Preskočiť na obsah

Dlhá (vrch v Čergove)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dlhá
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Obec Ruská Voľa nad Popradom
Pohorie Čergov
Povodia Poprad, Topľa
Nadmorská výška 1 006,6 m n. m.
Súradnice 49°17′00″S 20°58′25″V / 49,2833°S 20,9736°V / 49.2833; 20.9736
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červenej značke z Obručného (traverz)
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dlhá[1] (1 006,6 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čergov, krajinnom celku Východných Beskýd.[4] Leží nad obcou Ruská Voľa nad Popradom, približne 19 km východne od Starej Ľubovne.[5]

Nachádza sa v severnej časti pohoria.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Stará Ľubovňa a na katastrálnom území obce Ruská Voľa nad Popradom.[1] Najbližšími sídlami sú severne situované Obručné a severozápadne ležiaca Ruská Voľa nad Popradom, západne sa nachádza Čirč, juhozápadne Šarišské Jastrabie a severovýchodne obec Lenartov.[5]

Dlhá leží v severnej časti hlavného hrebeňa, ktorý vedie od Malého Minčola (1 054 m n. m.) k obci Obručné, kde nadväzuje na hrebeň Ľubovnianskej vrchoviny. Západne sa nachádza Kurčínska (894 m n. m.) a Orlovská Magura (830 m n. m.) a Ostrá hôrka (663 m n. m.), južne Lazovský vrch (859 m n. m.), Minčol (1 157 m n. m.) a Murianik (1 010 m n. m.), východne Krivá (885 m n. m.) a Jaseňov (706 m n. m.) a severne Kamenný hrb (827 m n. m.), Ostrý vrch (898 m n. m.) a Foderiková (885 m n. m.).[3] Hrebeňom vedie európske rozvodie Visly a Dunaja, preto voda zo západných svahov odteká Chotárnym a Páleným potokom do rieky Poprad a z východných Podrožným potokom do Tople. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, hrebeňovka ho traverzuje východným úbočím.[5]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Čergova, no tiež Ľubovniansku vrchovinu, Busov, Levočské vrchy, vrcholy Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny a prihraničné vrchy južného Poľska.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 20.
  3. a b Čergov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]