Električková trať na Václavskom námestí
| Električková trať na Václavskom námestí | |
 Električková trať na Václavskom námestí v Prahe v 19. storočí | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  Česko |
| Miesto | Praha |
| Sieť | električková doprava v Prahe |
| Prevádzkovateľ | Dopravní podnik hl. m. Prahy |
| Dátum otvorenia | 1884 |
| Dátum uzavrenia | 1980 |
| Technické údaje | |
| Rozchod koľaje | 1435 mm |
| Počet koľají | 2 |
Električková trať na Václavskom námestí spájala v rokoch 1884 – 1980 po dĺžke Václavského námestia v Prahe Můstek s Národným múzeom, počas tej doby bola niekoľkokrát prestavaná. Od 90. rokov 20. storočia sa uvažuje o jej čiastočnom alebo úplnom obnovení.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny v 19. storočí
[upraviť | upraviť zdroj]Už pred zavedením konskej električky po dĺžke námestí jazdila konská železnica v priečnom smere po Příkopech (od roku 1875) a Vodičkovou a Jindřišskou ulicou (od júna 1883).
Električková trať po dĺžke Svätováclavského námestí sa objavila 20. mája 1884. Išlo vtedy o konskú električku prevádzkovanú spoločnosťou Generální ředitelství Pražské tramwaye. Trať bola napojená dole na Můstku na trať medzi námestím Republiky a Jungmannovým námestím. Uprostred sa krížil s ďalšou traťou medzi dnešnou Jindřišskou a Vodičkovou ulicou, na ktorú však nebola napojená.
Koľaje trati boli umiestnené v strednom pruhu námestí a medzi nimi stála veľká aleja. Osová vzdialenosť medzi koľajami bola vtedy takmer 9 metrov. Napriek tomu zvyšujúce sa miera dopravného ruchu nakoniec viedli postupne k odstráneniu aleje a presunutie koľají až k okrajom chodníkov. Osová vzdialenosť sa tak zvýšila až na 19 m, čo bol v celej sieti pražských električiek rekord. V polovici 90. rokov 19. storočia boli predložené aj plány na spojenie trati s križujúcou traťou medzi Jindřišskou a Vodičkovou, k realizácii však už nedošlo.
Dejiny v 20. storočí
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny do 70. rokov 20. storočia
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1900 bola celá trať v súvislosti s likvidáciou konskej električky a postupným rozširovaním siete Elektrických podnikov elektrifikovaná. Zároveň sa koľaje o niečo viac priblížili stredu námestia (osová vzdialenosť sa zmenšila na 16 m).
K poslednej revolučnej zmene ale došlo v roku 1927. Vtedy bolo celé námestie rekonštruované tak, že električková trať bola premiestnená do stredného pruhu na vyvýšené teleso; po bokoch námestí viedli pruhy pre automobilovú dopravu. Pomník svätého Václava potom obchádzala po každej strane jedna koľaj. Osová vzdialenosť sa znížila na 2,8 m, okolo sochy sa zvyšovala až na 12 metrov. Električkové teleso malo šírku 5 metrov, v priestore zastávok až 7 metrov.
Vzhľadom na rastúcu veľkosti mesta aj dopravy vôbec začalo byť Václavské námestie električkami čoskoro preplnené. Dopravný podnik sa snažil situáciu riešiť prestavbou križovatky na Můstku tak, že vznikla zo smeru od námestia Republiky tretia koľaj. Situácia sa však nezlepšila. Nepomohla tomu ani výstavba podchodov.
Stavba metra a zrušenie trate
[upraviť | upraviť zdroj]
Predchádzajúce problémy neboli ničím v porovnaní so stavom počas stavby metra v 70. rokoch. Postupne boli jednotlivé časti námestia uzatvárané a električky vedené po drevených provizórnych dvojkoľajných mostoch nad staveniskom. Tak sa tomu dialo najprv u Múzeá (1969 – 1973) (napríklad koľaje okolo sv. Václava sa dokonca podľa toho, ako postupovala výstavba, striedali; niekedy viedli obe naľavo od pamätníka, niekedy napravo a inokedy na každej strane jedna), neskôr (1976 – 1978) aj u Můstku.
Po rekonštrukcii námestia a sprevádzkovaniu prvej časti linky metra A bola električková prevádzka obnovená do pôvodného stavu pred rekonštrukciou. Podľa novej koncepcie sa však už s električkovou traťou v samom srdci veľkomesta nepočítalo a očakávalo sa jej plného zastúpenia podzemnou dráhou. 13. decembra roka 1980 tak bola prevádzka na nej ukončená; trať samotná tu však stále zostávala. Koľaje boli odstránené až o dva roky neskôr a nahradené súčasnou parkovou úpravou.
Od roku 2003 sú zhruba uprostred námestia umiestnené dve historické električky slúžiace ako kaviareň; zároveň tiež ako pripomienka minulých čias.
Úvahy o obnovenie trate
[upraviť | upraviť zdroj]
Zrušenie električkovej trate však ešte neznamenalo, že sa o električkové doprave v pozdĺžnom smere prestalo hovoriť. Prvé plány na znovuobnovenie trati sa objavili okolo roku 1990 a podobné hlasy zneli aj v ďalších rokoch. Na začiatku 21. storočia sa pomaly zdá, že trať bude v horizonte pätnástich až dvadsiatich rokov obnovená, aspoň v hornej polovici námestí. Trať zostáva stále veľmi kontroverznou témou, ktoré rozdeľuje verejnosť v Prahe na dva tábory. Znovuzavedenie podporila aj nová koncepcia rozvoja námestí, ktorá bola publikovaná na jeseň roku 2005.
V auguste 2011 radnica Prahy 1 rozhodla, že sa na Václavské námestie električková doprava nevráti. Nesúhlasila so „zadrotováním“ nutným pre výstavbu trolejov a oneskorenou a predraženou prestavbou námestia, ktoré by výstavba električkovej trate priniesla.[1] V apríli 2014 boli schválené zmeny územného plánu, ktoré majú umožniť obnovu električkovej trate z horného okraja Václavského námestia cez Vrchlického sady okolo Hlavnej stanice do Bolzanova ulice, kde by sa napojila na stávajú trať vedúcu Jindřišskou a Vodičkovou ulicou,[2] čím by bol horný okraj a stred Václavského námestia pre električkovú dopravu prepojený o niečo kratšia cestou, než Ječnou ulicou.
V roku 2018 bola zrekonštruovaná ulica Vinohradská u Národného múzea, vznikla tu takzvaná Múzejná oáza, ktorej súčasťou bolo aj 80 metrov koľají ako príprava na budúce napojenie medzi Vinohradskú a Václavským námestím.
V januári 2019 odsúhlasila rada hlavného mesta Prahy na čele s radným pre dopravu, Adamom Scheinherrem, plán postavenia električkovej trati spájajúcej Národné múzeum s ulicami Vodičkovou a Jindřišskou. Projekt má vypracovať Dopravný podnik hl. m. Prahy ešte v roku 2019. Stavať by sa podľa plánov malo začať v roku 2021 a na začatie prevádzky by malo dôjsť v roku 2022.[3]
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Električková trať na Václavskom námestí bola až do svojho zrušenia v roku 1980 hlavným uzlom celej električkovej dopravy v Prahe, viedlo tadiaľ vždy relatívne najviac liniek, spájajúcich dohromady celé mesto. Po zrušení trati sa centrum električkovej dopravy presunulo na Karlovo námestie. Okrem električiek však kedysi na Václavské námestie chodievali aj trolejbusy, ktoré tu mali svoju konečnú stanicu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BERNÝ, Aleš. Václavák nenecháme zadrátovat, řekla Praha 1 „ne“ návratu tramvají. iDnes, 2011-08-24. Dostupné online.
- ↑ OPPELT, Robert. Z Vinohran na Václavák. Přímo. Metro Praha, apríl 2014, čís. 77, s. 4. Dostupné online. ISSN 1211-7811. (po česky)
- ↑ KOPECKÝ, Pavel. Rozhodnuto: na Václavské náměstí se vrátí tramvaje. Po víc než 40 letech. prazsky.denik.cz, 2019-01-28. Dostupné online [cit. 2019-02-05].
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Článok a fotogaléria
- Dopravno - urbanistická štúdia návrate električkovej dopravy na Václavské námestie v Prahe Diplomová práca Ing. Martina Šubrta, ktorý odporúča znovuzavedenie električiek.
- Článok o zrušených električkových tratiach v Prahe
- Článok o zamýšľanej obnove trati
- Článok Spoločnosti pre verejnú dopravu o možnom návrate električiek do centra Prahy, a teda aj na Václavské námestie
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajová trať na Václavském náměstí na českej Wikipédii.