Preskočiť na obsah

Mahónia cezmínolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dráč cezmínolistý)
Mahónia cezmínolistá

Mahónia cezmínolistá; listy a nerozvinuté súkvetie (apríl)
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Mahonia aquifolium
Odostemon aquifolius
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mahónia cezmínolistá[1] (lat. Mahonia aquifolium[1][2][3]) alebo dráč čezmínolistý[4] (lat. Berberis aquifolium[5]) je vždyzelený ker z čeľade dráčovité (Berberidaceae).

Druh sa zaraďuje (ako vidno aj podľa vyššie uvedených názvov) buď do rodu mahónia (Mahonia) alebo do rodu dráč (Berberis) - podrobnosti o tomto pozri v článku dráčovité.

Je to druh pochádzajúci zo Severnej Ameriky a na Slovensku sa pestuje ako okrasná drevina. Má trváce, kožovité, nepárno perovito zložené listy, žlté kvety v strapcoch a plodom sú modré bobule, ktoré sa používali na prípravu alebo dofarbovanie vína.[1]

Pomenovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Mahonia je pomenovaný na počesť významného amerického záhradníka Bernarda McMahona.[6]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mahónia cezmínolistá je vždyzelený ker bez tŕňov, nie vyšší ako 1 m. Listy má nepárno perovito zložené, dlhé 10 až 20 cm, lístky sú vajcovito elipsovité, ostníkato zubaté, kožovité a prezimujúce. Pokiaľ ide o ich tvar a počet, sú veľmi premenlivé. Na vrchnej strane sú lesklozelené, na spodnej svetlozelené. Obojpohlavné kvety sú v strapcoch a sú organizované podľa čísla tri: kališných lístkov je deväť, po tri v troch kruhoch a aj tyčinky sú v dvoch trojpočetných kruhoch. Jednotlivé kvety sú takmer sediace, žlté, niekedy červenkastožlté. Z oplodnených piestikov sa vyvíjajú dužinaté a guľaté tmavomodré, do 8 mm veľké bobule. Semená sú lesklé a červenohnedé.[6][7][8][9]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mahónia cezmínolistá pochádza z pacifickej Severnej Ameriky a jej prirodzený areál sa rozprestiera od od Britskej Kolumbie po Oregon, Kaliforniu a Arizonu.[6] Rastie hlavne v biómoch s miernou klímou.[5] Pestuje sa pomerne krátko, od roku 1823.[6] U nás predovšetkým v parkoch a záhradách, odkiaľ ojedinele uniká do voľnej prírody, kde splanieva.[7][8] Kultivované formy mahónie sú teraz už v Európe naturalizované v rôznych prírodných a poloprírodných prostrediach. Mahónia cezmínolistá je jedným z najúspešnejších cudzokrajných kríkov v strednom a východnom Nemecku, kde napáda poloprirodzené biotopy.[10]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Mahónia cezmínolistá v prírode rastie takmer v akýchkoľvek podmienkach, najviacej se jej darí v polotieni na vlhkých priepustných kyslých pôdach, často však aj medzi sutinou a v štrbinách zásobených vodou. Toleruje sucho, ale neznáša horúce, suché miesta a drsný vietor. Nízke teploty a imisie znáša dobre, po reze sa rýchlo zmladzuje. Kvitne od mája do júla.[6][9][10]

V štúdii o vplyve klimatických zmien na stredoeurópske prostredie sa zistilo, že mahónia cezmínolistá sa stala významnou súčasťou porastov agátov, bazy a ríbezle zlatej.[10] Blízka príbuznosť mahónie cezmínolistej s dráčom obyčajným sa prejavila pri vzniku medzirodového sterilného kríženca, ktorý sa nazýva Berberis x neuberti (syn. x Mahoberberis neubertii).[11][6]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mahónia cezmínolistá sa využíva ako bylinný liek v humánnej a veterinárnej medicíne; je antibakteriálna, koreňová kôra je močopudná a plody sa používajú ako preháňadlo; používa sa ako prírodné farbivo a poskytuje potravu a kryt pre divokú zver. Pre svoju vysokú toleranciu voči chemickým škodlivinám a priaznivú morfológiu koreňov, sa môže využívať k zabraňovaniu pôdnej erózie a v urbanistickej krajinotvorbe.[10]

Mahónia je v mnohých krajinách neodmysliteľnou súčasťou väzieb kytíc a vencov. Trhajú sa najčastejšie pred začiatkom novembra a pridávajú sa k ostatným kvetným symbolom smútku na cintorínoch. Zo šťavy jej bobúľ sa v Severnej Amerike pripravovalo ľudové „víno“, prípadne sa používali na dofarbovanie pravých červených vín.[6] Mahónia cezmínolistá je so svojim celoročným estetickým účinkom vhodná na skupinové plošné výsadby v záhradách a parkoch.[6][9]

Hrozby a choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo škodcov, ktorí parazitujú na mahónii cezmínolistej, sa môže spomenúť muška druhu Rhagoletis meigenii. Jej larvy sa živia plodmi, ktoré sa následne scvrkávajú a postupne strácajú farbu. Zakukľujú sa a hibernujú v pôde.[12] Z polokrídlovcov, larvy druhu Aphrophora alni sa živia rastlinnými šťavami, hlavne v spodných častiach rastliny a ukryté sú v hustej pene. Dospelé jedince sa voľne pohybujú po konárikoch.[13] Hubový patogén Cumminsiella mirabilissima bol zanesený zo Severnej Ameriky. Parazituje na hornej strane listov (najmä mladších). V mieste napadnutia sa vytvárajú okrúhle červené škvrny, ktoré neskôr zhrubnú a prípadne môžu z listov aj odpadnúť.[14][10]

Mahónia cezmínolistá, ktorá bola introdukovaná do Európy zo Severnej Ameriky v roku 1822, je považovaná za invázny druh, najmä splanené populácie pozostávajú z hybridov. Špeciálne vyšľachtené hybridy majú oproti divokým príbuzným totiž výhodu (vďaka selekcii) pre viac kvetov a plodov, čo im dáva vyšší reprodukčný potenciál. Na miestach, kde existuje trávnatá konkurencia, sa reprodukcia uskutočňuje prostredníctvom koreňových výhonkov.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michak Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.149. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. ↑ Hsieh CL, Yu CC, Huang YL, Chung KF. Mahonia vs. Berberis Unloaded: Generic Delimitation and Infrafamilial Classification of Berberidaceae Based on Plastid Phylogenomics. Front Plant Sci. 2022 Jan 6;12:720171. doi: 10.3389/fpls.2021.720171. PMID: 35069611; PMCID: PMC8770955.
  3. ↑ Taxon: Mahonia aquifolium (Pursh) Nutt. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
  4. ↑ Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, 2014-02-14, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Berberis aquifolium Pursh [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ a b c d e f g h V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  7. ↑ a b M. Jasičová. Flóra Slovenska III, s.279s [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.295. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  9. ↑ a b c Jindřich Houska. MAHONIA AQUIFOLIUM (Pursh) Nutt. – mahónie cesmínolistá / mahónia cezmínolistá [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-14, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. (česky)
  10. ↑ a b c d e f Claire Teeling, Consultant, UK. Mahonia aquifolium (Oregongrape) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-11-22, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ Berberis × neubertii Lem. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ W.N. Ellis. Rhagoletis meigenii (Loew, 1844) on Berberis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-10-01, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ W.N. Ellis. Aphrophora alni (Fallén, 1805) adults on broadleaved trees [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-12-19, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ W.N. Ellis. Cumminsiella mirabilissima (Peck) Nanffeldt, 1947 on Berberis [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-06-14, [cit. 2022-10-01]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mahónia_cezmínolistá&oldid=7927550“