Disident
Disident (lat. dissidens – odporca), odštiepenec, odpadlík je označenie toho, kto myslí inak, kto sa odchyľuje od prevládajúcich spôsobov myslenia.[1] Disident (predovšetkým náboženský alebo politický) je v politickom slova zmysle človek odlišne zmýšľajúci, aktívny odporca proklamovaných názorov či existujúceho režimu.
Vznik a vývoj pojmu
[upraviť | upraviť zdroj]Výraz pochádza z roku 1573 a je spojený s Varšavskou konfederáciou protestantov, ktorá nepatrila k štátnemu náboženstvu. V 17. storočí sa v Anglicku výraz „disident“ používal na označenie skupín protestantov, ktoré odmietali integráciu do Anglikánskej cirkvi. V 18. storočí už označoval aj každého, kto nebol príslušníkom žiadneho organizovaného náboženstva. Neskôr bol pojem spájaný aj s inými oblasťami, napr. za disidenta bol v oblasti psychiatrie považovaný aj neskôr mimoriadne uznávaný psychoanalytik Sigmund Freud. Približne od roku 1970 sa pojem ujal na označovanie opozičných umelcov a intelektuálov, ktorí vyjadrovali verejný nesúhlas s existujúcim spoločenským systémom. Ich činnosť bola spojená následne s prenasledovaním a represiou existujúcej moci. V 2. polovici 20. storočia sa vo východnej Európe disidenti snažili odporovať oficiálnym režimom napr. vydávaním tzv. samizdatovej literatúry, organizovaním petičných akcií, protestných zhromaždení a pod. Disidenti bývali sledovaní tajnou políciou (ŠtB) a trestaní alebo zastrašovaní trestnými procesmi, vyhostením z krajiny, ale aj dlhoročnými pobytmi na psychiatriách. V ZSSR protisovietske politické správanie, najmä otvorená opozícii voči úradom, demonštrovanie za reformu alebo dokonca písanie kníh bolo súčasne definované ako trestný čin (porušenie článkov 70 alebo 190-1), symptóm ( napr. „klam reformizmu“) a psychická diagnóza (napr. „plazivá schizofrénia“)[2] s odôvodnením „Kto vyjadruje kritiku systému, je chorý.“ Ruský disident Vladimir Bukovskij v roku 1972 priniesol fakty o zneužívaní psychiatrie počas sovietskeho režimu voči oponentom.[3][4]
V širšom zmysle slova možno nazvať disidentom aj každého intelektuála, ktorý kritizuje vládu, aj keď nikdy nebol postihnutý represiami. V súčasnosti disidenti vo veľkej miere využívajú pri svojej činnosti internet. V roku 2005 bolo registrovaných celosvetovo 70 tzv. angl. cyberdissident – internetových disidentov, roku 2007 podľa údajov Reportérov bez hraníc len do konca októbra až 64.[5] Slovensko je podľa Reportérov bez hraníc v roku 2022 na 27. mieste spomedzi 180 krajín v index slobody tlače (angl. Press Freedom Index), čo predstavovalo mierne zlepšenie oproti roku 2021, kedy bolo na 35 mieste.[6][7][8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Lexikon vědomostí, str. 84, ISBN 978-80-7309-601-4.
- ↑ Report of the U.S. Delegation to Assess Recent Changes in Soviet Psychiatry Schizophrenia Bulletin, Volume 15, Issue suppl_1, 1989, Pages 1–79, [online]. Oxford Press, [cit. 2022-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Protikomunistický odboj v strednej a východnej Európe [online]. ÚPN, [cit. 2022-10-27]. S. 190. Dostupné online.
- ↑ Vladimir Bukovskij: Muž, ktorý ukázal svetu zvieraciu kazajku KGB [online]. Pravda.sk, 2019-11-04, [cit. 2022-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Reporters without Borders: Press freedom day by day. 18. Oktober 2007
- ↑ Slovakia | RSF [online]. rsf.org, [cit. 2022-10-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TASR. Szalai: Slovensko musí byť v podpore nezávislosti médií ambicióznejšie [online]. TERAZ.sk, 2021-12-17, [cit. 2022-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Zverejnili Svetový index slobody tlače. V rebríčku vedú severské krajiny, Slovensko si polepšilo [online]. TA3, [cit. 2022-10-27]. Dostupné online.