Diskusia:Vysťahovalectvo
Self-referencoval som to, lebo ani na https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezn%C3%A1_opona nie je referencia na zdroj k vete: "V rokoch 1968 až 1971 opustilo Česko-Slovensko asi 74 000 utečencov."--Starekolena (diskusia) 13:42, 2. september 2015 (UTC)
- Self-referencia nie je prípustná. Treba nájsť spoľahlivý zdroj na dané tvrdenie a doplniť referenciu, alebo to vôbec neuvádzať, keďže to nie je potvrdené.--Lišiak (diskusia) 14:04, 2. september 2015 (UTC)
- Však práve na to upozorňujem. Vo vysťahovalectve su tri odhady z toho dva s mojou referenciou. V železná opona jeden bez referencie, ktorý som prevzal a preto som ho referencoval na železnú oponu. Záver: v železnej opone k tomu treba pridať "CHýba zdroj"--Starekolena (diskusia) 14:17, 2. september 2015 (UTC)
- Ja to samozrejme chápem; naznačujem len to, že pokiaľ je v jednom článku informácia bez referencie, tak ju netreba preberať do ďalšieho článku.--Lišiak (diskusia) 14:31, 2. september 2015 (UTC)
- Otvoril som túto diskusiu aby som zaznamenal že 74 000 utečencov je z článku https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezn%C3%A1_opona . Teraz som to tam (do Vysťahovalectvo) doplnil ako poznámku, čo je vyústenie tejto diskusie. Ďalším by mohlo byť pridanie možnosti krížových odkazov na ľubovoľné slovo na wiki (chápte ako návrh do budúcnosti).--Starekolena (diskusia) 14:53, 2. september 2015 (UTC)
- Ja to samozrejme chápem; naznačujem len to, že pokiaľ je v jednom článku informácia bez referencie, tak ju netreba preberať do ďalšieho článku.--Lišiak (diskusia) 14:31, 2. september 2015 (UTC)
- Však práve na to upozorňujem. Vo vysťahovalectve su tri odhady z toho dva s mojou referenciou. V železná opona jeden bez referencie, ktorý som prevzal a preto som ho referencoval na železnú oponu. Záver: v železnej opone k tomu treba pridať "CHýba zdroj"--Starekolena (diskusia) 14:17, 2. september 2015 (UTC)
Skúsim sa pozrieť, či nenájdem spoľahlivý údaj, hoci tretia vlna exilu nie je tak kvalitne zdokumentovaná. Mimochodom: prvá vlna sa aj dnes označuje ako ľudácky exil, keďže išlo o exil po 1945 (príčinou bol pád režimu vojnovej Slovenskej republiky; hoci tam mohli byť aj obavy z komunistov, primárny bol únik pred stíhaním). Potom tam bola druhá vlna po r. 1948, ktorá sa nazýva tiež demokratický exil (napr. členovia DS, z nich najznámejší Lettrich). Exil po r. 1968 je až tretia vlna povojnového exilu, nie druhá.--Lišiak (diskusia) 20:19, 2. september 2015 (UTC)
- Tie prvé dve vlny sa u nás spájajú do jednej. Nad tým som sa ani nezamýšľal. Referencií je však dosť /68 - druhá vlna/, však preto som to sem aj rozpísal. "Ľudácka emigrácia" je pejoratívne označenie používané komunistami na účelové spájanie týchto emigrantov s HSĽS. Oni samotní sa takto neoznačujú (moja skúsenosť). VYkonštruované procesy s politikmi DS v 50. rokoch im kládli za vinu práve aj spoluprácu s "ľudáckou emigraciou" (za účelom návratu k ľudáckemu režimu).--Starekolena (diskusia) 09:30, 3. september 2015 (UTC)
- Nie, práveže na Slovensku sú tri a spájať prvé dve do jednej je prinajmenšom prílišná simplifikácia, ale povedal by som, že až nesprávne. Exil po 1945, ktorý začal už od posledných mesiacov vojny, sa týkal najmä politických prominentov režimu SR a vo veľkej miere tiež študentov-podporovateľov HSĽS. Primárna príčina bol zánik režimu a postup Červenej armády. To, že sa sami takto nemusia označovať (alebo kto všetko používal to označenie), ešte neznamená, že sa to v ponovembrovej vedec. literatúre nepoužíva (napr. Michal Barnovský 1 2 3, Jozef Jablonický 1 2, Vladimír Varinský 1, Jan Pešek 1). Niektorí z členov tohto exilu udržiavali styky s niektorými Demokratmi (resp. chceli nadviazať), čo využili komunisti už pri jesennej kríze 1947, ale od exilu po r. 1948 ich delia výrazné znaky:
- ľudácky exil vo všeobecnosti neuznával rozpad SR (Ďurčanského krídlo sa snažilo formulovať teóriu právnej kontinuity SR), odsudzoval SNP – na druhú stranu demokratický (pofebruárový) exil prijal výsledky vojny (uznali Benešovu teóriu právnej kontinuity predmníchovskej ČSR alebo prinajmenšom sa nestotožňovali s režimom SR, jeho príslušníci boli sami zapojení do SNP,
- niektorí predstavitelia demokratického exilu sa sami podieľali na extrakciách (resp. pokusoch o extrakcie) predstaviteľov ľudáckeho exilu odsúdených ľudovými súdmi či zahrnutých do zoznamu vojnových zločincov,
- ľudácky a demokratický exil v zahraničí nikdy neutvoril jednotné organizácie – prvý mal Slovenskú národnú radu v zahraničí (okolo K. Sidora) a Slovenský oslobodzovací výbor (okolo F. Ďurčanského), druhý Radu slobodného Československa
- Exil po roku 1968 zase nevytvoril také ucelené zahraničné organizácie ako predchádzajúce dva a jeho príslušníci sa skôr venovali pracovným záležitostiam.--Lišiak (diskusia) 17:16, 3. september 2015 (UTC)
- Dávaš zaujímavé podnety...Odkiaľ cituješ to čo je v odrážkach? Minimálne nie je pravdou že "Exil po roku 1968 zase nevytvoril také ucelené zahraničné organizácie". Podľa mojich vedomostí je ČESKOSLOVENSKÁ SPOLEČNOST PRO VĚDY A UMĚNÍ (SVU) celkom vplyvná (aj keď vznikla 1958). Tiež: cieľom demokratov (DS) po vojne bolo zachrániť Tisa. Mám návrhy:
- 1. zistiť koľko ľudí a kedy sa vysťahovalo
- 2. nečíslovať vlny ale označovať ich rokmi. Dôvody:
- - Minimálne Židov ktorý prežili slovenský štát a emigrovali je sporné nazývať ľudácka emigrácia
- - "ľudácka emigrácia" bol názov používaný v súdnych konaniach proti demokratom a myslel sa tým práve "Slovenský oslobodzovací výbor (okolo F. Ďurčanského)" (pozri Ján Kempný).
- - HSĽS bol na povstaleckom území zakázaná už 1944. V roku 1945 klesal počet jej členov. Označiť všetkých emigrantov po 1945 ako ľudákov je minimálne nesprávne. Predpokladám, že emigrantov bolo viac ako všetkých členov HSĽS.
- 3. Je mi skoro jedno či budú vlny dve alebo tri. Vyhľadávaním na Google som zistil, že je približne rovnaký počet zdrojov na rok 1968 ako na "druhú" ako aj na "tretiu vlnu". Zdá sa mi, že tu ide o pôvodný výskum a celkom ma zaujíma vplyv toho ako wikipedia.sk vlny očísluje na to ako sa zvýši ich prezencia na webe. (Mimochodom sk a cz wiki uvádza bez zdroja vznik ŠtB na 30. júna 1945 odkiaľ je to preberané (tiež bez zdroja) všade na internete a preto sa ani žiaden zdroj nedá na internete vyhľadať.)
- Nie, práveže na Slovensku sú tri a spájať prvé dve do jednej je prinajmenšom prílišná simplifikácia, ale povedal by som, že až nesprávne. Exil po 1945, ktorý začal už od posledných mesiacov vojny, sa týkal najmä politických prominentov režimu SR a vo veľkej miere tiež študentov-podporovateľov HSĽS. Primárna príčina bol zánik režimu a postup Červenej armády. To, že sa sami takto nemusia označovať (alebo kto všetko používal to označenie), ešte neznamená, že sa to v ponovembrovej vedec. literatúre nepoužíva (napr. Michal Barnovský 1 2 3, Jozef Jablonický 1 2, Vladimír Varinský 1, Jan Pešek 1). Niektorí z členov tohto exilu udržiavali styky s niektorými Demokratmi (resp. chceli nadviazať), čo využili komunisti už pri jesennej kríze 1947, ale od exilu po r. 1948 ich delia výrazné znaky:
Krajan
[upraviť zdroj]Je Krajan vôbec po slovensky? (POsledný príspevok nad týmto som asi napísal ja a teraz neviem nájsť ako tam vložiť správny podpis aj keď som už raz bol poučený) Starekolena (diskusia) 12:59, 21. jún 2018 (UTC)
Určite je. krajan. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 272. Vasiľ (diskusia) 13:14, 21. jún 2018 (UTC)