Preskočiť na obsah

Jordán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Jordán pozri Jordán (rozlišovacia stránka).
Jordán
arab.: نهر الأردن nahr al-urdun
hebr.: נהר הירדן, nehar ha-Jarden
rieka
Štáty Izrael Izrael,  Jordánsko Jordánsko
Prítoky
 - ľavostranné Banias, Dan
 - pravostranné Hasbani, Iyon
Zdrojnica Galilejské more
Ústie Mŕtve more
Dĺžka 251 km
Tok a povodie Jordánu
Tok a povodie Jordánu
Wikimedia Commons: Jordan River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jordán (hebr. נהר הירדן‎, Prehrať Nahar ha-Jarden, arab. نهر أردن, Prehrať Nahr al-Urdun) je rieka pretekajúca Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá tvorí hranicu medzi Izraelom, Jordánskom a Západným brehom Jordánu.

Je to najväčšia izraelská rieka, ktorá meria 251 kilometrov a plocha jej povodia je 18 300 km²[1]. Vzniká sútokom troch riečok v údolí Chula, počas svojho toku preteká Tiberiadskym jazerom a nakoniec sa vlieva do Mŕtveho mora. Veľkú časť vôd rieky ľudia využívajú ako pitnú vodu alebo na potreby zavlažovania či priemyslu. Historicky a nábožensky sa považuje za jednu z najposvätnejších riek sveta[2].

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na indo-árijský pôvod je názov zloženinou slov رود اردن (jor-don), kde „jor“ znamená v perzštine rok a „don“ znamená rieka[3], čo odkazuje na stály charakter prietoku rieky, ktorá počas roka nevysychá[4]. Semitský výklad názvu sa odvíja od koreňa slova „klesať“ a celý názov doslova znamená „prúd, ktorý rýchlo klesá““[4]. Tento výklad vhodne opisuje rieku Jordán, najmä jej horný tok, pred Tiberiadskym jazerom[4]. V arabčine existujú pre Jordán aj názvy الشريعة (Eš-Šería, doslova „vodné miesto“) alebo الشريعة الكبيرة (Eš-Šería el-Kebire, doslova „veľká voda“)[4]. Najstaršie zmienka názvu rieky sa zachovala v egyptských záznamoch z 19. dynastie, kde je zaznamenaná ako يعرضنا (ja-ar-du-na, doslova „priniesol nám“), čo je názov podobný kanaánskemu jardún[4].

Fyzickogeografická charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Pramennou oblasťou Jordánu sú juhozápadné svahy hory Hermon na pomedzí Libanonu, Izraela a Sýrie[1]. Vlastná rieka vzniká sútokom troch zdrojníc, riečok Dan, Hasbani a Banias v močaristej oblasti Chulského údolia, ktoré je pozostatkom niekdajšieho veľkého jazera[5]. Od tohto údolia mieri rieka po celý zvyšok svojho toku priamo na juh a jej tok sleduje Východoafrickú priekopovú prepadlinu[5]. Okrem prietoku Chulským údolím má Jordán na svojom hornom toku pomerne prudký spád s početnými kaskádami, a to až po rozľahlé Tiberiadske jazero, ktoré leží 210 metrov pod úrovňou svetového oceánu[5]. V tejto časti svojho toku tvoril do roku 1967 medzinárodne uznanú štátnu hranicu medzi Izraelom a Sýriou, kedy oddeľoval Golanské výšiny, ale po Šesťdennej vojne je územie na oboch stranách rieky izraelské. Po opustení Tiberiadskeho jazera sa do Jordánu vlieva zľava rieka Jarmuk, ktorá oddeľuje Golanské výšiny od Jordánska[5]. V nasledujúcej časti toku pribúdajú meandre a ďalej na juh tvorí hranicu medzi Izraelom a Jordánskom a následne medzi Palestínskou autonómiou (Západným brehom Jordánu) a Jordánskom[5]. V posledne spomínanej časti sa do Jordánu z jordánskej strany vlieva rieka Jabuk[5]. Tok rieky končí pri bezodtokovom Mŕtvom mori, ktoré je 420 metrov pod úrovňou svetového oceánu[5].

Geologická charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh toku rieky a jej formovanie úzko súvisí s geologickým charakterom oblasti. Jordán po celej svojej dĺžke preteká Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá prechádza Libanonom a ťahá sa až po Mozambik. Prepadlina vznikla približne pred zhruba 35 miliónmi rokov rozpadom Africkej platne a odďaľovaním Arabskej tektonickej platne[6].

Letecká snímka ústia Jordánu do Galilejského jazera (1931)

Významné hydrogeografické miesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Tiberiadske jazero – najväčšie sladkovodné jazero a zásobáreň pitnej vody v Izraeli. Zároveň je to najnižšie položené sladkovodné jazero na svete (−212 metrov)[7]. Viac ako dve tisíc rokov využívané na rybárstvo[8], údajné miesto Ježišových zázrakov. Časť vôd sa odvádza Národným vodným privádzačom do južnej časti krajiny pre potreby zavlažovania[9]

Mŕtve more – jedno z najviac hypersaliných jazier na svete, najnižšie položené odkryté miesto na zemskom povrchu a najnižšie položené slané jazero na svete (−420 metrov). Využívané na liečebné účely (soľ, bahno). V jeho blízkosti sa nachádzajú významné historické miesta Kumrán a Masada. Vďaka nízkemu prietoku a vysokému výparu dochádza k zmenšovaniu jazera. Existuje plán na výstavbu kanála medzi Červeným a Mŕtvym morom[10].

Vodný režim

[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerný prietok je v mieste opustenia Tiberiadskeho jazera 16 m³/s a v mieste pred Mŕtvym morom 39,7 m³/s [11]. V dôsledku ľudskej činnosti priemerný prietok v posledných desaťročiach klesá. Na začiatku 70. rokov 20. storočia bol v letnom období 50 m³/s. Prietok sa odvíja od ročného obdobia a úhrnu zrážok. V období zimných dažďov dochádza k vzostupu vodnej hladiny, no po zvyšok roka je rieka úzka a plytká[12].

Vplyv ľudskej činnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Jordán v zime

V rokoch 1930 až 1948 existovala pri sútoku Jordánu a Jarmúku vodná elektráreň Naharajim, ktorá bola zničená počas izraelskej vojny za nezávislosť.[13] V roku 1964 spustil Izrael prevádzku na hrádzi, ktorá odvádza časť vôd z jeho najväčšej zásobárne pitnej vody – Tiberiadskeho jazera – do Národného vodného privádzača[14]. V tom istom roku začalo Jordánsko s výstavbou kanála na prítoku Jordánu, rieke Jarmuk[2]. Neskôr na tejto rieke vystavala nádrže na vodu aj Sýria[2]. Za tieto kroky sú všetky tri štáty obviňované ochrancami životného prostredia z drancovania ekosystému rieky[2].

V súčasnosti je 70 až 90 % vody využívaných pre ľudské účely (pitná voda, poľnohospodárske zavlažovanie, priemysel) a tok je tak značne redukovaný.[9][15][16]. V dôsledku toho dochádza k poklesu hladiny Mŕtveho mora lebo vyparovanie prevláda nad prítokom.[17]. Vďaka poklesu hladiny sa na juhu Mŕtveho mora vytvorili soľné roviny[16]. Jedným z hlavných bodov Izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy z roku 1994 bolo právo Jordánska na vyšší podiel pri odbere vody z Jordánu[18].

V septembri 2006 vznikol problém kvôli kontaminácii toku rieky splaškovými vodami.[19]. Najviac znečistený, zhruba 90 kilometrov dlhý úsek rieky, sa nachádza v meandroch medzi Tiberiadskym jazerom a Mŕtvym morom[19]. Ekológovia tvrdia, že odber vody z rieky takmer zničil celý riečny ekosystém[2]. Záchrana rieky by podľa nich trvala celé desaťročie[2]. V roku 2007 označila blízkovýchodná sekcia Priateľov Zeme rieku Jordán za jedno zo 100 najviac ekologicky ohrozených miest na svete[20].

Jardenit – miesto krstov

Ako pripomienka novozákonného príbehu o Jánovi Krstiteľovi a Ježišovi Nazaretskom bola na mieste, kde Jordán opúšťa Tiberiadske jazero, zachovaná kvôli krsteniu táto časť toku rieky nazývaná Jardenit.[21] Kvôli krstu jazdia do Svätej zeme pútnici z celého sveta.[21] Ježišov krst sa mal údajne uskutočniť v lokalite známej ako Kasr al-Jehud.[22]

S cieľom zastaviť vysychanie Mŕtveho mora bol navrhnutý projekt, v rámci ktorého by bol vytvorený asi 200 kilometrov dlhý kanál, ktorý by samospádom privádzal morskú vodu z Červeného mora do Mŕtveho mora[10]. Vďaka tomu, že je Mŕtve more najnižšie položené miesto na zemskom povrchu by voda nemusela byť čerpaná generátormi a vďaka spádu by sama elektrický prúd vytvárala.[23] Tento projekt má však odporcov v radách ekológov tvrdiacich, že výstavba kanálu by zničila ekosystémy v Aravskom údolí a Červenom mori a poškodila by i samotné Mŕtve more.[24]

S riekou Jordán je rovnobežná diaľnica 90, ktorá spája sever a juh Izraela.

Život v okolí rieky

[upraviť | upraviť zdroj]
Pár pelikánov bielych

Severná časť údolia je významne úrodná, kým južná časť má charakter polopúšte.[12] Vďaka stálemu prietoku rieky je tu celoročná vegetácia.[12]. Jordán, ako jeden z hlavných vodných zdrojov v oblasti, poskytuje ekonomické i poľnohospodárske výhody.[25] Vďaka zavlažovaniu došlo na jordánskej strane k rozvoju nových miest a dedín, čo spôsobilo nárast poľnohospodárskej produkcie.[25] Od roku 1967 sa na jordánskej strane jordánskeho údolia pestujú pomaranče, banány, skorá zelenina a cukrová trstina.[5] Medzi hlavné zdroje príjmov obyvateľov na izraelskej strane rieky patrí rybolov, ľahký priemysel a cestovný ruch.[12] Celý tok rieky nie je prístupný a niektoré jeho časti sú uzavreté vojenské zóny, čo paradoxne pôsobí ako ich ochrana.[26]

Biblický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Tanach

[upraviť | upraviť zdroj]
Jákob zápasiaci s anjelom. Gustave Doré (1855)

Zmienky o rieke Jordán sa objavujú na rade miest Tanachu. Úrodnosť údolia Jordánu je zmieňovaná už v knihe Genezis, kde je prirovnávané k „záhrade Hospodinovej“. Pripomienkou početných brodov cez Jordán je udalosť, kedy patriarcha Jákob so svojou družinou prekročil Jordán a pri brode cez Jabok zápasil s Hospodinom. Jeden z najznámejších brodov je miesto, kde Jifta porazil Efrajimcov. Jordán sa spomína aj ako deliaca čiara medzi „dvoma a pol kmeňmi“, ktoré sa usadili na východe a medzi „deviatimi kmeňmi a polovicou kmeňa Menasesovho,“ ktoré sa pod Jozuovým vedením usadili na západe. Vzhľadom na polohu voči mestu Jericho bola rieka tiež označovaná ako „Jordán oproti Jerichu.“

V biblických dejinách bol Jordán miestom niekoľkých zázrakov. Prvý z nich sa stal keď Izraeliti pod Jozuovým vedením prešli Jordán neďaleko Jericha. Neskôr sa dva a pol kmeňa usadilo východne od Jordánu, kde na jeho brehu postavili veľký oltár, ktorý mal byť svedectvom medzi nimi a ostatnými kmeňmi. Jordán suchou nohou prekročil Eliáš a Elizeus. Elizeus vykonal pri Jordáne dva ďalšie zázraky: vyliečil Naamána tým, že mu povedal, aby sa sedemkrát ponoril do vôd rieky, a nechal vynoriť železnú sekeru jedného z prorockých žiakov, ktorá spadla do rieky, tým, že do vody hodil vetvu a sekera vyplávala.

Jordán prekročil aj Juda Makabejský s bratom Jonatanom počas ich vojny proti Nabatejským.

Krst v rieke Jordán, Jan van Eyck (1425)

Nový zákon

[upraviť | upraviť zdroj]

V Novom zákone stojí, že Ján Krstiteľ v Jordáne „krstil tých, čo sa odvrátili od svojich hriechov.“ Malo sa tak diať v Betánii na druhom brehu Jordánu. Tam za ním prišiel Ježiš Kristus, aby sa nechal pokrstiť. Tu ho Ján Krstiteľ označil ako baránka Božieho a syna Božieho. Nový zákon niekoľkokrát hovorí o tom, ako Ježiš prešiel Jordán počas svojich ciest, kam za ním šli veľké zástupy, aby si vypočuli jeho kázanie, a aby ich uzdravil z choroby. Keď ho chceli jeho nepriatelia zajať, ukryl sa pri Jordáne na mieste, kde ho Ján pokrstil.

Národy a civilizácie pri Jordáne

[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Jordán nebola vždy hraničnou riekou. Prakticky všetky štátne útvary pred britským mandátom Palestína sa tu rozprestierali na oboch brehoch rieky. Na oboch stranách rieky bolo v staroveku i židovské osídlenie, čo je dôvod, prečo revizionistickí sionisti žiadali v 20. storočí pre územie židovského štátu obidva brehy Jordánu.[27] K využitiu Jordánu ako hraničnej línie prišlo v roku 1922, kedy bol britský mandát na základe Churchillovej Bielej knihy rozdelený na Zajordánsko a vlastný britský mandát a územie pre židovský štát bolo tak obmedzené len západne od Jordánu.[28] V roku 1179 sa na Jordáne odohrala medzi Jeruzalemským kráľovstvom a Saladinom bitka pri Jákobovom brode, po ktorej o deväť rokov neskôr Saladin znovu dobyl križiakmi ovládaný Jeruzalem.[29]

Symbolický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Jordán sa často vyskytuje vo folkovej hudbe, gospeloch a spirituáloch, ale i v poézii alebo literárnych dielach.[30][31]

Z historického hľadiska keď Izraeliti vykonali namáhavú a nebezpečnú cestu z otroctva v Egypte na slobodu v Zasľúbenej zemi, môže Jordán tiež predstavovať slobodu.[32]

Jeho prekročenie bolo poslednou časťou cesty a zároveň jej zakončením. Jordán však tiež môže znamenať samotnú smrť, kedy jeho prekročenie znamená vstup do raja alebo neba.[32]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Hydrography and history of River Jordan [online]. United Nations University, [cit. 2008-11-23]. Dostupné online. Archivované 2010-05-28 z originálu. (anglický)
  2. ↑ a b c d e f PLUSHNICK-MASTI, Ramit. Raw Sewage Taints Sacred Jordan River [online]. Associated Press, [cit. 2008-11-22]. Dostupné online. (anglicky)
  3. ↑ PAULÍK, Ivo. Izrael. Praha : Freytag & Berndt, 2006. ISBN 978-80-7316-202-3. S. 99.
  4. ↑ a b c d e HASHASH, Niveen. Crossing the River Jordan [PDF]. Jordan River Foundation, [cit. 2008-12-09]. Dostupné online. Archivované 2012-02-04 z originálu. (anglicky)
  5. ↑ a b c d e f g h Jordan River [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2008-11-22]. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ Great Rift Valley [online]. Spiritus Temporis, [cit. 2009-01-16]. Dostupné online. Archivované 2011-08-13 z originálu. (anglický)
  7. ↑ Kineretské jezero [online]. Ministerstvo životního prostředí Státu Izrael, [cit. 2008-11-23]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ SENGUPTA, Kim. A biblical tragedy in Galilee [online]. The Independent, [cit. 2008-12-22]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ a b MURAKAMI, Masahiro. Managing Water for Peace in the Middle East: Alternative Strategies. Tokio : United Nations University Press, 1995. Dostupné online. ISBN 92-808-0858-3. Kapitola Jordán. Archivované 2010-12-02 z originálu. (anglický)
  10. ↑ a b První kroky pro záchranu Mrtvého moře [online]. Eretz.cz, [cit. 2008-11-22]. Dostupné online. Archivované 2008-05-24 z originálu.
  11. ↑ BRADLEY, Edward. Analogies Between the Jordan Valleys of Utah and the Holy Land [online]. U.S. Geological Survey, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (anglický)
  12. ↑ a b c d IZRAELSKÉ INFORMAČNÍ STŘEDISKO. Fakta o Izraeli: země a lidé. Jeruzalém : Ahva Press, 1999. S. 6.
  13. ↑ The Power Plant on Two Rivers [online]. Ministerstvo zahraničních věcí Státu Izrael, 2003-05-22, [cit. 2011-05-30]. Dostupné online. (anglický)
  14. ↑ Národní rozvaděč vody - 1964 [online]. Židovská agentúra, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (anglický)[nefunkčný odkaz]
  15. ↑ OLŠER, Břetislav. Blízký východ - horká půda pod nohama nejen od slunce [online]. [Cit. 2008-12-07]. Dostupné online.
  16. ↑ a b How the Dead Sea got its name [online]. Helium, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (anglický)[nefunkčný odkaz]
  17. ↑ HASSAN, Marwan A; KLEIN, Micha. Fluvial adjustment of the Lower Jordan River to a drop in the Dead Sea level (abstract) [online]. Hebrejská univerzita a Haifská univerzita, [cit. 2008-12-07]. Science Direct. Kompletná štúdia je spoplatnená.. Dostupné online. (anglicky)
  18. ↑ Izraelsko-jordánska mierová zmluva [online]. Ministerstvo zahraničných vecí štátu Izrael, [cit. 2008-11-22]. Dostupné online. (anglický)
  19. ↑ a b Jordan River - some are baptised in it, others pollute it [online]. U.S. Water News Online, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. Archivované 2008-05-16 z originálu. (anglický)
  20. ↑ Jordan River among world’s 100 most endangered sites [online]. Embassy of Jordan, USA, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. (anglický)
  21. ↑ a b Jordan River [online]. Holy Land Network, [cit. 2008-12-22]. Dostupné online. Archivované 2008-12-28 z originálu. (anglický)
  22. ↑ U řeky Jordán bylo zpřístupněno údajné místo, kde Ježíš přijal křest [online]. ChristNet.cz, 2011-08-03, [cit. 2011-08-05]. Dostupné online.
  23. ↑ Ambiciózní plán výstavby kanálu spojujícího Rudé a Mrtvé moře [online]. BusinessInfo.cz, [cit. 2008-11-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  24. ↑ Vědci proti projektu spojení Rudého a Mrtvého moře [online]. Eretz.cz, [cit. 2008-11-22]. Dostupné online. Archivované 2008-01-25 z originálu.
  25. ↑ a b GRUNFELD, Lilach. Jordan River Dispute [online]. American University, 1997, [cit. 2009-01-09]. Dostupné online. (anglický)
  26. ↑ Crossing the Jordan [online]. EcoPeace, [cit. 2009-01-09]. Dostupné online. (anglický)[nefunkčný odkaz]
  27. ↑ BRONNER, Ethan. Why 'Greater Israel' Never Came to Be [online]. The New York Times, 2005-8-14, [cit. 2008-12-17]. Dostupné online. (anglický)
  28. ↑ BLAUSTEIN, Max. Židovská historie: Britské mandátní území Palestina - Britské administrativní rozdělení Mandátu na Transjordánsko a zbytkovou Palestinu [online]. Eretz.cz, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. Archivované 2009-02-10 z originálu.
  29. ↑ ASBRIDGE, Thomas. The Crusaders' Lost Fort: Battle at Jacob's Ford [online]. BBC, [cit. 2008-12-13]. Dostupné online. (anglický)
  30. ↑ Spirituál Kvintet - Jozue [online]. Hudba.sk, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  31. ↑ Deep River [online]. Negro Spirituals, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. Archivované 2008-12-11 z originálu. (anglický)
  32. ↑ a b River [online]. Symbols in Christian Art & Architecture, [cit. 2008-12-07]. Dostupné online. Archivované 2008-12-21 z originálu. (anglický)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jordán na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jordán&oldid=7726549“