Dych života
| Dych života | 
| |
|---|---|---|
| ||
| Základné informácie | ||
| Originálny názov | The Living Daylights | |
| Iný názov | – | |
| Žáner | špionážny, akčný, dobrodružný, triler | |
| Dĺžka | 130 minút | |
| Štát |  Spojené kráľovstvo Spojené štáty
| |
| Pôvodný jazyk | anglický | |
| Rok | 1987 | |
| Dátum uvedenia | 29. jún (Spojené kráľovstvo), 31. júl (USA) | |
| Produkčná spoločnosť | Eon Productions | |
| Distribučná spoločnosť | United Artists, Metro-Goldwyn-Mayer | |
| Rozpočet | odhad na 40 miliónov[1] dolárov (t. j. približne 103,5 miliónov eur v roku 2023) | |
| Zárobok | cca 141 mil. $ | |
| Ocenenia | The Saturn Awards | |
| Veková prístupnosť | 
| |
| Filmový štáb | ||
| Réžia | John Glen | |
| Scenár | Richard Maibaum, Michael G. Wilson | |
| Predloha | Ian Fleming (kniha) | |
| Produkcia | Albert R. Broccoli | |
| Hudba | John Barry | |
| Titulná pieseň | a-ha – „The Living Daylights“ | |
| Kamera | Alec Mills | |
| Strih | Peter Davies, John Grover | |
| Zvuk | Nicolas Le Messurier | |
| Scénografia | Peter Lamont, Michael Ford | |
| Kostýmy | Emma Porteous | |
| Masky | Naomi Donne, Edwin Erfmann, George Frost | |
| Herecké obsadenie | ||
| James Bond | Timothy Dalton – agent 007 | |
| Bond-girl | Maryam d'Abo – Kara Milovy | |
| Hlavný zločinec | Jeroen Krabbé – generál Georgi Koskov | |
| Ďalej účinkujú | Joe Don Baker – Brad Whitaker John Rhys-Davies – generál Leonid Pushkin Andreas Wisniewski – Necros Art Malik – Kamran Shah Thomas Wheatley – Saunders Virginia Hey – Rubavitch Robert Brown – M Lois Maxwell – slečna Moneypenny Desmond Llewelyn – Q Geoffrey Keen – minister obrany Sir Frederick Gray Walter Gotell – Generál Gogoľ John Terry – Felix Leiter Julie T. Wallace – Rosika Miklos Julie T. Wallace – Rosika Miklos John Bowe – plukovník Feyador Ken Sharrock – väzenský dozorca | |
| Postupnosť | ||
| Predchádzajúci | Vyhliadka na smrť (1985) | |
| Nasledujúci | Povolenie zabíjať (1989) | |
Dych života[2]:92 (angl. The Living Daylights) je britsko-americký špionážno-akčno-dobrodružný triler z roku 1987, ktorý režíroval John Glen. Ide o v poradí pätnástu oficiálnu bondovku v ktorej hlavnú úlohu agenta 007 hrá Timothy Dalton po prvýkrát. Kniha poviedok Octopussy and The Living Daylights je štrnásta bondovka od Iana Fleminga, bola vydaná v roku 1966 spolu s ďalšími štyrmi poviedkami, ktorej The Living Daylights bola druhou v poradí. Kniha bola vydaná posmrtne.[3]
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Agenta 004 zastrelili na akčnej akcii kde bol spoločne s agentami 007 a 002. Na jeho tele našli odkaz s popisom „Smiert Spionom“ (smrť špiónom). Zdalo sa, že jeho smrť je súčasťou vraždeného ťaženia KGB, riadeného generálom Puškinom (John Rhys-Davies). Tak to aspoň rozprával zbehnutý generál Koskov (Jeroen Krabbé) po svojom úteku z Bratislavy. Bond (Timothy Dalton) ale dostal za úlohu Puškina zlikvidovať, ale rýchlo pochopil, že na jeho smrť má svoje dôvody aj Koskov. Aby sa Bond dopátral skutočnej pravdy, musel si získať dôveru Koskovovej priateľky Kary (Maryam d'Abo). Odhalil sprisahanie, v ktorom figuroval zabijak s kamennou tvárou, obchodník s rôznymi zbraňami, posadnutý mocou, hotovosť KGB určená na zbrane a plné lietadlo ópia. Akciu Bondovi neraz narušil Koskovov zabijak Necros (Andreas Wisniewski).[2]:92
Fakty a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Natáčalo sa v Rukúsku, Maroku, USA, Taliansku, Anglicku, na Gibraltáre a v Pinewood Studios v Londýne.[4]
- Zábery odohrávajúce sa v Bratislave sa natočili vo Videdni.[5][6][7]
- Toto bola posledná bondovka, na ktorej sa John Barry podieľal ako hudobný skladateľ.[8] Spoločne zložil hudbu k 12 filmom ságy.
Postavy[upraviť | upraviť zdroj]
- Kara Milovy: jemný vzhľad violončelovej virtuózky Kary ostro kontrastoval s jej nebojácnou povahou. Bola nevinnou obeťou zapletenou do siete klamstiev, ktoré spôsobil jej milenec Koskov zo svojim spoločníkom Bradom Whitakerom. Bond ju spočiatku podozrieval, že je agentkou a strelkyňou KGB. Ona si neskôr myslela to isté o ňom a zradila ho Koskovovi. Keď však časom začali spolupracovať vytvorili spoloční tím.[2]:92
- generál Georgij Koskov: neúprimný a bezohľadný človek, ktorý stál za akciou „Smiert Spionom“[pozn. 1], o ktorej sa domnieval, že vnesie chaos do radov MI6 a súčasne povedie k smrti jeho nepriateľa, šéfa KGB generála Puškina.[2]:93
- Brad Whitaker: vymyslel plán na použite hotovosti KGB určenej na zbrane a nákup ópia od afganských partizánov. Whitaker bol obchodník so zbraňami a s absurdnými vojenskými zámermi. Miloval vojnu a mal vlastné múzeum s panteónom „veľkých veliteľov“, kde si z vojačikmi prehrával a reštauroval veľké a slávne bitky. Odvolával sa na skvelú minulosť v americkej armáde, ale z akadémie vo West Pointe ho vylúčili pre podvod. Zahnaný do svojej skrýše, zaútočil na Bonda najmodernejšími zbraňami vrátane útočnej pušky. No dočkal sa svojho Waterloo, keď naňho spadla busta vojvodu Wellingtona.[2]:93
- Nekros: Koskosov nemilosrdný zabijak, bol bývalým príslušníkom a agentom KGB. V prezlečení za mliekara spôsobil výbušnými fľašami v bezpečnom dedinskom sídle M16 spúšť. Pri ďalšom Nekrosovom samostatnom nájazde zmizol Koskov tajne do svojho domu, aby sa z Whitekarom spoločne spojil na jeho utajenej základni v Tangere.[2]:93
- Saunders: Bondov kontakt v Bratislave a vo Viedni, agent MI6, zle odhadol jeho nezávislosť i bezstarostný postoj k práci. Bonda na smrť naštval bombový útok na Saundersa vo viedenskom zábavnom parku Práter.[2]:92
- generál Puškin: Bondov neskorší spojenec a člen KGB. Bola naň uskutočnená vražda, ktorá nebola skutočná, išlo totiž o súčasť Bondovho plánu na ukolísanie nepriateľa do falošného pocitu bezpečia.[2]:93
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Premiéra James Bond filmu v Amsterdame. -
Bondov automobil Aston Martin V8. -
„Čuník“ špeciálny dopravný prostriedok.
_National_Motor_Museum,_Beaulieu.jpg)
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Niekedy označované ako Smjerť špionam.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://www.the-numbers.com/movie/Living-Daylights-The#tab=summary
- ↑ a b c d e f g h DOUGALL, Alastair. JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007). 618. vyd. Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia) : OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited), 2001 (org. 2000). Ilustroval Roger Stewart. ISBN 80-7181-517-9. S. 144.
- ↑ The Living Daylights - Fiche Film - La Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.films.bifi.fr, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ CORK, John; STUTZ, Collin. 007 James Bond Encyclopedia. Londýn : Dorling Kindersley Limited, 2007. ISBN 978-80-204-2130-2. S. 336. (čeština)
- ↑ HUNTINGBOND. Bratislava – Exploring the City from "The Living Daylights" [online]. 2018-07-23, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ZAJĄC, Piotr. Vienna as Bratislava in ‘The Living Daylights’ [online]. 2021-03-28, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Dech života | Ulice v Bratislavě | Living Daylights | Filmová místa.cz [online]. www.filmovamista.cz, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ John Barry Composer of 11 James Bond films [online]. www.007museum.com, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dych života
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dych života na oficiálnej stránke (po anglicky)
- Dych života v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Dych života v Internet Movie Database (po anglicky)
- Dych života vo Filmovej databáze
- Dych života v Kinoboxe
- Dych života v MGM (po anglicky)
- Dych života v Thunderballs (po anglicky)