Preskočiť na obsah

Dračí rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sv. Juraj ako zabíjač drakov, kostol St. Georg, Limpach

Dračí rád (lat. Ordo Draconis, maď. Sárkány Lovagrend) alebo Dračí spolok alebo Uhorský rytiersky dračí rád (lat. Ordo equestris Draconis Hungariae) bol rytiersky rád.

Rád založil dňa 12. decembra 1408 rímsky cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský spolu s manželkou ako svetský rytiersky Dračí spolok (lat. Societas draconis) podľa vzoru Rádu svätého Juraja–Drakobijcu (zal. 1318). Niekde sa uvádza aj pod názvom Spoločnosť so znamením draka (lat. Societas cum signo draconis). Najstarší prepis stanov rádu sa zachoval z roku 1707.

Poslaním členov rádu bol boj proti Turkom a ochrana kresťanstva. V neposlednom rade to však bol politický ťah, ktorý mal zabezpečiť Uhorsko proti Turkom, ale aj proti vzmáhajúcej sa vojenskej sile Husitom. Žigmund tiež členstvom v ráde „odmenil“ mnohých lojálnych šľachticov v Uhorsku i za jeho hranicami.

V tomto období sa rytieri tešili veľkej popularite a Dračí rád patril vo svojej dobe k jedným z najpopulárnejších a najvýznamnejších svetských rytierskych rádov. Časom sa zmenil z uzavretého spoločenstva na reprezentatívny a exkluzívny otvorený spolok európskeho významu a prijatie do rádu sa stalo vysokým vyznamenaním.

Po Žigmundovej smrti stratil Dračí rád na svojej vážnosti, hoci sa jeho ikonografia zachovala na erboch niekoľkých šľachtických rodov.

Členovia rádu

[upraviť | upraviť zdroj]
Oswald von Wolkenstein s Dračím rádom na šerpe. Portrét z Innsbruckského rukopisu z roku 1432

Rád mal pôvodne 24 (niekde sa uvádza 26) členov z radov európskej šľachty, vrátane samotného Žigmunda a jeho druhej manželky Barbary Celjskej. Okrem toho mal rád ešte čestných členov.

Odznak rádu

Členovia rádu museli nosiť jeho insígnie stále na odeve. Symbolika draka sa dostala aj do heraldiky mnohých členov rádu, kde sa dedila na potomkov. Valašský princ Vlad II. dostal podľa symbolov rádu dokonca prezývku Dracul (drak) a jeho syn Vlad III. po ňom prezývku Draculea (dráčik). Symbol rádu sa odzrkadľuje aj v názve románu Dracula spisovateľa Brama Stokera, kde bola predlohou pre temného grófa Draculu práve historická postava Vlada III.

Znakom rádu bola stočená figúrka draka s chvostom obtočeným okolo krku, s chrbátom rozťatým do tvaru kríža. Ide pôvodne o Urobora, ešte starší symbol draka (jaštera) prehĺtajúceho svoj vlastný chvost. Neskôr sa červený kríž oddelil a figúrka draka bola na ňom zavesená, v takejto podobe sa vyskytuje rádový klenot na Žigmundových pečatiach v posledných rokoch jeho vlády (1434 – 1435). V kríži sa nachádzal vpísaný latinský text, zvislo O, quam misericors est Deus a vodorovne Justus et pius.

Drak symbolizuje zlo, nepriateľa kresťanstva (azda Turkov, Husitov), zlého ducha, samotného Diabla. Jeho chrbát rozťatý do tvaru kríža symbolizuje víťazstvo viery a kresťanstva nad Diablom.

Heslom rádu bolo „O QUAM MISERICORS EST DEUS IUSTUS ET PATIENS“ (Ó aký milosrdný je Boh spravodlivý a trpezlivý.) Niekde sa uvádza aj verzia „O QUAM MISERICORS DEUS IUSTUS ET PIUS“ (Ó aký milosrdný je Boh spravodlivý a zbožný.)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]