Ťava jednohrbá

	Ťava jednohrbá
	; Dromedár.
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Rad (ordo)	párnokopytníky (Artiodactyla)
Podrad (subordo)	ťavy (Tylopoda)
Čeľaď (familia)	ťavovité (Carnelidae)
Rod (genus)	ťava (Camelus)
Druh (species)	ťava jednohrbá (C. dromedarius)
Vedecký názov
	Camelus dromedarius; Linnaeus, 1758
Synonymá
	dromedár
	; Rozšírenie ťavy jednohrbej.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Ťava jednohrbá alebo dromedár (lat. Camelus dromedarius) je veľký cicavec z čeľade ťavovité, ktorý je v prírode už vyhubený a žije len v zdomácnenej forme. Slúži na prenášanie ťažkých nákladov alebo ako dopravný prostriedok.

Rozšírenie

Pred zdomácňovaním, ktoré začalo už asi 4 000 rokov pred Kr., žil dromedár zrejme v severnej Afrike a Arábii. Dnes je dromedár významné hospodárske zviera a chová sa na pôvodnom území výskytu, v Prednej a Malej Ázii až po Indiu.

Jeho prirodzeným biotopom boli polopúšte a suché stepi, púšte a planiny.

Opis

Ťava jednohrbá je veľké zviera s dlhými nohami dlhé 2,2 až 3,4 m a vážiace 450 – 550 kg. Má krémovo hnedú hrubú srsť najdlhšiu na temene, krku, hrdle a hrbe, a chvost merajúci 50 cm. Na očiach má dvojvrstvové mihalnice, ktoré ju ochraňujú pred vniknutím piesku do očí.

Typickým znakom ťavy jednohrbej je jeden hrb na chrbte, ktorý pohlcuje teplo a chráni tak zviera pred slnkom. Okrem toho obsahuje zásoby tuku, ktorého odbúravaním sa uvoľňuje energia a voda.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie dromedárov sa odohráva len raz ročne – v období, kedy je dosť potravy. Po 365 až 440 dňoch gravidity sa samica oddelí od stáda a rodí postojačky jediné mláďa. Hneď, ako je schopné pohybu, čo je asi za deň, pripojí sa i s matkou k stádu. Hoci mláďa pije materské mlieko takmer rok, čoskoro po narodení ohrýza rastliny a v dvoch mesiacoch sa nimi pravidelne prikrmuje. Matka je s mláďaťom v kontakte pomocou hlasových prejavov a stratené mláďa sa ozýva nariekavým volaním. Samci dospievajú vo veku 4 až 5 rokov, samice už v 3 – 4 rokoch.