Eduard Vladimír Tvarožek
| Eduard Vladimír Tvarožek | |
| slovenský esperantista, básnik a prekladateľ | |
| Narodenie | 13. máj 1920 Horný Ďur, ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 9. august 1999 (79 rokov) Trenčín, Slovensko |
Eduard Vladimír Tvarožek, pseudonym Vladimír Gazda (* 13. máj 1920, Horný Ďur – † 9. august 1999, Trenčín; pochovaný na Národnom cintoríne v Martine)[1] bol slovenský esperantista, lingvista, učiteľ, redaktor, básnik a prekladateľ.[2][3]
Profesijný život
[upraviť | upraviť zdroj]Tvarožek bol stredoškolským učiteľom angličtiny a nemčiny.[3]
Esperantské hnutie
[upraviť | upraviť zdroj]Tvarožek bol medzinárodne známy pre svoju prácu v esperantskom hnutí, najmä pre svoje výborné jazykové schopnosti, ako učiteľ a funkcionár.
Spoluzaložil a bol členom vedenia Slovenskej esperantskej asociácie, členom vedenia Slovenského Esperantského Inštitútu a šéfredaktorom časopisu Esperantisto Slovaka.[3]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Tvarožek bol viackrát ocenený v Belartaj Konkursoj, literárnej súťaži Svetového esperantského zväzu. V rokoch 1969, 1970 a 1988 boli ocenené jeho pôvodné divadelné hry; v rokoch 1971, 1973 a 1976 jeho pôvodné básne.[3]
Počas 80. ročníka svetového kongresu esperanta v 1995 bol vyhlásený za Čestného člena UEA.[3]
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Básnické zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]- Sola en sunsubiro (v esperante, preklad Sám v západe Slnka; 1992)
Divadelné hry
[upraviť | upraviť zdroj]- Ni ludas teatraĵojn (v esperante, preklad Hráme divadlo) – tri jednoaktovky z roku 1971, vyznamenané na literárnej súťaži Belartaj Konkursoj
Učebnice
[upraviť | upraviť zdroj]- Skizo de la Esperanta literatúra (v esperante, preklad Prehľad esperantskej literatúry, Partizánske: Espero, 2004)
- Základy esperanta (3. opravené vydanie, Partizánske: Espero, 1994)
Ďalšie
[upraviť | upraviť zdroj]- Frenezetaĵoj (pod pseudonymom Vladimír Gazda)
- Ŝercoj 1
- Ŝercoj 2
- Anekdotoj pri famaj homoj
- Aforismoj
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]Do slovenčiny z esperanta preložil:
- Tempesto super Akonkagvo od Tibora Sekelja
- Ekspedicio Kon Tiki od Thora Heyerdahla
- La travivaĵoj de Guignol (hry pre bábky od L. Moszcynského)
Bol tiež jedným z prekladateľov antológie slovenskej literatúry v esperante Slovaka antologio (red. Magda Šaturová-Seppová), Bratislava: SPN, 1977. Do esperanta potom preložil divadelnú hru Mohajra plejdo (Mohérový pléd, 1966) od Jána Kákoša.
Ďalej prekladal tiež diela Alexyho, Vajanského, Záthureckej ai. Prekladal do angličtiny, nemčiny, esperanta, chorvátčiny, maďarčiny a ruštiny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.narodnycintorin.com/tvarozek-eduard-378
- ↑ 1907 – 2007 : Sto rokov esperanta na Slovensku : Eduard Vladimír Tvarožek [online]. Partizánske: Slovenská esperantská federácia, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online. Archivované 2019-01-24 z originálu.
- ↑ a b c d e VAJS, Ján. 100 významných osobností slovenského esperantského hnutia - 100 gravaj personoj de slovaka Esperanto-movado. Redakcia Peter Baláž; preklad Ľubomír Fajth; ilustrácie Eva Brezániová; Jazyková korekcia (II. vydanie) Katka Nosková. 2. opravené a doplnené vyd. Partizánske : Espero, 2009 (2009-12 tlač). 50 s. ISBN 978-80-89366-07-1. S. 36-37. (slovensky, esperantsky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SUTTON, Geoffrey. Concise Encyclopedia of the Original Literature of Esperanto, 1887 – 2007. [s.l.] : Mondial, 2008. 728 s. ISBN 978-1-59569-090-6. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Eduard Vladimír Tvarožek Archivované 2019-01-24 na Wayback Machine na stránke Sto rokov esperanta na Slovensku
- Hrobové miesto na Národnom cintoríne v Martine