Dom Nikolakiho Christoviča
| Dom Nikolakiho Christoviča (Къща на Николаки Христович) | |
| obrodenecký meštianky dom | |
 pohľad na hlavné priečelie budovy so vstupom
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Pazardžik |
| Okres | Pazardžik |
| Mesto | Pazardžik |
| Súradnice | 42°11′16″S 24°19′31″V / 42,18778°S 24,32528°V |
| Rozloha | 518 m² |
| Autor | Šteriu Giulemetov (staviteľský majster) |
| Štýl | bulharský obrodenecký barok (plovdivský typ) |
| Vznik | 1850 |
| Vznik múzea | 1974 |
| Vlastník | Historické múzeum v Pazardžiku |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný etnografické múzeum |
| Stav | zrenovovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Nikolaki Hristovich house | |
| Webová stránka: https://museum-pz.com/wp/etnografska-ekspozicia/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dom Nikolakiho Christoviča (bulh. Къща на Николаки Христович – Kăšta na Nikolaki Christovič),[1][2][3] známy v súčasnosti aj ako Etnografické múzeum (bulh. Етнографски музей – Etnografski muzej)[4][5] je meštiansky dom z obdobia bulharského národného obrodenia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Pazardžik v okrese Pazardžik v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][4][6][7][5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Dom Nikolakiho Christoviča sa nachádza v centrálnej časti mesta Pazardžik[3][8][7] v tesnom susedstve katedrálneho chrámu Zosnutia Bohorodičky[8] na ulici „Otec Pajsij“ (bulh. улица „Отец Пайсий“) č. p. 8.[1][3][7] na jej križovatke s ulicou „Sveti sveti Kiril i Metodij“ (bulh. улица „Свети свети Кирил и Методий“).[3]
Dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Dom bol postavený pre potreby bohatého pazardžického obchodníka Nikolakiho Christoviča[2][8][6][5] v roku 1850[1][2][8][4][7][5] majstrami z Bracigova.[1][2][4][5] V roku 1974 sa stala sídlom etnografickej expozície predstavujúcej život v pazardžickej oblasti do polovice 20. storočia.[5] V roku 1998 budova získala štatút kultúrnej pamiatky.[3][5] V súčasnosti je budova pod správou regionálneho historického múzea v Pazardžiku a stále sa v nej nachádza etnografická expozícia.[1][6][7]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavená staviteľskými majstrami z bracigovskej staviteľskej školy[1][2][4] pod vedením Šteriua Giulemetova.[1] Dom je najväčším[1][2][7] a najtypickejším predstaviteľom obrodeneckého domu na území Pazardžiku.[1] Je postavený v slohu tzv. bulharského obrodeneckého baroka[1][7][5] plovdivského typu.[7]
Pred vchodom do budovy sa nachádza portikus so štyrmi drevenými stĺpmi a nad ním sa nachádza arkierová časť druhého poschodia. Celková plocha domu (obidve poschodia) dosahuje až 518 m².[1] Pozostáva z šestnástich miestností a pivničných priestorov[1][2] – dokopy teda celkovo z osemnástich symetricky rozmiestnených miestností.[2][5] Za vchodom do budovy sa nachádza vestibul z ktorého vedie do salónu na druhom poschodí trojramenné schodisko. Na obidvoch poschodiach sú ďalej na ľavej aj na pravej strane smerom od hlavnej kompozičnej osi vestibulu (salónu na druhom poschodí) umiestnené vždy po tri izby. Ďalšie dve menšie miestnosti, ktoré slúžili ako údržbové miestnosti sa nachádzajú nad schodmi na druhom poschodí budovy. Na druhom poschodí je prvá polovica salónu umiestnená mierne vyššie a tak medzi dvoma polovicami vzniká koridor spájajúci dve menšie izby po bokoch, ktorý tvorí druhú vedľajšiu kompozičnú os miestnosti – pričom dom Nikolakiho Christoviča bol prvým obytným domom v Pazardžiku, v ktorom sa toto kompozičné riešenie objavilo. Pre budovu sú charakteristické tzv. alafrangy[1] (alafranga je špecifický výraz pre dekoratívnu niku v interiéri bulharských obrodeneckých domov).[9] Dve sa nachádzajú v izbách na prvom a dve v izbách na druhom poschodí domu.[1] Ďalšími charakteristickými prvkami sú aj tzv. tableny – masívne dvere – ktoré sú v dome kus od kusu rozlične profilované a skomponované za použitia rôznych dekoratívnych elementov, alebo do stien vstavané úložné priestory – tzv. stenové skrinky. Stropy v budove sú drevené.[1] Steny sú vyzdobené freskami,[1][2] ktoré sú vždy špecifické pre každú jednu izbu.[1]
Etnografické múzeum
[upraviť | upraviť zdroj]Expozícia múzea zoznamuje návštevníkov s bohatou tradičnou materiálnou ako aj duchovnou kultúrou pazardžického regiónu,[8][2][4][7][5] ktorý patrí z etnografického a folkloristického hľadiska k najzaujímavejším bulharským oblastiam.[2][7] Dokopy zahŕňa až tri bulharské etnografické regióny nachádzajúce sa na území pazardžickej oblasti – trácky etnografický región, srednogorský etnografický región a rodopský etnografický región.[4][7] Patrí pod správu pazardžického historického múzea.[1][7] Autormi expozície sú Aleksandăr Arnaudov, ktorý je hlavným autorom tématicko-expozičného plánu, ako aj umelec Asen Dimitrov a architekt Dimităr Dimitrov.
Najväčší priestor je venovaný téme obytnej a verejnej architektúry,[8][5] ktorej sú venované miestnosti 1 – 4 na prvom poschodí a miestnosti 11 a 12 na druhom poschodí.[8] V štyroch miestnostiach na prvom poschodí je architektúra pazardžického regiónu predstavená na mnohých fotografiách, kresbách a maketách, zatiaľ čo dve miestnosti na druhom poschodí predstavujú dva rozdielne dobové typy obytných miestností – miestnosť č. 11 je zariadená ako interiér domu chudobnej mestskej rodiny a miestnosť č. 12 je zariadená ako interiér hosťovskej izby bohatej rodiny,[5][8] pričom v tejto izbe sa nachádzajú originálne predmety využívané členmi rodiny Nikolakiho Christoviča, ako aj kópia portrétu tohto obchodníka, namaľovaná Stanislavom Dospevským.[8] V miestnostiach č. 5 a 6 na prvom poschodí sú predstavené domáce remeslá.[8] Prostredníctvom predmetov a vyobrazení je tu zobrazené spracovanie ľanu, konopy, vlny a bavlny ako aj tkanie rohoží a košikárstvo.[8][5] Tematika remesiel pokračuje aj v miestnostiach na druhom poschodí.[8] Miestnosť č. 8[8] predstavuje obuvníctvo,[8][5] miestnosť. č. 9[8] krajčírstvo a kožušníctvo.[8][5] Miestnosť č. 10 je dedikovaná obchodu v Pazardžiku, Panagjurišti a okolí, ako aj ďalšiemu pre región špecifickému remeslu – mediarstvu. Miestnosť č. 13, ktorú tvorí veľký salón na druhom poschodí, je venovaná téme oblečenia a látok. Na figurínach je v nej znázornené tradičné oblečenie a kroje jednotlivých dedín regiónu. S témou je spojená aj miestnosť č. 14, kde sú vystavené predmety tvorby ľudovej kultúry: rôzne výtvory z tkanín, doma vyrábané ošatenia ako aj predmety obytnej a pastierskej drevorezby. Miestnosť č. 15. je venovaná ľudovým obyčajom, zvyklostiam a sviatkom a okrem rôznych predmetov sa tu nachádzajú aj texty ľudových piesní. Posledná miestnosť – teda miestnosť č. 16 – predstavuje lokálny folklór.[8] V tejto miestnosti je možné vypočuť si ľudovú bulharskú hudbu v prevedení devätnástich rôznych ľudových hudobných nástrojov charakteristických pre pazardžický kraj.[4][8]
Múzeum je pre verejnosť otvorené v pracovné dní od 9:00 do 17:00 a v soboty od 10:00 do 17:00.[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[2][10][4][3][7][5]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 28 z roku 1998.[3][5] Ako dôvod pamiatkovej ochrany bola uvedená architektonicko-umelecká hodnota budovy.[10][3] Celý oficiálny názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăšta na Nikolaki Christovič (bulh. Къща на Николаки Христович, doslova Dom Nikolakiho Christoviča).[3]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Budova je jednou z troch pamiatok na území Pazardžiku, ktoré sú zaradené v kategórii: kultúrna pamiatka národného významu. Ďalšími dvomi sú dom múzeum Stanislava Dospevského a katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky.[10][3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Celkový pohľad na areál budovy z juhozápadu -
Celkový pohľad na areál budovy zo severozápadu -
Celkový pohľad na hlavnú západnú fasádu domu -
Pohľad na južnú fasádu domu -
Detailný pohľad na portál do dvora budovy -
Detailný pohľad na arkier na južnej fasáde
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 284. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l ORAČEV, D-r. Atanas; CHANDŽIJSKI, Antonij. Pazardžik : Devet chiľadoletija civilizacija. Sofia : Obština Pazardžik - Borina. 2005. 162 s. ISBN 9545001607. S. 106 – 117. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k mc.government.bg
- ↑ a b c d e f g h i TILEV, Ivan; LOVČINOVA, Marija; CHADŽIJSKI, Boris; KAJKIEVA, Marija; VARNIKOVA, Diana; NAČEV, Mitko; GOCEV, Dinko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Pazardžik i Pazardžiška oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2011. 250 s. ISBN 9789543981007. S. 165. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q welcome.bg
- ↑ a b c NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 417. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n museum-pz.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 207. (po bulharsky)
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija Bălgarija – Tom 1. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2011. 416 s. ISBN 9789543981366. S. 38 – 39. (po bulharsky)
- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 445. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom Nikolakiho Christoviča
