Electric Light Orchestra
| Electric Light Orchestra | |
|---|---|
 ELO na koncertnom pódiu v roku 1981 počas Time Tour
| |
| Základné informácie | |
| Pôvod | Birmingham, Anglicko, Spojené kráľovstvo |
| Žáner(-re) | Progresívny pop[1][2] symfonický rock[3] art rock[4] progresívny rock[1][5] symfonický pop[6] |
| Pôsobenie | 1970-1986 2000-2001 2012–súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Harvest, Warner Bros., United Artists, Jet, Columbia, Epic |
| Súvisiace články | The Move, ELO Part II, The Orchestra, The Idle Race, Olivia Newton-Johnová |
| Webstránka | jefflynneselo.com |
| Členovia skupiny | |
| Jeff Lynne Richard Tandy | |
| Bývalí členovia | |
| Roy Wood Bev Bevan | |
Electric Light Orchestra (ELO) je britská rocková skupina, ktorú spolu s bubeníkom Bev Bevanom v roku 1970 v Birminghame založili skladatelia a multi-inštrumentalisti Jeff Lynne a Roy Wood. Ich hudobná produkcia bola ovplyvnená v tom čase populárnym progresívnym rockom. Hudba skupiny ELO je kritikou označovaná za futuristickú zmes aranžmánov, ktorá vychádza z hudobného štýlu The Beatles, označovaného aj ako Beatlesque, popu a klasickej hudby.[5] Potom, ako od skupiny v roku 1972 odišiel Roy Wood, ich lídrom sa stal Jeff Lynne, ktorý s kapelou realizoval svoje hudobné nápady. Stabilnými členmi zoskupenia po tomto ich novom štarte zostali Lynne, Bevan a hráč na klávesové nástroje, Richard Tandy.
Zámerom pre vznik kapely ELO bola Lynneho a Woodova snaha produkovať moderne znejúce rockové a popové skladby, ktoré by mali zvuk pripomínajúci klasickú hudbu. Vychádzali z Woodovej predchádzajúcej kapely The Move, v ktorej s ním účinkovali aj Bevan a Lynne. V 70. a 80. rokoch 20. storočia skupina ELO vydala sériu albumov a singlov, ktoré dosiahli Top 10 hudobných rebríčkov. Dva albumy, prvý s diskonahrávkami, Discovery (1979), a druhý koncepčný album s témou science fiction, nazvaný Time (1981), dosiahli vrchol britských hudobných rebríčkov. V roku 1986 Lynne stratil záujem o kapelu a ukončil s ňou spoluprácu. Bevan reagoval vytvorením vlastnej kapely, ELO Part II, z ktorej sa neskôr stala hudobná skupina The Orchestra. Okrem krátkeho spoločného účinkovania medzi rokmi 2000–01, bola skupina ELO počas troch desaťročí prakticky neaktívna. V roku 2014 Lynne spolu s Tandym začali spolu vystupovať na koncertnom turné s novými nahrávkami, pod spoločným pseudonymom Jeff Lynne's ELO.
Medzi rokmi 1972 až 1986, počas svojej hlavnej štrnásťročnej hudobnej kariéry aktívneho nahrávania a koncertovania, skupina ELO na celom svete predala viac ako 50-miliónov hudobných nosičov.[7] Majú na svojom konte 19 kanadských (od CRIA), 21 amerických (od RIAA) a 38 britských (od BPI) hudobných ocenení.[8][9] V Spojených štátoch v polovici sedemdesiatych rokov skupina zaznamenala významný komerčný úspech. Boli v tomto období v médiách označení za „anglických chlapcov s veľkými husľami“.[10] Medzi rokmi 1972 až 1986 mali ELO dvadsať singlov v Top 20 rebríčku UK Singles Chart a pätnásť Top 20 v rebríčku Billboard Hot 100. Medzi ich rekordmi je aj najviac (20) singlov v Top 40 rebríčka Billboard Hot 100, ktoré získali bez toho aby v USA dosiahli v tomto hodnotení číslo jeden.[11][12] V roku 2017 bola skupina ELO v zložení: Wood, Lynne, Bevan a Tandy, uvedená do Rokenrolovej sieni slávy.[13]
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]Electric Light Orchestra
[upraviť | upraviť zdroj]Album
- 1971 No Answer
- 1973 Electric Light Orchestra II
- 1973 On the Third Day
- 1974 The Night The Light Went On (In Long Beach) (live)
- 1974 Eldorado
- 1975 Face the Music
- 1976 A New World Record
- 1977 Out of the Blue
- 1979 Discovery
- 1980 Xanadu - soundtrack
- 1981 Time
- 1983 Secret Messages
- 1986 Balance of Power
- 2001 Zoom
- 2015 Alone in the Universe (ako Jeff Lynne's ELO)
Electric Light Orchestra Part Two
[upraviť | upraviť zdroj]Album
Single
[upraviť | upraviť zdroj]Zloženie skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem hlavných členov s kapelou spolupracovalo viacero hudobníkov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Night Moves: Pop Music in the Late '70s [online]. St. Martin's Press, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-312-19821-3.
- ↑ Electric Light Orchestra, Part II [online]. AllMusic. Dostupné online.
- ↑ HARDY, Phil. The Da Capo Companion to 20th-century Popular Music. [s.l.] : Da Capo Press, 1995. Dostupné online. ISBN 978-0-306-80640-7. S. 287.
- ↑ Disco, Punk, New Wave, Heavy Metal, and More: Music in the 1970s and 1980s. Ed. Ray, Michael. [s.l.] : Britannica Educational Publishing, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-61530-912-2. Classical Influences: Art Rock and Progressive Rock, s. 105.
- ↑ a b Electric Light Orchestra [online]. AllMusic. Dostupné online.
- ↑ MACAN, Edward. Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture. [s.l.] : Oxford University Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-19-509887-7.
- ↑ Electric Light Orchestra – Band History [online]. Elo.biz, [cit. 2011-10-02]. Dostupné online. Archivované 2010-05-11 z originálu.
- ↑ RIAA [online]. RIAA, [cit. 2011-10-02]. Dostupné online. Archivované 2011-10-04 z originálu.
- ↑ Home [online]. Bpi.co.uk, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
- ↑ Rob Michel. Electric Light Orchestra: Eldorado [online]. [Cit. 2007-07-27]. Dostupné online. Archivované 2017-03-06 z originálu.
- ↑ Casey Kasem's American Top 40 from 15 March 1986
- ↑ Robert Porter. Electric Light Orchestra – The USA Singles [online]. [Cit. 2007-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Pearl Jam, Tupac Shakur and Joan Baez Will Join the Rock and Roll Hall of Fame - NYTimes.com [online]. [Cit. 2016-12-20]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Electric Light Orchestra
