Diaľnica A14 (Taliansko)
 | |
   | |
| Diaľnica A14 | |
|---|---|
 | |
| Základné údaje | |
| Správca | Autostrade per l'Italia |
| Celková dĺžka | 743,4 km |
| v prevádzke | 743,4 km |
| Štát |  Taliansko
|
| Región | Emilia-Romagna, Marky Abruzzo, Molise, Apúlia |
| Rozšírenia | 3+3: 117 km (Bologna-Rimini) 3+3: 33 km (Ancona-P.S.Elpidio) |
| Výjazdy | 52 (v prevádzke) |
| Križovatky | 5 (v prevádzke) |
| Tunely | 34 (v prevádzke) |
 | |
| A14 pri meste Forlì | |
| Objekty na trase | |
|
| |
,_StVO_1992.svg){kind=small}
Diaľnica A14 (tal. Autostrada A14, Autostrada Adriatica) je 734,4 km dlhá diaľnica v Taliansku. Spája mesto Bologna a Taranto, pričom prechádza popri pobreží Jadranského mora okolo miest Bologna, Forlì, Rimini, Ancona, Pescara, Foggia a Bari. Na úseku Bologna-Forlì je súčasťou európskej cesty 45, na nadväzujúcej časti po mesto Bari po nej prechádza E55 a na južnom konci medzi mestami Bari a Taranto zas E843.
Diaľnica je spoplatnená na celej svojej dĺžke, pričom mýtne poplatky sa vyberajú na mýtniciach umiestnených na výjazdoch. Správu a údržbu komunikácie zabezpečuje spoločnosť Autostrade per l'Italia.
Priebeh trasy
[upraviť | upraviť zdroj]Bologna-Rimini
[upraviť | upraviť zdroj]Diaľnica A14 na tomto úseku vedie cez Pádsku nížinu na východ ku Jadranskému pobrežiu. Zabezpečuje tak napojenie známych letných turistických destinácií Rimini a Riccione na mesto Bologna a zvyšok talianskej diaľničnej siete.
Trasa komunikácie začína západne od hlavného mesta regiónu Emilia-Romagna, Bologna, v severnom Taliansku. Tu sa spája s diaľnicou A1 (tal. Autostrada del Sole, slov. Slnečná diaľnica), ktorá spája Miláno s Rímom a Neapolom. V nasledujúcich kilometroch obchádza Bolognu zo severu a medzitým sa križuje s diaľnicou A13 vedúcou do Padovy. Cesta ďalej smeruje na juhovýchod okolo miest Castel San Pietro Terme a Imola, neďaleko Faenzy sa od nej odpája privádzač do Ravenny (A14 dir) a neďaleko mesta Rimini sa dostáva do súbehu s pobrežnou čiarou.
Na úseku Bologna-Rimini vedie diaľnica so starou rímskou cestou Via Emilia, ktorá je v súčasnosti označená ako štátna cesta 9 (tal. Strada statale 9 Via Emilia).
Rimini-Pescara
[upraviť | upraviť zdroj]Tento úsek s dĺžkou približne 230 kilometrov sa tiahne územím regiónov Marky a Abruzzo a do značnej miery tu diaľnica kopíruje pobrežie. Paralelne s diaľnicou vedie štátna cesta 16 (tal. Strada statale 16 Adriatica), ktorá po ktorej až do výstavby diaľnice prechádzala všetka doprava do všetkých talianskych turistických letovísk na strednom a južnom Jadrane.
Od mesta Rimini teda diaľnica A14 vedie južným až juhovýchodným smerom okolo miest Pesaro, Fano a Senigallia a po približne 80 kilometroch dosahuje hlavné mesto regiónu Marky Ancona, ktoré obchádza juhozápadným obchvatom. Južne od Rimini je možné odbočiť z diaľnice na štátnu cestu 72 (tal. Strada statale 72 di San Marino), po ktorej je možný prístup do mikroštátu San Maríno. Pri meste Fano sa diaľnica A14 križuje so štátnou cestou 3 (tal. Strada statale 3 Via Flaminia) vedúcou do Ríma.
Za Anconou sa trasa diaľnice dostáva do bezprostrednej blízkosti pobrežia (do 1 km) a míňa známe letoviská Porto Recanati, Civitanova Marche, Porto San Giorgio, Grottammare a San Benedetto del Tronto. Pri meste Rosetto degli Abruzzi sa od A14 odpája diaľnica A24, ktorá vedie na juhozápad okolo mesta L’Aquila až do Ríma. Na konci úseku Rimini-Pescara dosahuje diaľnica A14 križovatku s diaľnicou A25, ktorá pokračuje na západ a neskôr sa napája na A24.
Pescara-Taranto
[upraviť | upraviť zdroj]Južne od križovatky s diaľnicou A25 vedia A14 ďalej popri pobreží a míňa mestá Ortona a Vasto a dostáva sa na územie regiónu Apúlia. Tu obchádza prístavné mesto Termoli a definitívne sa vzďaľuje od pobrežnej čiary. Ďalej nasleduje križovatka so štátnou cestou 693, ktorá spoločne cestou číslo 89 obsluhuje letoviská na polostrove Gargano.
Trasa diaľnice postupuje Ďalej na juhovýchod a obchádza mestá San Severo, Foggia, Cerignola a Canosa, kde sa križuje s diaľnicou A16 vedúcou do Neapolu, ktorý leží na opačnej strane Apeninského masívu. A14 sa neďaleko mesta Barletta opätovne približuje k pobrežiu a kopíruje ho až po Bari, kde sa stáča na juh a pokračuje až do prístavného mesta Taranto, kde sa končí a napája na štátnu cestu 7.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba diaľnice bola naplánovaná v roku 1961 v súvislosti s prijatím zákona č. 729/1961 o výstavbe diaľničnej siete v Taliansku[1]. Prvým postaveným úsekom bol úsek Bologna-Cesena, ktorý otvorili v roku 1966. O rok neskôr bol sprevádzkovaný obchvat mesta Bologna a došlo tak k prepojeniu diaľnice A14 s diaľnicami A1 a A13. V roku 1969 bol dostavaný úsek Cesena-Ancona a neskôr pribudol aj úsek Pescara-Vasto. V roku 1973 bola diaľnica A14 skompletizovaná po mesto Bari a o dva roky neskôr bola dokončená v celej svojej plánovanej dĺžke 743,4 km až po mesto Taranto.
K zredukovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie bolo v okolí diaľnice vysadených okolo 8 miliónov kusov stromov. Na úseku Bari-Taranto bolo zas v stredovom deliacom páse vysadených asi 75 tisíc kríkovitých oleandrov a asi 12 tisíc stromov.
Zaujímavé objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Diaľnica A14, najmä na úseku Rimini-Pescara, vedie zložitým terénom a preto bolo potrebné vybudovať veľké množstvo mostov, viaduktov a tunelov. V smere Bologna-Taranto sa na diaľnici nachádza spolu 34 tunelov v celkovej dĺžke 19 162 m, v opačnom smere je o jede tunel menej, no spolu merajú až 19 691 metrov[2]. Najdlhším tunelom je Galleria Castello di Grottammare s dĺžkou 1227, resp. 1229 metrov[2].
Mýto
[upraviť | upraviť zdroj]Diaľnica A14 je na celej svojej dĺžke spoplatnená. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu. Poplatky je možné platiť v hotovosti, prostredníctvom kreditnej karty, respektíve pomocou palubnej jednotky.
| Ceny mýta na vybraných trasách[3] | ||
|---|---|---|
| Úsek | Dĺžka | Poplatok |
| Bologna - Rimini | 121 km | 7,10 € |
| Bologna - Fano | 159 km | 9,30 € |
| Bologna - Ancona | 199 km | 11,60 € |
| Bologna - San Benedetto del Tronto | 297 km | 17,30 € |
| Bologna - Poggio Imperiale | 494 km | 29,60 € |
| Bologna - Foggia | 541 km | 32,30 € |
| Bologna - Bari | 663 km | 39,50 € |
| Bologna - Taranto | 730 km | 43,40 € |
Rozšírenia diaľnice
[upraviť | upraviť zdroj]Rimini-Porto Sant'Elpidio
[upraviť | upraviť zdroj]Z dôvodu neustáleho rastu hustoty dopravy je na úseku Rimini-Porto Sant'Elpidio (154,7 km) v súčasnosti plánované rozšírenie profilu diaľnice A14 na šesť jazdných pruhov (tri v každom smere). V súvislosti s rozšírením sa plánuje aj výstavba piatich nových výjazov (Pesaro Centro, Fano nord, Marina di Montemarciano, Ancona ovest a Porto Sant'Elpidio) a výstavba celkovo 95,4 km protihlukových stien. Tieto stavby si vyžiadajú investúciu v hodnote 2,444 milióna eur[4].
31. júla 2010 bola ukončená výstavba na úseku Ancona sud - Porto Sant'Elpidio (I. etapa) v dĺžke 33 kilometrov[4].
V súčasnosti sú v prestavbe nasledujúce úseky:[4]
| Úsek | Dĺžka | Otvorenie |
|---|---|---|
| Rimini Nord - Cattolica, etapa 1A | 1,2 km | 2013 |
| Rimini Nord - Cattolica, etapa 1B | 27,8 km | 2013 |
| Catollica - Fano | 28,3 km | 2013 |
| Fano - Senigallia | 21,0 km | 2012 |
| Ancona sud - Porto Sant'Elpidio, II. etapa | 7,3 km | 2013 |
V štádiu pírpav je rozšírenie nasledujúcich úsekov:[4]
| Úsek | Dĺžka | Otvorenie |
|---|---|---|
| Senigallia - Ancona nord | 18,9 km | 2014 |
| Ancona nord - Ancona sud | 17,2 km | 2014 |
Privádzače, odbočky a spojky
[upraviť | upraviť zdroj]
Bologna Ramo Casalecchio
[upraviť | upraviť zdroj]Privádzač do mesta Casalecchio di Reno ležiaceho juhozápadne od Bologne je 5 kilometrov dlhý a je vybudový ako štvorpruhová komunikácia so smerovo rozdelenými jednými pásmi. Podľa oficiálneho číslovania spoločnosti ANAS je tento privádzač integrálnou súčasťou diaľnice A14, prevádzkovateľ Autostrade per l'Italia ho eviduje ako diaľničnú spojku R14 (Raccordo autostradale R14).
Na celom obchvate mesta Bologna vrátane privádzača Casalecchio di Reno je diaľnica A14 z oboch strán odstavaná ďalšími dvoma jazdnými pruhmi v každom smere, ktoré spolu tvoria komunikáciu, ktorú spoločnosť ANAS označuje aj ako diaľničnú spojku RA1 Raccordo autostradale RA1 (Ramo Verde Tangenziale di Bologna). Prevádzkovateľ Autostrade per l'Italia túto komunikáciu označuje ako diaľničný obchvat T6 (Tangenziale di Bologna).
A14dir Ravenna
[upraviť | upraviť zdroj]Diaľnica A14dir (tal. Autostrada A14dir, Diramazione per Ravenna, slov. Odbočka Ravenna) je 29,8 km dlhá odbočka z diaľnice A14 do mesta Ravenna. Začína sa v diaľničnej križovatke Interconnessione A14dir neďaleko obce Solarolo a diaľnica odtiaľ vedie severovýchodným smerom okolo miest Cotignola a Bagnacavallo až do prístavného mesta Ravenna na podbreží Jadranského mora. Prevádzkovateľ Autostrade per l'Italia túto odbočku interne eviduje ako odbočku D14 (Diramazione D14, Diramazione per Ravenna)
Bari
[upraviť | upraviť zdroj]Privádzač do mesta Bari (tal. Tangenziale di Bari) je 4,6 km dlhý privádzač, ktorý spája diaľnicu A14 s miestnou priemyselnou zónou a štátnou cestou 16. Podľa oficiálneho číslovania spoločnosti ANAS je tento privádzač integrálnou súčasťou diaľnice A14, prevádzkovateľ Autostrade per l'Italia ho eviduje ako diaľničnú spojku D94 (Raccordo autostradale D94, Tangenziale di Bari, Raccordo di Bari).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica A14 (Taliansko)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cestná infraštruktúra (Bologna) [online]. Bologna: Comune Bologna, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. Archivované 2012-01-31 z originálu. (taliansky)
- ↑ a b Objekty na diaľnici A14: Bologna-Taranto [online]. Lotsberg.net, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. Archivované 2010-09-04 z originálu. (anglicky)
- ↑ Cesty a mýto [online]. Autostrede per l'Italia, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. Archivované 2010-12-11 z originálu. (anglicky)
- ↑ a b c d Rimini-Porto Sant'Elpidio, rozšírenie na 6 pruhov [online]. Autostrade per l'Italia, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. Archivované 2010-06-30 z originálu. (taliansky)
