Drieňovský potok (prítok Východného Turca)
| Drieňovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Prameň | Revúcka vrchovina, Kameňany |
| - poloha | Ostrá hora |
| - výška | 283 m |
| - súradnice | 48°32′52″S 20°11′47″V / 48,5478°S 20,1965°V |
| Ústie | Východný Turiec |
| - poloha | Leváre |
| - výška | 199 m |
| - súradnice | 48°30′01″S 20°15′13″V / 48,5003°S 20,2535°V |
| Dĺžka | 7,9 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologické poradie | 4-31-03-281 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňovský potok[1] je potok v Gemeri. Je to pravostranný prítok Východného Turca v povodí Slanej a má dĺžku 7,9 km. Je vodným tokom VI. rádu a jeho hydrologické poradie je 4-31-03-281.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Drieňovský potok pramení medzi obcou Kameňany a Višňové, v lese Dalenova studňa, na juhovýchodnom úbočí Ostrej hory v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie.[2].
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Drieňovský potok tečie od prameňa juhovýchodným smerom; neďaleko trojchotárnika obcí Kameňany, Držkovce a Višňové prekračuje obecnú hranicu medzi Kameňanmi a Držkovcami a tečie juhozápadným smerom po západnom okraji lesa Horný les. Na okraji lesa Stráže vo Višňovom priberá pravostranný bezmenný prítok a pokračuje po východnom úpätí lesa Kozinka. Veľkým oblúkom tečie východným úpätím lesa Domanova hora a lesa Dapšov les v Skerešove a západným okrajom lesa Dolný les v Držkovciach, popod vrch Drienok. Následne priberá dva bezmenné pravostranné prítoky a pokračuje východným okrajom lesa Dapša a Psí breh. Krátkymi úsekmi preteká cez územie obcí Leváre a Polina, kde tečie východným úbočím lesa Vrbina a po opustení lesného extravilánu v blízkosti osady Kúpele na území Levár ústi do Východného Turca.[3].
Celým svojim tokom sleduje z neveľkej vzdialenosti evidovaný priebeh obecných hraníc dotknutých obcí, ktorý reflektuje prirodzený meandrovitý tok Drieňovského potoka z druhej polovice 19. storočia (z čias pôvodného katastrálneho mapovania). Koryto sa v dôsledku terénnych daností s malým sklonom po každom väčšom prietoku posúval a menil, až do doby výstavby spevnenej lesnej cesty v druhej polovici 20. storočia, ktorá tento vývoj zo strany cesty zastavila. Drieňovský potok pramení v geomorfologickom celku Revúcka vrchovina, v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie, ale väčšinu svojho toku preteká a ústi v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina, jej podcelku Rimavská kotlina a geomorfologickej časti Licinská pahorkatina.[4]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov potoka súvisí s charakteristickým výskytom drieňa obyčajného v pramennej oblasti a jeho povodí, no tiež názvom blízkej lokality vrchu Drienok. Zo slovného základu toponyma Drienok, prípadne priamo z apelatíva drieň, rozšíreného o príponu menného adjektíva -ov systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok, bolo utvorené dvojslovné hydronymum Drieňovský potok.[5]. V pomenovacom procese toponým bol pravdepodobne primárne pomenovaný vrch Drienok a vodný tok Drieňovský potok bol až sekundárny. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1992[6][7].
Značný počet názvov iných potokov vo svojom pomenovacom procese prebralo do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce), respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa), alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-04).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-10]
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňovský potok (prítok Východného Turca) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-10].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 4, 10. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S 21,79. ISBN 80-900509-6-4.
- ↑ Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 29.