Preskočiť na obsah

Deuteronómium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Deuteronomium)

Deuteronómium (iné názvy: Kniha Deuteronómium, (Kniha) Deuteronomium, Piata Mojžišova kniha, Piata kniha Mojžišova[pozn 1]; gr. Δευτερονόμιον - Deuteronomion - druhý zákon; skratka spravidla Dt alebo 5M), po hebrejsky Dvarim alebo Devarim[1] (דברים, doslova Slová[pozn 2]), je piata kniha Tóry (Pentateuchu) a hebrejskej Biblie (židovského Tanachu a kresťanského Starého zákona). Vznikla v Izraeli pred rokom 621 pred Kr.. Názov má znamenať opakovanie zákona po druhýkrát a nie druhý zákon (v poradí).

Kniha obsahuje zhrnutie Božieho zaobchádzania s Izraelcami od ich vyjdenia z egyptského otroctva, Mojžišove napomenutia Izraelitom a jeho posledné organizačné pokyny pred ich vstupom do Kanaánu.

Za jej autora je tradične považovaný Mojžiš, keďže celá kniha je koncipovaná ako zbierka Mojžišových rečí k Izraelcom, ktoré mal na konci štyridsaťročného putovania po púšti.

Podľa liberálnych teórií vzniku Pentateuchu táto kniha pôvodne nepatrila k Pentateuchu, ale ku knihám historickým, ktoré nasledujú po nej. Až neskôr sa stala zakončením kníh Zákona a úvodom do šiestich nasledujúcich historických kníh, medzi ktorými má strategickú polohu.

Biblickí vedci sa domnievajú, že Deuteronómium je práve tou knihou, ktorú našiel kňaz Chilkija v Jeruzalemskom chráme, a na základe ktorej začala Joziášova náboženská reforma (2 Kr 22,8).

V Novom zákone sa Ježiš často odvoláva na predpisy z tejto knihy (napr. Mt 4,4.7.10; Mk 12,28-30 atď.).

Obsah

[upraviť | upraviť zdroj]

Skladá sa z niekoľkých častí, ktoré na seba voľne nadväzujú. Izraeliti sa nachádzajú na Moábskej pláni, tesne pred riekou Jordán, ktorá ich oddeľuje od Kanaánu. V podstate všetci sú nová generácia, ktorá priamo nezažila egyptské otroctvo a Božie spásne skutky na počiatku ich putovania. Mojžiš stručne opakuje udalosti posledných 40 rokov od vyjdenia z Egypta a zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a opateru. Opakuje a vysvetľuje aj zmluvu, ktorej sa stali účastní a povinnosť dodržiavať Božie zákony a právne predpisy. Kniha predpovedá upadnutie Izraelcov do modlárstva a následný Boží trest. Následne však ubezpečuje o pretrvávajúcej Božej ochote odpustiť tým, ktorí to oľutujú a zmenia sa. V závere knihy Mojžiš umiera a jeho nástupcom sa stáva Jozue.

Štruktúra knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1 – 3: zhrnutie doterajšieho putovania
  • 4,1 – 4,43: varovanie pred modloslužbou
  • 4,44 – 11,32: Desatoro a „komentár na prvé prikázanie“
  • 12,1 – 28,68: deuteronomický zákonník (vrátane požehnania a zlorečenia)
  • 28,69 – 32,47: obnova zmluvy medzi Izraelom a Bohom
  • 32,48 – 34,12: prevedenie právomoci Józuovi a Mojžišova smrť

Historicita

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Teórie vzniku Pentateuchu

Názory na vznik a autorstvo tejto knihy sa podobne ako pri iných knihách Pentateuchu (a biblických knihách celkovo) výrazne líšia. Všetci uznávajú, že kniha, ak aj vznikla veľmi skoro a väčšina jej materiálu pochádza naozaj priamo od Mojžiša, neskôr musela byť doplnená o niektoré pasáže. Myslí sa najmä záverečná pasáž informujúca o Mojžišovej smrti a niektoré vysvetľujúce poznámky uprostred textu.

Konzervatívni biblickí vedci aj v súčasnosti presadzujú názor, že kniha svojím štýlom, obsahom i celkovou koncepciou zodpovedá vzniku vo veľmi skorej dobe a pochádza od Mojžiša. V jeho dobe bolo písmo všeobecne známe a rozšírené. On sám mal výborné vzdelanie, ktoré získal v mladosti v Egypte ako člen faraónovej rodiny, keď sa pripravoval na predpokladanú štátnickú a diplomatickú kariéru. V knihe sa výslovne pri viacerých príležitostiach uvádza, že Mojžiš zapisoval rôzne udalosti a Božie slová. Neboli teda prenechané len ľudskej pamäti a ústnemu tradovaniu. Je veľmi pravdepodobné, že celý Pentateuch opatrovali starší Izraeliti (kňazi?), ktorí ostali verní Jahvemu i v dobách náboženského úpadku a rozšírenia polyteizmu a modlárstva.[2]

Liberálni biblickí vedci nadväzujú aj dnes na teórie vzniku Pentateuchu, ktoré k vrcholu doviedol v 19. storočí Julius Wellhausen. Tieto teórie vznikli na základe niekoľkých pozorovaní a predpokladov, napríklad, že v knihách sa vyskytujú rôzne opakovania alebo protirečenia, že v Mojžišovej dobe nebolo známe písmo, že Božie meno sa vyskytuje v niekoľkých verziách (Jahve, Elohim), že príbehy boli tradované ústne a len postupne spájané, že predpoveď upadnutia Izraelcov do modlárstva v závere knihy, nie je predpoveď, ale len neskôr zaznamenaná historická udalosť židovskými učencami, ktorí sa snažili povzniesť národ k dodržiavaniu Božieho zákona.

Podľa týchto teórií vytvorenie tohto spisu zabralo 2 storočia. Prvá časť bola napísaná v 8. stor. pred Kr. v Severnom kráľovstve (tj. Izraelskom), v 7. stor. pred Kr. sa pokračovalo v Južnom a posledná časť bola napísaná v 6. stor. pred Kr. v babylonskom zajatí (exile) Izraelitov.

Prvá, základná čiastka (Dt 12-25) bola podľa liberálnych teórií vzniku Pentateuchu po páde Samárie a Severného kráľovstva prenesená do Južného (tj. Júdskeho) a uložená do Jeruzalemského chrámu. Za vlády dvoch bezbožných kráľov (Manasses (Menaše) a Amon) sa na spis zabudlo. Tento bol objavený roku 622 pred Kr., v osemnástom roku panovania kráľa Joziáša pri oprave chrámu a stal sa základom náboženskej reformy tohto kráľa.

Za jadro knihy Deuteronómium a súčasne jej najstaršiu časť považujú 12.-25. kapitolu (Dt 12-25). Tie obsahujú zákon (Deuteronomický zákon), a preto sa na ne kladie najväčší dôraz. Ide najmä o kultové, kráľovské a vojenské zákony. Kniha bola potom doplnená o tzv. exortatívne (povzbudzujúce) čiastky, ktoré sú blízko pri zákone. Sú to kapitoly 6.-11. (Dt 6-11) a 26.-28. (Dt 26-28). Tzv. vonkajšia časť, 1.-5. a 29.-34. kapitola (Dt 1-5 a Dt 29-34) zachytáva históriu židovstva od okamihu odchodu z Chórebu v podaní Mojžišovej predsmrtnej reči.

Deuteronómium a aj iné aj iné knihy Starého zákona (Jozue, Kniha Sudcov, 1. - 2. kniha Samuelova, 1. - 2. kniha Kráľovská) sú pripisované tzv. deuteronomistickej škole. Táto pisárska škola asi pôsobila počas babylonského exilu a tesne po ňom. Za svoj základ brala deuteronomický zákonník a na jeho základe popisuje dejiny izraelského národa.

Problematika je i dnes stále otvorená a intenzívne skúmaná.[3]

Teológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Deutoronómium svojím obsahom a umiestnením v Starom zákone pripomína križovatku - sem vyúsťujú prvé štyri knihy a potom z nej vychádzajú knihy nasledujúce.

V knihe vystupuje do popredia 5 hlavných tém, ktoré sa opakujú ako refrén, a to:

  • Jeden Boh
  • Jeden národ
  • Jedna zem
  • Jeden zákon
  • Jeden chrám

Popri nich sú tu aj vedľajšie témy ako vyvolenie, zmluva, požehnania a zlorečenia atď.

Tieto témy sú vysvetlené v niekoľkých základných bodoch:

  • Zhrnutie celého putovania púšťou a opakované upozornenia na Božiu pomoc, bez ktorej by neboli prežili. Pripomenutie nevery a pokúšania ich otcov a napomínanie k pokore a viere v Hospodina.
  • Zdôraznenie obojstrannosti záväzku uzatvorenej zmluvy. Boh si vybral Izraelcov za svoj ľud, dal mu svoj zákon a sľúbil starostlivosť a dobré veci. Úlohou ľudu je dodržiavať a plniť ustanovenia zákona.
  • „Deuteronomistický dualizmus“ - Izraelcom je predložená cesta života a cesta smrti. Záleží len na nich či budú plniť zákon a žiť alebo sa odvrátia a zahynú. Boh ústami Mojžiša ich opakovane nabáda, aby si vybrali život.

Mojžišove reči k Izraelcom sú však skôr vyučujúce než právnické. Veľmi silne sa snaží poukázať na Božiu iniciatívnu a láskavú starostlivosť v každej chvíli ich putovania. Pripomína povinnosť poučovať o Božej láske preukázanej v minulosti a jeho právnych predpisoch svoje deti. Prikazuje napísať Božie zákony a predpisy na brány, aby boli všeobecne známe a každú chvíľu boli na očiach. Vymenúva požehnania pre tých, ktorí budú dodržiavať Božia prikázania a tresty pre tých, ktorí budú žiť zle.

V závere knihy predpovedá na základe Božieho oznámenia upadnutie Izraelcov do modlárstva a ich rozptýlenie do cudzích krajín. Oznamuje ale aj Božiu milosť, keď ich Boh očistí od ich neprávostí a opäť zhromaždí do krajiny, ktorú sľúbil ich otcom.[4]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ V slovenskom rímskokatolíckom vydaní sa používa názov Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova), v ekumenickom vydaní názov Deuteronómium - Piata Mojžišova kniha a v slovenskom evanjelickom vydaní je používaný názov Piata kniha Mojžišova - Deuteronomium
  2. ↑ Podľa prvého verša knihy: Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom…

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Gan Sofer. Ed. Baruch Myers; preklad Dáša Zvončeková. Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku a Izraelsko-slovenská komora v Jeruzaleme, 2003. 280 s. [zbierka 54 esejí založených na biblických komentároch Chatama Sofera]. S. 108.
  2. ↑ Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 760–761.
  3. ↑ Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 762–764.
  4. ↑ Pentateuch. In: Nový biblický slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Deuteronómium&oldid=7700624“