Detvan (Sládkovič)

Detvan je lyricko-epická báseň (alebo skladba), ktorú napísal Andrej Sládkovič v rokoch 1845 až 1847, v čase, keď pôsobil ako vychovávateľ v dome Petra Beszegha v Rybároch.

Nasvedčujú tomu jednak úryvky uverejňované v Orle tatranskom v rokoch 1847 až 1848, a jednak najnovšie objavený pôvodný rukopis, ktorý obsahuje pôvodné znenie Detvana.

Pôvodné dielo Detvan je napísané štúrovským pravopisom, foneticky a má o jednu strofu viac. Je to strofa z piateho spevu Lapačka. Strofa vypadla samotnému autorovi pri prepisovaní textu, ktorý poslal Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi na zverejnenie. Prvýkrát bolo dielo publikované v roku 1853 v almanachu Nitra.

V diele Detvan sa Andrejovi Sládkovičovi podarilo splniť záväzok, že po diele Marína napíše dielo, ktoré by prispelo k pozdvihnutiu národného povedomia Slovákov.

Námet

Námetom je autobiografický, reálny ľúbostný zážitok - a to láska mladého Sládkoviča k Antónii Júlii Sekovičovej, dcére panského úradníka z Honseku a básnikovej budúcej manželke. Tento príbeh, ktorý oslavuje zmysel pre spravodlivosť, je inšpirovaný jánošíkovskou a korvínovskou folklórnou tradíciou.

Čas a miesto

Dej Detvana sa odohráva v 15. storočí v období vlády Mateja Korvína v okolí Poľany.

Osnova diela

Charakteristika diela

Skladba vznikla ako oslava slovenského ľudu, čomu zodpovedá aj vysoká miera idealizácie slovenského ľudu. V popredí stoja idealizované kladné morálne vlastnosti späté s čistou krásou slovenskej prírody.

Detvan sa skladá z lyrickej a epickej časti:

Lyrická časť sa vyznačuje nádhernými opismi kraja pod Poľanou. Nachádzajú sa v nej aj reflexie o vlastnostich slovenského ľudu a o perspektívach do budúcnosti.
Epická časť Detvana je menej výrazná a tvorí ju súbor niekoľkých dejových epizód, z ktorých najvýraznejšie sú únos Eleny zbojníkmi a zabitie kráľovského sokola.

Osnova deja

Opis podpolianskej prírody
Martinov tanec so šantiacimi dievčinami
Martin zabije sokola
Stretnutie so svojou družinou
Elenu unesú zbojníci pri hľadaní Martina
Smrť jedného zbojníka
Martin na ceste ku kráľovi
Pri bráne ho začnú naháňať kráľovi drábi
Priznanie sa kráľovi
Kráľ daruje Martinovi kantár a koňa
Elena dostane prsteň od zvodcu
Lapači prišli verbovať Martina na vojnu
Prosenie kráľa
Kráľ vyhovie

Postavy

Martin Hudcovie

Martin je netradičná romantická postava, bez protikladov a konfliktov. Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu. Pochádza zo sedliackeho rodu, má láskavých rodičov, ktorým je dobrým synom. Narodil sa v prírode a je s ňou zrastený. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. V citoch je priamy, je verný Elene a kráľovi. Cíti sa byť slobodný, cení si svoj pôvod a v úcte má tradície slovenského ľudu.

Elena

Elena predstavuje ideál slovenských dievčat a je to ideálna predstaviteľka slovenského ľudu. Je to krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena. Je verná Martinovi a rázne odmieta dvorenie neznámeho muža (kráľa). Je to menej prepracovaná postava.

Kráľ Matej

Kráľ Matej je zidealizovaná historická postava, pretože Sládkovič dal kráľovi Matiášovi (Matej Korvín) názory, ktoré vyznievali v prospech Slovákov a to najmä záujem o slovenský ľud a fakt, že smúti nad stratou slovenského územia, ktoré mu zobrali počas sprisahania. Kráľ má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Dokáže oceniť statočnosť a čestnosť Martina. Vyskúša vernosť Eleny a za hru na drumbľu jej dá prsteň. Martinovi dovolí ponechať si v čiernom pluku kroj, valašku, vrkoče a hlavne Elenu.

Obsah deja

Dielo sa skladá z piatich spevov:

Martin
Družina
Slatinský Jarmok
Vohľady
Lapačka

Pred samotnou básnickou skladbou sa nachádza krátka báseň Vrstovníkom. Vyznáva sa v ňom z lásky k národu a kraju a túži po slobode svojho národa. Tiež v nej vyzýva mladých ľudí, aby prejavili záujem o slovenský ľud.

Prvý spev - Martin

Básnik opisuje krásnu a divú prírodu Poľany a dedinu, ktorá leží pod ňou. Mať porodí syna, ktorého od narodenia obklopuje šum lístia a storočných dubov a piesne žien robiacich na poli. Za dedinou sa zabávajú dievčatá, medzi nimi i švárna Elena. Odrazu zbadajú blížiť sa vyparádeného Martina. Podíde k nim, vyzvŕta ich, uchytí fujaru a valašku a odchádza na starú Poľanu. Elena za ním smutne pozerá. Ako si Martin vykračuje, zrazu vidí, ako nad horou letí sokol a útočí na zajaca. Jeho valaška je však rýchlejšia ako sokol a zajac je zachránený. Martin aj s uloveným sokolom ide ďalej. Zahrá si na fujare, mocne zahvízda a zaspí. Zobudí ho zvuk kamarátových gájd. Vyberie sa za ním a za veselou družinou.

Druhý spev - Družina

Je večer. Martin prišiel k družine siedmich Detvanov, ktorí sedeli okolo vatry. Piekli barana, hrali na gajdách a tancovali. Skočil medzi nich a začal i on preberať nohami, vyhadzovať valašku do vzduchu, prekrúcať ju pomedzi prsty. Lesom sa ozýva hudba, výskot, piskot a výkriky. V tomto speve je zakomponovaná úvaha o nádeji pre svoj národ:

,,... dúfajme! – rod náš z pomoci Boha velebnou kvitne nádejou“.

Martin v noci neprišiel domov. Matka a otec majú oňho strach. V lese sa blýskajú fakle a počuť, ako sa dvaja muži zhovárajú o švárnej dievčine. Sú to zbojníci. Zrazu uvideli dievčinu. Hľadá mládenca s fujarou a sľubuje im strieborný prsteň, ak jej povedia, kde ho nájde. Zbojníci sa rozhodli vziať ju so sebou. Dievčina prosí, plače, ale nič jej nepomáha. Ťahajú ju na Poľanu. Medzitým už vatra na salaši dohorieva. Janko Zvalovie je zvedavý, akého vtáka priniesol Martin na salaš. Martin mu vyrozprával, ako ulovil sokola. Janko zistí že sokol ma žltú kartičku na nohe a že v takýchto končinách zvykne bojovať kráľ Matiáš. Bojí sa, že Martina za jeho čin potrestá. On sa však nezľakne lebo nevedel aký to je sokol a keď je kráľ spravodlivý, tak Martina nepotrestá. Všetkým oznámi že na druhý deň sa vyberie do Slatiny na jarmok. Rozlúčil sa a odchádza k Detve. O chvíľu uvidel, že sa k nemu blížia dve fakle a počul vzdychať biednu dievčinu. Spoznal v nej svoju milú. Vyskočí na zbojníkov a valaškou jedného z nich hneď zabije. Elena mu vysvetľovala že išla za ním, lebo mala tušenie, že sa mu stane niečo zlé.

Tretí spev - Slatinský jarmok

V úvodných veršoch tretieho spevu básnik hovorí o hrdinských činoch kráľa Matiáša. Kráľ sa vybral na jarmok aj so svojou družinou. V Slatine sa hneď roznieslo, že panovník sa prišiel pozrieť na obyčajný ľud. Martin sa vybral na Zvolenský zámok. Tu ho chcú zlapať, ale ujde im. Ide za kráľom do Slatiny na jarmok a smelo pred neho predstúpi. Prizná sa k činu a odvážne sa s ním rozpráva, odpovedá na jeho otázky. Aj ľudia sa za neho prihovoria, lebo ich zbavil krutých zbojníkov. Kráľovi sa mládenec veľmi zapáči a daruje mu kantár i koňa. Martin sa vracia domov ako pán.

Štvrtý spev - Vohľady

Elena sedí pred domom, hrá na drumbli a čaká na Martina. Zrazu sa niekto priblíži. Je to kráľ, no ona ho nespoznáva. Kráľ sa jej prihovorí, spytuje sa na rodičov a dvorí jej. Ona sa však nedá, no zaujmú ju jeho krásne prstene na kráľových rukách. Jeden jej daruje. O chvíľu prichádza Martin a kráľa posiela preč. Elena sa pochváli prsteňom a hovorí Martinovi, že jej neznámy nápadník musí byť bohatý. Martin je smutný, tuší že ich čaká rozlúčka, lebo ho odvedú za vojaka. Elena zosmutnie a nevie si predstaviť život bez Martina. Radí mu aby sa skryl, ale on tvrdí:

Skrývať sa ja nejdem – šuhajko vraví – To hodný Detvan nikdy nespraví.

Rozlúči sa s Elenou a smutný odchádza.

Piaty spev - Lapačka

V poslednom piatom speve vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vína pred hostincom je už pripravený pre zverbovancov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia kráľovskí poslovia. Martin sa má hneď poberať na zámok. Užialenú matku utešujú, že bude mať zo syna švárneho vojaka. Na zámku ho prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov - vrahov v jeho Čiernom pluku (Ide o skutočného uhorského kráľa Mateja Korvína a jeho legendárne elitné vojsko Legio Nigro - Čierny pluk). Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru, čo sú symboly národnej hrdosti:

„Prosím Vás, len mi všetko neberte, keď všetko stratím, tože mi verte, jak trsť sa budem opálať."

Zostať bez tradícií znamená pre Martina ostať bez koreňov.

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú úplný text od Detvan (Sládkovič)

Pozri aj

Externé odkazy