Svetový esperantský zväz
Svetový esperantský zväz (Universala Esperanto-Asocio, skratka UEA) je najvyššia organizácia esperantského hnutia, sídlo má v Rotterdame. Má členov v 117 krajinách (podľa Ročenky z roku 2007) a má oficiálne vzťahy s OSN a UNESCO. K približne 6 000 individuálnym členom je prihlásených aj 67 národných esperantských zväzov s približne 12 000 členmi. Terajším predsedom UEA je Mark Fettes, zvolený na UK 2013 v Reykjavíku.[1]
Svetový esperantský zväz bol založený v roku 1908 Hectorom Hodlerom a odvtedy tvorí esperantskú centrálu, ktorá riadi celosvetové hnutie, usporadúva svetové kongresy esperanta, odborné konferencie, patrí medzi organizácie UNESCO do kategórie B, kde sú najvýznamnejšie svetové organizácie.
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]UEA má individuálnych členov, ktorí sú registrovaní v centre v Rotterdame a pridružených členov, ktorí sú členmi pridružených národných asociácií.
Najvyšší rozhodujúci orgán je Výbor UEA, ktorý volí Vedenie. Do Výboru je možné sa dostať tromi rôznymi spôsobmi:
- člen výboru A: ako reprezentant zvolený z pridruženej národnej asociácie alebo odbornej asociácie;
- člen výboru B: ako reprezentant zvolený z individuálnych členov;
- člen výboru C: terajší členovia výboru A a B majú právo zvoliť určitý počet ďalších členov výboru.
Úrady
[upraviť | upraviť zdroj]UEA má Ústrednú kanceláriu v Rotterdame, Holandsku. Tam sídli aj TEJO, mládežnícka sekcia. Okrem toho existujú aj mnohé iné organizácie, napr. úrad v New Yorku v sídle OSN (od roku 1977) a Africké Centrum (od roku 2001). Dnes sú už len históriou centrá v Ženeve a Budapešti.
Mládežnícka sekcia
[upraviť | upraviť zdroj]Mládežníckou sekciou UEA je Celosvetová esperantská mládežnícka organizácia (Tutmonda Esperantista Junulara Organizo, skratka TEJO). TEJO má vlastnú štruktúru a vlastný Výbor a Vedenie, ale závisí od „materskej“ organizácie UEA.
Podobne ako UEA organizuje Svetový kongres esperanta (UK) aj TEJO organizuje svoj kongres, Medzinárodný mládežnícky kongres (Internacia Junulara Kongreso, skratka IJK) každoročne na inom mieste. Tento kongres je jednotýždňová udalosť plná koncertov, prezentácií, výletov a zábavy, všetko čo priťahuje mladých z celého sveta.
Aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]UEA má za cieľ, podľa Štatútu z roku 1980, rozširovať používanie esperanta, pracovať na riešení jazykového problému v medzinárodných vzťahoch, uľahčiť všetky duchovné a materiálne vzťahy medzi ľuďmi a „nechať vyrásť medzi svojimi členmi silný pocit solidarity a rozvinúť v nich pochopenie a úctu k ostatným národom“.
Hlavnou pracovnou náplňou UEA je:
- každoročne UEA organizuje Svetový kongres esperanta (UK), ktorého sa zúčastňuje zvyčajne 1 500 – 3 000 ľudí.
- UEA je vydavateľstvo a má najväčšiu knižnú esperantskú zásielkovú službu na svete (s viac ako 4 000 knihami, CD, DVD a pod.)
- knižnica Hectora Hodlera je jedna z najväčších esperantských knižníc s archívom UEA.
- UEA tiež má sieť delegátov reprezentantov z celého sveta, ktorí informujú o svojom mieste alebo profesií.
- UEA vydáva mesačne oficiálny časopis Esperanto a príručku o esperantskom hnutí, ktorá sa volá Jarlibro.
- UEA každoročne organizuje Literárne súťaže v rôznych oblastiach umenia o esperante.
- v roku 2008, v príležitosti svojej storočnice a 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, UEA organizuje Medzinárodné sympózium o Aktuálnom stave jazykových práv vo svete, pri OSN v Ženeve (24. 04. 2008)
Vzťahy
[upraviť | upraviť zdroj]UEA má vzťahy s mnohými odbornými esperantskými organizáciami. Niektoré sú „prihlásené“, podobne k národným organizáciám a vysielajú člena do Výboru. Väčšina má s UEA len zmluvu o „spolupráci“, medzi nimi všetky „neutrálne“ organizácie, ako napríklad náboženské.
Okrem OSN a UNESCO, má UEA poradné vzťahy aj s UNICEF a Radou Európy a všeobecné vzťahy s Organizáciou Amerických Štátov. UEA oficiálne spolupracuje s Medzinárodnou organizáciu pre normalizáciu (ISO). Asociácia je aktívna v informovaní v Európskej únií a v iných medzištátnych a medzinárodných organizáciách a konferenciách. UEA je členom v Európskej jazykovej rade, spoločnom fóre univerzít a jazykových združení pre rozvoj poznania jazykov a kultúr v a mimo Európskej únie.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Po druhej svetovej vojne UEA nazývala dovtedajších členov „Individuálni členovia“. Boli prijaté Krajinské organizácie a ich členovia boli nazvaní „Pridružení členovia“ (cez Krajinské organizácie). Počas rokov 1949-1955 a neskoršie, bolo najskôr zakázané a potom len ťažko organizovať esperantské organizácie vo väčšine krajín východnej Európy; postupne východoeurópske organizácie nakoniec získali právo prihlásiť sa do UEA (sovietska 1989). V sedemdesiatych rokoch sa mohli prihlásiť mnohé juhoamerické organizácie, v osemdesiatych a deväťdesiatych začali prichádzať africké organizácie.
Počet individuálnych členov počas storočnej histórie kolísal medzi 50 000 až 80 000 členov, s vrcholom na konci dvadsiatych rokov minulého storočia a minimom po oboch svetových vojnách. V šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch UEA mala veľa členov z východnej Európy; počet týchto členov rýchle klesol po roku 1989.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ RESPONDECOJ DE LA NOVAJ UEA-ESTRARANOJ [online]. UEA, 2013-07-26, [cit. 2013-07-28]. Dostupné online. (po esperantsky)