Linka A (pražské metro)

Linka A
Farba na mape	zelená
Rok otvorenia linky	1978
Typ linky	Podzemná
Súpravy	Súpravy 81-71M
Počet staníc	17
Dĺžka (v km)	17,13 km
Depá	Depo Hostivař
Počet cestujúcich za hodinu	20 320 (v špičke) 10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra A Linka A B Linka B C Linka C D Linka D (plánovaná) E Linka E (plánovaná)

Linka A
Základné informácie
Prevádzkovateľ	Dopravní podnik hlavního města Prahy, a. s
Parametre trate
Rozchod	1 435mm
Max. rýchlosť	90 km²
Priebeh trate
Legenda Depo Hostivař Skalka Strašnická Želivského Flora Jiřího z Poděbrad Náměstí Míru I. P. Pavlova () Muzeum linka B Můstek linka B Staroměstská Vltava Malostranská Hradčanská Dejvická Bořislavka Nádraží Veleslavín Petřiny Nemocnice Motol

Stanica Hradčanská

Stredná loď stanice Flora

Staroměstská

Nemocnica Motol

Linka pražského metra vedie zhruba v smere severozápad–východ, medzi stanicami Nemocnice Motol a Depo Hostivař. Nachádza sa na nej celkom 17 staníc, pričom jej celková dĺžka je 17,13 km. Vlak prejde celú trasu za 30 minút. Podľa americkej televízie CNN patria stanice pražského metra medzi najkrajšie stanice metra sveta.

História

Výstavba prvej časti metra sa začala v roku 1973 a prvý úsek (Dejvická – Náměstí Míru) bol odovzdaný do užívania o päť rokov neskôr, v roku 1978. Prvý úsek (I.A) bol dlhý 4,7 km a viedol popod rieku Vltava v hĺbke 14 m pod riečnym dnom. Budovanie linky bolo omnoho náročnejšie než výstavba trasy pred niekoľkými rokmi; takmer celá trasa bola razená, kvôli čomu museli v centre mesta vyrásť dočasné ťažné veže. Václavské námestie, ale aj iné významné historické miesta boli uzavreté a premenili sa na stavebné jamy.

V roku 1976 sa začalo s výstavbou ďalšieho úseku, ktorý zahŕňal stanice Jiřího z Poděbrad, Flora a Želivského. V roku 1987 bola otvorená stanica Strašnická a o ďalšie tri roky sa dobudovala trasa až do stanice Skalka. Takto sa trasa predĺžila o ďalšie skoro 3 kilometre. 27. mája 2006 bola otvorená zatiaľ posledná stanica metra Depo Hostivař.

V roku 2009 sa začalo so stavbou prvého úseku predĺženej trasy po stanicu Nemocnice Motol. V pondelok 6. apríla 2015 bola spustená prevádzka v úseku označovanom V.A, ktorý predĺžil trať zo stanice Dejvická do Nemocnice Motol o stanice: Bořislavka, Nádraží Veleslavín, Petřiny a Nemocnice Motol.

Budúci rozvoj

V roku 2006 bol schválený plán výstavby metra západným smerom oblúkom cez Motol na Letisko Václava Havla. Ďalej by stavba mala pokračovať stanicami Bílá Hora, Dědina, Dlouhá míle a Letisko Václava Havla.

Architektúra staníc

Konštrukcia

Z pohľadu technického riešenia Praha získala historicky prvé, veľmi hlboko postavené stanice – tie sa nachádzali aj niekoľko desiatok metrov pod zemou. Išlo o trojloďové razené stanice (s výnimkou stanice Dejvická) a pilierové stanice (s výnimkou stanice Můstek, ktorá je stĺpová.) Piliere staníc sú masívne a nástupištia sú tým pádom široké (až od úsekov metr II.A a I.B sú piliere užšie). Stanice majú väčšinou jediný výstup, pričom však boli naprojektované tak, aby bolo možné v prípade potreby dobudovať druhý výstup.

Interiéry

Cestovanie prvým úsekom trasy malo okrem iného cestujúcemu pripomínať, že sa pohybuje pod historickým, pamiatkovo ceneným, centrom Prahy. Práve preto bolo dôležité, aby interiéry staníc pôsobili jedinečne. Jedným z príkladov je stanica Malostranská, ktorá je spojená so starou záhradou, alebo na stanici Můstek je do vestibulu zakomponovaný stredoveký mostík, ktorý sa nachádzal na mieste pred hradbami historickej Prahy.

Stanice na celej linke boli prevedené v základnej farbe – zlatej nazvanej „champagne“. Obklady pozostávajú z guľatých výliskov z eloxovaného hliníku, ktoré sú buď konvexného a konkávneho tvaru alebo sú úplne ploché (na stanici Želivského). Tieto výlisky sú používané v rôznych vzájomných kombináciách. Okrem hliníku, ktorý bol použitý na obklad stropu stredných lodí a na steny za koľajiskom, sa na obklad stropov, pilierov a stĺpov taktiež používali dekoratívne druhy kameňov, ako sú napr. žula, zlepenec alebo mramor. V 90. rokoch pri rekonštrukciách staníc boli hliníkové obklady vymenené za biele zo smaltovaného plechu, podobné aké sa užívali na linke B.

Hliníkový obklad staníc je vyrobený v už spomínanej zlatej farbe, avšak na každej stanici je v prostriedku steny za nástupišťom vytvorený farebný pruh z troch odtieňov jednej farby, ktorá je pre danú stanicu jedinečná. Pre popis staníc, teda pre informačný systém a ďalšie nápisy na trase A, bol použitý, rovnako ako na staršej linke C, špeciálny druh písma zvaný Metron. Jeho autorom je český grafik a dizajnér Jiří Rathouský.

Premávajúce súpravy a depo

Na linke premávajú súpravy 81-71M (modernizované verzie sovietskych súprav 81-71 z dielní plzenského závodu Škoda).

Súpravy jazdiace na linke deponujú v Depe Hostivař, ktoré bolo postavené v roku 1985. Jeho druhú časť dostavali v roku 1988. Depo sa nachádza v mestskej časti Praha 10 a rozkladá sa na ploche 21,5 ha. Nachádza sa tu aj skúšobná trať v dĺžke 2 003 m, ktorá je pomocou vlečky napojená na železničnú stanicu ČD Praha - Hostivař. V blízkosti depa sa nachádza Opravárenská základna metra (OZM).

Stanice

Stanica	Prestup	Otvorená v roku
Nemocnice Motol		2015
Petřiny		2015
Nádraží Veleslavín		2015
Bořislavka		2015
Dejvická		2015
Hradčanská		1978
Malostranská		1978
Staroměstská		1978
Můstek		1978
Muzeum		1978
Náměstí Míru		1978
Jiřího z Poděbrad		1980
Flora		1980
Želivského		1980
Strašnická		1987
Skalka		1990
Depo Hostivař		2006

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému linka A pražského metra

Externé odkazy

• Metroweb.cz; stránky trasy A (po česky)
• Útvar rozvoje hlavního města Prahy; Ortofotomapa se zakreslením tras Dejvická-Ruzyně a Bílá Hora-Zličín od Útvaru rozvoje hlavního města Prahy (po česky)