Dubinné
Dubinné | |
obec | |
kostol
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Bardejov |
Región | Šariš |
Nadmorská výška | 216 m n. m. |
Súradnice | 49°14′38″S 21°26′29″V / 49,2440°S 21,4413°V |
Rozloha | 7,08 km² (708 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 331 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 46,75 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1327 |
Starosta | Milan Hudák[3] (nezávislý) |
PSČ | 086 12 (pošta Kurima) |
ŠÚJ | 519138 |
EČV (do r. 2022) | BJ |
Tel. predvoľba | +421-54 |
Adresa obecného úradu |
Dubinné 9, 086 12 Kurima |
E-mailová adresa | obecdubinne@stonline.sk |
Telefón | +421 54 739 13 87 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Dubinné | |
Webová stránka: dubinne.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dubinné je obec na Slovensku v okrese Bardejov. V obci sa nachádza najstarší dub na Slovensku.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Dubinné leží v Nízkych Beskydách medzi riekou Topľou a riečkou Cerninkou, ktorú však miestni obyvatelia nazývajú Rikou.
Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Vzhľadom na malú veľkosť nemá obec ulice. Obec sa delí na „konce“. Vyšný a nižný. Vyšný – smerom od obce Poliakovce siaha po stred obce, ktorým je Dub stojaci na miernej vyvýšenine. Nižný, ktorý je väčší, v sebe zahŕňa jednu menšiu ulicu zvanú ulička.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka Topľa pôvodne tiekla iba niekoľko metrov za domami. V sedemdesiatych rokoch po regulácii sa tok odviedol ďalej od obce, čím sa získala orná pôda a zamedzilo sa záplavám. V katastrálnom území obce sa nachádzajú tri potoky, ktoré vtekajú do Tople. Prvý vyteká z vodnej nádrže, druhý ide stredom obce a posledný svojou veľkosťou pripomínajúci malú riečku má miestne pomenovanie „Rika“ Cerninka.
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]V blízkosti obce sa nachádza vodná nádrž určená na chov rýb. Nad samotným rybníkom sa nachádzajú dve menšie nádrže pôvodne určené tiež na chov rýb. V súčasnosti sa nepoužívajú. Rybník spravuje rybársky zväz Bardejov. Pre rybník sa používa miestne označenie „Gabčíkovo“.
Príroda a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V strede obce sa nachádza pravdepodobne najstarší dub v strednej Európe. Výška stromu je 25 metrov, priemer koruny 20 metrov a obvod kmeňa pri zemi je 12,33 metrov, v prsnej výške 7,33 metra. Je najväčšou dominantou dediny. Od neho je odvodený aj názov obce Dubinné.
V čase 1. svetovej vojny slúžil dub ako orientačný bod pre rakúske delostrelectvo. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako skrýša pre domáce zvieratá majiteľa susedného pozemku. Pre obec je tento dub symbolom, ktorý je s históriou obce nerozlučne spätý. Traduje sa, že sa na ňom zjavila Panna Mária. Občania na jej počesť postavili pri dube kaplnku, ktorá stojí dodnes. Dnes má tento strom štatút chráneného stromu. Svojou majestátnosťou, s akou sa vypína ponad okolité domy, priťahuje mnohých turistov, ktorí sa často zastavia a obdivujú vzácne dielo prírody.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci Dubinné je z roku 1327, keď kráľ Karol Róbert daroval Dubinné zemanom Blažejovi a Jánovi z Fony. Šľachtici z Fony vlastnili obec len v druhej štvrtine 14. storočia. Po smrti bezdetného Blažeja získal v roku 1352 Peter Cudar a stala sa majetkovou súčasťou panstva Makovica. Dubinné patrilo k veľkým dedinám (1427).
Koncom 15.storočia bola obec spustošená poľskými vojskami. V roku 1492 bolo obhospodarovaných 8 sedliackych usadlostí. V roku 1600 pozostávalo sídlisko z dvadsiatich obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bolo stredne veľkou dedinou. V roku 1711 sa dedina vyľudnila v dôsledku ťažkých životných podmienok. Rok 1868 bol rokom moru a hladu. Najväčšia zaznamenaná povodeň je z roku 1892.
Začiatkom 20. storočia v roku 1913 obec postihol požiar, počas ktorého zhorela väčšina domov od duba nadol. Obec v rokoch vojny okrajovo zasiahol Východný front.
Po februári 1948 boli poštátnené malé živnosti a obchody. V čase vojny, až do roku 1953 bol zavedený lístkový systém na potraviny, obuv, odev a metrový textil. Systém bol zrušený zmenou meny k 31.5.1953.
Po vojne sa rozrástla bytová výstavba. V roku 1954 bolo v Dubinnom 67 domov, 8 drevených. Obec nemala žiadne spojenie s okresným sídlom Giraltovce, ani s mestom Bardejov, kde bola najbližšia železničná stanica, školy, jarmoky a trhy. V septembri 1948 bola zavedená štátna autobusová linka na trati Kučín-Bardejov. V roku 1955 Bardejov-Dubinné-Lipová. V roku 1955 je zapojený elektrický prúd.
Od 1. júla sa stala obec súčasťou okresu Bardejov. Bol namontovaný miestny rozhlas, pribudol nový autobusový spoj Bardejov-Kožany.
V roku 1967 začala výstavba kultúrneho domu v priestore oproti škole. V roku 1969 bolo zavedené verejné žiarivkové osvetlenie v obci. 1. decembra 1970 sa uskutočnilo sčítanie ľudu, domov a bytov. V roku 1971 bola daná do používania kultúrno-správna budova MNV a začal sa používať nový most cez Riku. V roku 1973 sa previedla oprava miestnej komunikácie „Ulička“.
V roku 1980 bola zriadená predajňa potravín „Jednota“, umiestnená na prízemí Kultúrneho domu, v priestoroch bývalej Materskej školy. V lete 1980 boli postavené dve autobusové zastávky. V roku 1986 bol odovzdaný do užívania obecný vodovod. V roku 1992 bola vybudovaná vodovodná a elektrická prípojka na cintorín. V roku 1987 sa začalo s výstavbou plynofikácie obce, dokončená v apríli roku 1988. Posledná vetva plynovodu pre rómskych spoluobčanov bola dokončená v roku 1999.
Staršie názvy: Kurima neskoršie Dubynna (1327), Korina et Dobina (1329), Dubenna (1352), Dubina (1773), Dubiné (1808), Dubinné (1927).
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo obce je etnicky homogénne – slovenské. V obci bývajú aj tri rómske rodiny. Obec je katolícka.
Počet obyvateľov historicky kolísal len minimálne. Najmenej zaznamenaných obyvateľov v novodobých dejinach mala obec v roku 1900 a to 286, najviac ich štatistiky zachytili v roku 1828 a to až 425. V budúcnosti sa očakáva silný pokles počtu obyvateľstva.
Počty obyvateľov: 327 (1787), 425 (1828), 343 (1869), 286 (1900), 354 (1948), 351 (1961), 387 (1970)[4], 356 (2016), 330 (2022)
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršou architektonickou pamiatkou v Dubinnom je katolícky kostol, postavený v roku 1863 v neoklasicistickom štýle. Obnovený bol v roku 1937. V roku 1968 sa maľoval vnútrajšok kostola, bol rozšírený a obnovený „choruš“. Od jari do septembra 1977 sa uskutočnila vonkajšia rekonštrukcia. Na celý priebeh dohliadal duchovný otec Jozef Pastir. Posviacka kostola sa konala 11.9.1977. Svoju prvú omšu v roku 1991 slúžil Ján Maňko.
V roku 1994 sa vynovoval vnútrajšok kostola, inovácia hlavného oltára s obetným stolom a dvoch vedľajších. 5. februára 1994 bol oltár posvätený Mons. Bernardom Boberom, pomocným biskupom košickej arcidiecézy. V roku 1997 boli napojené zvony na elektrické zvonenie. Posledná oprava kostola sa uskutočnila v roku 2001, kostol bol obnovovaný zvnútra, vykonali sa odvodňovacie práce. Po skončení rekonštrukcie interiéru kostola bol kostol Mena Panny Márie v Dubinnom slávnostne konsekrovaný košickým arcibiskupom metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom.
Kostol je jednosoďový s oblým uzáverom a vežou, ktorá je vstavaná do štítového priečelia. Fasády sú lizénovými rámami. Nad hlavným portálom sa nachádza termálne okno. Podstrešná rímsa na veži má trojhranné frontónové výbežky. Veža je krytá ihlancom. V jeho inventári sa nachádzajú dva barokové plastiky anjelov z 2. polovice 18. storočia a neskorobarokvý obraz sv. Anny z konca 18. storočia.
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]V strede obce je umiestnená malá kaplnka s obrazom Panny Márie. V blízkosti ciest sa nachádzajú Božie muky – kríže. Prvý je blízkosti roľníceho družstva. Ďalší, ktorý je umiestnený na cintoríne, je darom rodákov z USA. Posledný je umiestnený smerom na Kurimu.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V 60-tych rokoch 20.storočia sa v obci aktívnejšie vyvíja športový život. Športovci z Dudbinnej sa spojili so športovcami z Poliakoviec a založili TJ Poli-Duby. Zameriavali sa hlavne na futbal, hokej a stolný tenis. Správa JRD ich finančne podporovala. V zimnom období sa hrával ľadový hokej, športovci dosiahli značné úspechy.
V roku 1970 futbalisti zohrávali v okrese poprednú úlohu v III.A triede. Po 13. kolách nestratili ani jeden bod, keď na domácom a na súperovom ihrisku ani raz neutrpeli porážku a remízu (1970/1971). Suverénne sa umiestnili na 1. mieste. V roku 1971 postúpili do II. triedy okresnej súťaže.
V ročníku 1971/1972 obsadili 8. miesto. V jesennej časti ročníka 1972/1973 niektoré stretnutia prehrali. Obsadili predposledné miesto.
Hokejisti obsadili v okresnej súťaži 2. miesto. Hrali na ľadovej ploche v Bardejove.
V roku 1973 TJ Poli-Duby sa premenovala na TJ Mier pri JRD v Dubinnom. Futbalistom sa v hracom období 1973/1974 v jesennom kole nedarilo. Prehrali a ocitli sa v pásme zostupu. V jari v roku 1993 vzniklo samostatné futbalové družstvo v Dubinnom. Futbalové zápasy sa hrajú dodnes, je aj družstvo žiakov.
V 60-tych rokoch bol už v Dubinnom založený Zväz požiarnej ochrany. V roku 1972 dochádza k oživeniu činnosti dobrovoľného požiarneho zboru. Činnosť zboru bola orientovaná najmä na nácvik protipožiarnych úkonov. V roku 1973 bola vybudovaná požiarna zbrojnica a upravilo sa aj okolie pri nej.
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na dopravnej tepne medzi Bardejovom a Giraltovcami. Doprava je zabezpečuje SAD Bardejov. V obci je súkromný autodopravca.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dokiaľ nebola zavedená povinná školská dochádzka vyučovali sa žiaci v súkromnej škole, asi v rokoch 1874 – 1875, zaviedol a tam aj vyučoval Ondrej Sabol. Vyučovalo sa iba v zime. Deti sa učili hlavne čítať a písať. Po jeho smrti vyučoval jeho syn Ondrej Sabol Kmec. Potom žiači navštevovali rímskokatolícku školu v Kurime. V zimných mesiacoch návšteva školy znamenala prekonávanie tvrdých podmienok. Rodičia nemohli deti dostatočne zaodieť. Žiaci školu často vynechávali. Vyučovalo sa po maďarsky. Rodičia sa snažili postaviť školu v obci.
Terajšia školská budova bola postavená v roku 1912. Prvým kvalifikovaným učiteľom bol Jozef Mankovič z Bardejova, pôsobil do roku 1950.Vyučovalo sa pravidelne s menšími prestávkami zapríčinenými prvou a druhou svetovou vojnou. Škola bola jednotriedna pre 1. – 8. ročník. V rokoch 1937 – 1939 bola rozšírená na dvojtriednu. V roku 1945 – 1946 bola povolená druhá trieda.
V školskom roku 1947 – 1948 bola utvorená obvodová meštianska škola v Kurime, navštevovali ju aj žiaci 6. – 8. ročníka z Dubinného. Tým sa znížil počet žiakov a škola ostáva jednotriednou s 1. – 5. ročníkom. V roku 1952 bola menovaná riaditeľkou Kvetoslava Bednáriková, stala sa aj osvetovou pracovníčkou, kronikárkou a knihovníčkou. V školskom roku 1952 – 1953 bol pripojený do Kurimy aj piaty ročník. Od roku 1959 navštevuje v Dubinnom 1. – 4. ročník 24 žiakov. Učiteľka Mária Nagyová organizovala rôzne kultúrne vystúpenia. Roku 1963 po jej odchode kultúrny život ochabol. Príchodom nového riaditeľa Jozefa Koscelníka v roku 1964 sa kultúrna činnosť oživuje, pôsobí aj ako osvetový pracovník, kronikár a knihovník. Nacvičovyl divadelné predstavenia, ktoré spríjemňovali dlhé zimné večery.
V roku 1968 bola zriadená dvojtriedna škola, zavedená bola voľná sobota, vyučovalo sa iba 5 dní v týždni.
Žiaci z Dubinného boli v školskom roku 1977 – 1978 pričlenení ku škole v Kurime. V Dubinnom bola škola zrušená rozhodnutím ONV odboru školstva. V roku 1971 sa zriadila materská škola s celodenným stravovaním.
Učiteľky MŠ pravidelne pripravujú pre rodičov kultúrny program ku Dňu matiek a na Vianoce, na deň detí posedenia pri ohníku. Za spolupráce obecného úradu a rodičov pravidelne uskutočňujú výlety do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Od 1. júla 2002 prešla MŠ do pôsobnosti obce.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Okresné oddelenie Slovenského štatistického úradu Bardejov. Rozhlasová relácia Dubinné. Z minulosti a prítomnosti našej obce.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dubinné