Národný cintorín v Martine
Súradnice: 49°03′38″S 18°55′33″V / 49,0606°S 18,9258°V
| Národný cintorín v Martine | |
 Vstupná brána
| |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
|---|---|
| - názov | Národný cintorín v Martine |
| - dátum vyhlásenia | 1967 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 2108/1-63 |
| - dátum zápisu | 21. 11. 1967 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia. V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt. Z tohto dokumentu je známe, že cintorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode s rodinou Révaiovcov rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerou 1 katastrálneho jutra na rozšírenie cintorína. O krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai. Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cintorína, ktorý kúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období. Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov.
Zoznam pochovaných
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-06]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-06]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný cintorín v Martine
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- [1] [2] Fotogaléria
- Slovenský sprievodca po Národnom cintoríne v Martine Jarmila Matejková, František Zboray - 10. júna 2003
- Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine. Matica slovenská, Martin 2007. ISBN 978-80-7090-800-6 str. 10-13,316-321
- Národný cintorín v Martine na www.findagrave.com (anglicky)
