Snakov
| Snakov | |
| obec | |
 Snakov
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Bardejov |
| Región | Horný Šariš |
| Nadmorská výška | 450 m n. m. |
| Súradnice | 49°19′45″S 21°02′48″V / 49,3291°S 21,0466°V |
| Rozloha | 12,14 km² (1 214 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 655 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 53,95 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1475 |
| Starosta | Ján Bijalko[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 086 06 (pošta Malcov) |
| ŠÚJ | 519791 |
| EČV (do r. 2022) | BJ |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
| Adresa obecného úradu |
Snakov 44 |
| E-mailová adresa | obec.snakov@stonline.sk |
| Telefón | +421 54 479 61 11 |
| Fax | +421 54 479 61 11 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Snakov | |
| Webová stránka: snakov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Snakov je malá obec na severovýchodnom Slovensku v okrese Bardejov, Prešovský kraj. Nachádza sa blízko pri poľských hraniciach.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]V údolí, kde pramení rieka Topľa, v jej hornom toku, kde sa hlavné údolie končí a rozvetvuje sa na menšie údolia, v bezprostrednej blízkosti poľských hraníc, leží obec Snakov. Táto obec leží v najzápadnejšej časti Nízkych Beskýd, pod ich hlavným chrbtom, v nadmorskej výške 450 metrov. Nachádza sa 18 kilometrov na západ od okresného mesta Bardejov vedľa hlavnej cesty, ktorá vedie smerom na Starú Ľubovňu.
Administratívne patrí do okresu Bardejov v Prešovskom kraji. Obec susedí na východe s Hrabským, na severe a severovýchode vedie štátna hranica s Poľskom a na juhu a juhozápade s dedinou Malcov. Cez malebnú dedinku preteká pomerne malý potôčik Vesna, ktorý vyviera v blízkosti hraníc s Poľskom. Vesna sa na rázcestí (na „Mlyniskách“) vlieva do rieky Topľa. Rozloha obce je okolo 1 460 hektárov. Je roztiahnutá v dĺžke 2 kilometrov.
Chotár obce je kopcovitý, nerovný. Od severu a severozápadu chráni obec pásmo kopcov, ktoré sú zalesnené listnatými a zmiešanými lesmi. Miestami sú aj horské lúky, ktoré v minulosti slúžili na pasenie dobytka. V lesoch rastú hlavne buky, brezy a vo vyšších polohách aj smreky, jedle, borovice a červené smreky. V lesoch chotára sa zdržiavajú vtáci a divá zver ako srna, zajac, líška, jeleň, diviak a niekedy sem zablúdi aj vlk. Pôda je pomerne chudobná, väčšinou je piesočnatá a štrkovitá.
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie obce Snakov je mierne. V lete sa tu vyskytujú teploty niekedy až nad 30º C a v zime až -25º C. V lete bývajú skoro každý rok búrky s mnohými zásahmi bleskov a v zime tu zvyčajne napadne veľa snehu.
Minerálne pramene
[upraviť | upraviť zdroj]V chotári obce Snakov sú tri minerálne pramene, a to uhličitý, železnatý a sírno-uhličitý. Koncom 18. storočia jestvovali pri minerálnych prameňoch kúpele, ktoré využívalo obyvateľstvo stolice. Dnes tieto pramene využívajú ľudia z obce a blízkeho okolia na pitné účely hlavne v letných mesiacoch.
Charakteristika obce
[upraviť | upraviť zdroj]Do obce vedie štátna vyasfaltovaná cesta až po materskú školu. Z nej možno prejsť betónovým mostom na druhú stranu obce, kde vedie obecná cesta, ktorá je už tiež asfaltová. Obec má vybudovaný obecný vodovod, kultúrny dom, v ktorom sídli obecný úrad a obecná knižnica, požiarnu zbrojnicu, obecný rozhlas, základnú a materskú školu, novú faru a najnovšie „Dom Nádeje“ skolaudovaný v novembri 2005. Od roku 1959 je celá obec elektrifikovaná.
V strede dediny stojí murovaný kostol, postavený v roku 1840. Za kostolom je obecný cintorín, ktorý bol pred pár rokmi rozšírený o 60 árov. Na začiatku dediny stojí aj kaplnka k úcte Presvätej Bohorodičky, ktorú dal postaviť Emil Kubek, vtedajší kňaz, za pomoci svojich veriacich v roku 1894. Okrem toho je v obci asfaltové ihrisko na hranie volejbalu, basketbalu, tenisu a veľké futbalové ihrisko. Na kraji dediny je hospodársky dvor Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Malcove.
V súčasnom období v 140 rodinných domoch žije v Snakove 661 obyvateľov, z toho 343 žien a 318 mužov. Súčasťou dediny je aj rómska komunita, v ktorej žije z celkového počtu obyvateľov 190 rómskych spoluobčanov. Tak, ako v ostatných okolitých dedinách, aj v tejto je veľká nezamestnanosť. Ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Česka. Hovorovou rečou väčšiny občanov je rusínsky jazyk, vierovyznanie – gréckokatolícke.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa najnovších výskumov F. Uličného počiatky obce Snakov siahajú už pred 13. storočie.[4] Podľa ľudových povestí ľudia tu žili už v časoch tatárskych vpádov ako prisťahovalci tých usadlostí, ktoré ležali na miestach živej komunikácie viac vystavených vpádom nepriateľských bánd. V prvej polovici 15. storočia môžeme nájsť o Snakove už i prvú písomnú zmienku, a to, že istý Peter zo Snakova sa v polovici 15. storočia pridal k bratríkom. Je to presvedčivý doklad o existencii obce už v prvej polovici 15. storočia. Najstaršia písomná správa priamo o obci je až z roku 1543. F. Uličný konštatuje tiež, že na konci 16. storočia bol Snakov už veľkou dedinou.
Predpokladá sa, že obec dostala názov podľa mena alebo priezviska vplyvnej osobnosti. Podľa F. Uličného obec založili usadlíci podľa zákupného práva. Dôkazom toho je, že ešte v prvej polovici 16. storočia tu existovalo šoltýstvo.[4]
Na prelome 15. a 16. storočia Snakov patril zemanom z Korytného na Spiši, neskôr Bonemisovcom z Poľanoviec. Okolo roku 1524 tu mal majetok a kúriu zeman Peter Baran. Koncom 16. storočia obec patrila najmä zemanom Tökeovcom. V roku 1600 obec mala vyše 30 obývaných poddanských domov. Obyvateľstvo bolo poddanské slovenského a rusínskeho pôvodu. Zaoberalo sa poľnohospodárstvom a obchodovaním s drevom. Na les musel byť chotár v minulosti bohatý, pretože aj prvý zistený znak obce symbolizuje lesné hospodárstvo.
Ďalším vlastníkom obce bol panovník Desseffy. Okolo roku 1870 občania odkúpili od tohto panovníka väčšiu časť majetku („nižná majetnist“) a druhú časť majetku („vyšná majetnist“) odkúpil tunajší Žid Lorbert. V roku 1887 Lorbert odpredal obci svoj majetok a založil krčmu.
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Emil Kubek bol kňaz, básnik, spisovateľ, jazykovedec. Pôsobil v Snakove v rokoch 1885 – 1904 ako kňaz. Okrem svojho kňazského povolania sa venoval i rozsiahlej kultúrno-osvetovej práci. Učil ľudí hospodáriť na poli i v domácností. Za jeho pôsobenia sa v obci postavila škola, nová fara i prístupová cesta do obce. Bol známy najmä svojou literárnou činnosťou. Napísal román Marko Šoltýs, ktorého námet čerpal zo života snakovských ľudí. Písal básne, poviedky a príbehy. Bol to významný rusínsky dejateľ.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 285 – 286.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snakov
