedený do aukcie v dôsledku dlhov a zakúpila ho Regions Financial Corporation za 2,3 milióna dolárov.

Stopy v kinematografii

[upraviť | upraviť zdroj]

Historky o mučení a vraždách otrokov Madam LaLaurie kolovali po New Orleans veľmi dlho. Vzniklo niekoľko kníh a poviedok.

Po roku 1945 sa správy o otrokoch LaLaurie stali prepracovanejšími. Jeanne deLavigne, píšuca v Ghost Stories of Old New Orleans (1946), tvrdila, že LaLaurie mala sadistické chúťky, ktoré nemala nikdy upokojené, kým neprevádzala tieto sadistické zverstvá na svojich černošských otrokoch. Ďalej tvrdila, že tí, ktorí v roku 1834 hasili oheň, našli otrokov v najvyššej miestnosti nahých, pripútaných k stene, ich oči boli vyryté, ich nechty vytiahnuté, iní mali kĺby zovreté, mali veľké diery v zadku, kde im trčalo mäso, odrezali sa im uši a ich pery boli zošité, v lebkách sa nachádzali diery, do ktorých bola vložená hrubá tyč priamo do mozgu. Príbeh bol spomenutý aj v dokumente Duchovia a upíri z New Orleansu (1998). V roku 2014 stvárnila postavu Delphine LaLaurie herečka Kathy Bates v tretej sérii seriálu American Horror Story.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Delphine LaLaurie na anglickej Wikipédii.