Pieniny
| Pieniny | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Prielom Dunajca zo Sokolice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okresy | Stará Ľubovňa, Kežmarok |
| Nadradená jednotka |
Východné Beskydy |
| Susedné jednotky |
Ľubovnianska vrchovina Spišská Magura Spišsko-šarišské medzihorie |
| Súradnice | 49°24′S 20°27′V / 49,40°S 20,45°V |
| Najvyšší bod | Vysoké skalky |
| - výška | 1 050 m n. m. |
  Pieniny na mape Slovenska
| |
 Topografická mapa Pienin
| |
| Wikimedia Commons: Pieniny | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pieniny sú pohorie a geomorfologický celok oblasti Východné Beskydy, geologicky sú samostatným celkom a jediným samostatným pohorím, ktoré je tvorené bradlovým pásmom. Preteká nimi rieka Dunajec.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v severnej časti Spiša, nazývaného tiež Zamagurie. Pieniny zo severu vymedzuje hranica s Poľskom, na východe Ľubovnianska vrchovina, na juhu Spišsko-šarišské medzihorie a na západe Spišská Magura.[1] Na tomto území žili v minulosti prevažne Slováci, Gorali, Rusíni, Poliaci no i Židia, Nemci a Rómovia.
Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma a najvyšším vrchom sú Vysoké skalky, dosahujúce 1 050 m n. m.. Na území Slovenska sú výškovo a turisticky zaujímavé vrcholy Vysoká (1 013 m n. m.), Vrchriečky (966 m n. m.), Kýčera (954 m n. m.), Fakľovka (934 m n. m.), Šľachovky (899 m n. m.), Plašná (889 m n. m.), Rabštín (842 m n. m.) a Holica (828 m n. m.), na poľskej strane sú najatraktívnejšie Sokolica (747 m n. m.) a Tri koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n. m.)). Turisticky atraktívne sú vápencové bralá Haligovských skál a okolie Červeného kláštora.[2]
Geologická stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Z geologického hľadiska sú Pieniny súčasťou karpatského bradlového pásma, ktoré predstavuje komplikovanú zónu na rozhraní flyšového pásma a Vnútrorných (Centrálnych) Západných Karpát. Vystupuje tu hlavne púchovské a jarmutské súvrstvie. Jednotlivé vápencové bradlá, napr. pri Haligovciach tvorí tzv. haligovecká sukcesia: sled spodnojurského až spodnokriedového veku budovaný krinoidovými a mikritickými vápencemi jurského veku a spodnokriedovými slienitými vápencami (tzv. pieninské súvrstvie).[3] Vo vápencových častiach v Haligovských skalách sa vytvorili formy krasového reliéfu vo verejne neprístupných jaskyniach – Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa a Medvedie diery.
Chránené územia v Pieninách
[upraviť | upraviť zdroj]Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a pokračuje údolím potoka Lipník, v trase cesty 543 cez Stráňanské sedlo a ďalej cez Fakľovku na Vrchriečky, kde sa pripája na hraničný hrebeň. Ním vedie hranica parku až k rieke Dunajec.
V minulosti boli na území národného parku maloplošné chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrtým stupňom ochrany, zónu C s tretím stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica, s druhým stupňom ochrany.
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodnými lesmi boli prevažne bukové, jedľové a kvetnaté lesy, v dolinách Dunajca sa však zachovali podhorské lužné lesy.
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Zo živočíchov tu môžeme nájsť rysa ostrovida (Lynx lynx) či jastraba veľkého (Accipiter gentilis), v riekach dokonca raka riečneho (Astacus astacus)
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]
Pieniny sa delia na tri časti:
- Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n. m.))
- Centrálne Pieniny (volané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunyy, Holica a Sokolica).
- Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké skalky (1 050 m n. m.), najvyšší vrch Pienin.
Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri koruny a Sokolica na poľskej strane a Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 (pôvodne r. 1932), 360 ha) na slovenskej strane. Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Turisticky atraktívnym je i splav Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou.
Pri návšteve Pienin netreba rovnako vynechať návštevu hradu v Niedzici, ktorý sa v súčasnosti týči nad priehradou. Kedysi však jej dnom pretekala rieka Dunajec, ktorá v tejto časti tvorila hranicu medzi Uhorskom a Poľskom. Oproti hradu Niedzica sa nachádza zrúcanina hradu v Czorsztyne. Tieto hrady boli hraničnými pevnosťami.
Pieninský národný park (PIENAP) na Slovensku bol vyhlásený v roku 1967 na ploche 2 125 ha, v roku 1997 rozšírený na 3 750 ha. V Poľsku bol vyhlásený Pieniński Park Narodowy (PPN) 23. mája 1932 na ploche 760 ha, v roku 1955 rozšírený na 2 231 ha. Sídlo Správy Pienap-u je v Červenom Kláštore. Sídlo Správa PPN je v Krościenku nad Dunajcem.
Turisti sa môžu ubytovať buď v penziónoch v Červenom Kláštore, Majeroch či v poľských obciach alebo v dvoch hoteloch v jedinom meste Zamaguria, v Spišskej Starej Vsi.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
- ↑ Janočko, J., Gross, P., Jacko, S. Jr., Buček, S., Karoli, S., Žec, B., Polák, M., Rakús, M., Potfaj, M., Halouzka, R., 2000: Geologická mapa Spišskej Magury 1: 50 000, MŽP SR – ŠGÚDŠ, Bratislava.
Iné portály
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pieniny
