Železnícke predhorie
| Železnícke predhorie | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Ratkovej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Revúca |
| Nadradená jednotka |
Revúcka vrchovina |
| Susedné jednotky |
Jelšavský kras Hrádok Tŕstie Klenovské vrchy Cinobanské predhorie Rimavská kotlina |
| Podradené jednotky |
Pokoradzská tabuľa Blžská tabuľa Rimavské podolie Železnícka brázda Jelšavské podolie |
| Mesto | Hnúšťa |
| Súradnice | 48°36′58″S 20°07′01″V / 48,616°S 20,117°V |
| Najvyšší bod | Železník |
| - výška | 814 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj podcelku |
| - výška | cca 220 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Železnícke predhorie je geomorfologický podcelok Revúckej vrchoviny. Nachádza sa v západnej polovici centrálnej časti pohoria a najvyšší vrch Železník dosahuje 814 m n. m.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok leží v centrálnej časti Revúckej vrchoviny, medzi údoliami riek Rimava, Rimavica (vrátane) a Muráň (vrátane). Juhovýchodným smerom susedí so Slovenským krasom a jeho podcelkom Jelšavský kras, východným smerom pokračuje krajinný celok podcelkom Hrádok. Severným smerom ležia Stolické vrchy s podcelkami Tŕstie a Klenovské vrchy. Na západe sa nachádza okrajová časť Revúckej vrchoviny, podcelok Cinobanské predhorie a južným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny (podcelok Juhoslovenskej kotliny).[1]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vybrané vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V Železníckom predhorí ležia tieto maloplošné chránené územia:
- Alúvium Blhu – chránený areál
- Lúka pod cintorínom – chránený areál
- Podbanište – národná prírodná pamiatka
- Pokoradzské jazierka – prírodná rezervácia
- Lúky pod Ukorovou[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti pohoria je vybudovaná sieť turistických chodníkov, vedúcich zväčša z údolí do horských, málo osídlených oblastí. Jedinečný je Chodník Márie Széchy, vedúci z Muránskeho hradu na Fiľakovský hrad.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Západným okrajom vedie údolím Rimavy cesta I/72 (Rimavská Sobota – Brezno) i železničná trať Brezno – Jesenské. Východnou časťou údolím Muráňa prechádza cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Severnou časťou cez Jelšavu a Štítnik prechádza cesta II/526.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-06]. Dostupné online.