Dolná Streda

Dolná Streda
obec
Kostol sv. Jakuba staršieho
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Galanta
Región	Dolné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	125 m n. m.
Súradnice	48°16′11″S 17°45′15″V
Rozloha	13,47 km² (1 347 ha)
Obyvateľstvo	1 790 (31. 12. 2023)
Hustota	132,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1283
Starosta	Ľuboš Šúry (SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ	925 63
ŠÚJ	555789
EČV (do r. 2022)	GA
Tel. predvoľba	+421-31
Telefón	031 789 2988
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dolná Streda
Webová stránka: dolnastreda.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Dolnostredčan

Dolná Streda je obec na Slovensku v okrese Galanta. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu.

Dejiny

Po prvýkrát je obec spomínaná ako Zeredahel 28. augusta 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred našim letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Osídlenie dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Pohnutá história obce bola sa druhýkrát zaznamenaná v roku 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.

Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečaťnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Ďalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712.

V roku 1553 sa je obec opätovne spomínaná ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch. V r. 1571-1574 je Dolná Streda uvádzaná ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako pletenie košov, výroba kočov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a garbiareň. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo.

Druhá polovica 16. storočia, celé 17. storočie a začiatok 18. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v rokoch 1710-1711.

Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v roku 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Velkonočnú nedeľu 1. apríla 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznačil obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1964 prešlo pod Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v ďalších vznikajúcich podnikoch.

V roku 1990 sa obec osamostatnila a začala zvelaďovať. Bola vykonaná plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec.

Politika (stav po voľbách z 10.11.2018)

Starosta

• PhDr. Mgr. Ľuboš Šúry, SMER-SD

Obecné zastupiteľstvo

• Martin ANDEL, nezávislý poslanec
• Ing. Slávka LOŠONSKÁ nezávislý poslanec
• Štefan FRAŇO, KDH
• Emil BOROVIČKA, SMER-SD
• Stanislav Rajninec, SMER-SD
• Ing. Mgr. Marek DOBIŠ, KDH
• Eva VÁLKYOVÁ, nezávislý kandidát
• Ing. Vít VRANKA, KDH
• Miloš ORAVEC, nezávislý kandidát

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1781. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby spomínanej v písomnej správe z 8. marca 1312. Neskoršia listina z roku 1313 hovorí o kostole zasvätenom sv. Jakubovi a spomína sa aj dolnostredský farár Andrej. Tento kostol bol zničený pravdepodobne vojskami Matúša Čáka. Interiér súčasného kostola je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium konchou. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba staršieho z konca 18. storočia. Z rovnakého obdobia sú aj bočné oltáre. Kazateľnica je rokoková z dielne Ľudovíta Godeho, žiaka a spolupracovníka slávneho Rafaela Donnera. Naľavo od oltára je prezentovaný neskorogotický kaenný portál do sakristie z pôvodného kostola. Krstiteľnica je kamenná klasicistická. Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a elipsovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Priečelie s rizalitom je ukončené konkávnym štítom. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Kostol sv. Jakuba staršieho
• 
  Detail portálu
• 
  Kríž pri kostole
• 
  Interiér kostola
• 
  Detail klenby

• Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková kamenná socha z druhej polovice 18. storočia. Stojí pri katolíckom kostole.

• Trojičný stĺp, súsošie z roku 1914. Donátorom sochy bol Jozef Szerencsés a jeho žena Veronika Sztaroba.

• 
  Socha sv. Jána Nepomuckého
• 
  Trojičný stĺp
• 
  Detail stĺpu

Kultúra

Obec bola známa vysokou úrovňou ochotníckeho divadla a hodov.

Turizmus

Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, ktorý prešiel v roku 2011 rozsiahlou rekonštrukciou. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok. V parku sa nachádza aj Pomník padlých v 1. a 2. svetovej vojne (rokonštruovaný v roku 2015), viac ako storočná lipa venovaná cisárovnej Alžbete Bavorskej, prezývanej Sisi, artézska studňa, ako aj Kostol sv. Jakuba.

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Majko (* 1900 - † 1985), jaskyniar, objaviteľ jaskyne Domica
• Vojtech Mihálik (* 1926 - † 2001), básnik a politik
• František Benkovský (* 1922 - † 1987), operný spevák a interpret tanečných piesní

Pôsobili tu

• Ferdinand Juriga (* 1874 - † 1950), rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, politik, publicista, prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolná Streda

Externé odkazy

• Oficiálny web