Preskočiť na obsah

Eliška Wagnerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eliška Wagnerová
česká právnička a sudkyňa
Eliška Wagnerová v roku 2012
Eliška Wagnerová v roku 2012
4. senátorka za obvod Brno-město v Senáte Parlamentu ČR
V úrade
20. október 2012 – 20. október 2018
Predchodca Richard Svoboda Mikuláš Bek Nástupca
Podpredsedkyňa Ústavného súdu ČR
V úrade
20. marec 2002 – 20. marec 2012
2. predsedkyňa Najvyššieho súdu ČR
V úrade
22. júl 1998 – 20. marec 2002
Biografické údaje
Rodné menoEliška Bušová
Narodenie7. september 1948
Kladno, ČSR
Úmrtie18. január 2025 (76 rokov)
Alma materPrávnická fakulta Karlovej univerzity v Prahe, Filozofická fakulta Masarykovej univerzity
Profesiaprávnička
Národnosťčeská
Rodina
Manžel
1. manželstvo sa rozpadlo pred rokom 1982
2. Arnošt Wagner
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEliška Wagnerová
(multimediálne súbory)

JUDr. Eliška Wagnerová Ph.D., rod. Bušová[1] (* 7. september 1948[1], Kladno, ČSR – † 18. január 2025[2]) bola česká právnička: právna teoretička, odborníčka na ústavné právo, ľudské práva a občianske právo. Pôsobila ako sudkyňa na Najvyššom súde ČR a Ústavnom súde ČR. V rokoch 2012 až 2018 bola senátorkou v českom parlamente.[1][2]

Wagnerová bola považovaná za jednu z najvýznamnejších právnických osobností moderných českých dejín.[2] V októbri 2009 jej bola Jednotou českých právnikov udelená strieborná medaila Antonína Randy.[3] V roku 2012 jej bola udelená cena Právnik roku v kategórii „Občanská a lidská práva a právo ústavní“.[4]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v roku 1948 v Kladne, kam prišla rodina jej otca koncom 30. rokov zo Slovenska (Bušovci pôsobili v okolí Prešova ako „českí modernizátori“). Jej strýko Vojslav, ktorý bol právnikom, bol v 50. rokoch dva roky väznený v Jáchymove.[1] Hoci chcela pôvodne študovať chémiu, zrejme pre jej rodinné zázemie jej nebolo umožnené nastúpiť na školu v Prahe. Absolvovala preto štúdium hutného priemyslu v Kladne.[1] Počas doznievajúceho politického odmäku sa jej v roku 1969 (bol to posledný rok, keď sa prijímacie testy písali anonymne) podarilo dostať na Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po štúdiách (1969 – 1974) pracovala najprv ako podniková právnička a následne ako advokátka v Lounech a v Kladne. Ťažko niesla vplyv komunistickej strany na rozhodovanie súdov.[1]

V roku 1982 emigrovala počas zájazdu do Španielska do západného Nemecka a neskôr (1989) do Kanady. V exile pracovala ako právna poradkyňa a novinárka, pričom v Mníchove pôsobila aj v československej sekcii Rádia Slobodná Európa.[1] Zo zahraničia sa spolu so svojím druhým manželom, novinárom Arnoštom Wagnerom, vrátila v roku 1991.[2]

Po návrate pôsobila ako asistentka predsedu Ústavného súdu ČR Zdeňka Kesslera. V roku 1996 bola Václavom Havlom menovaná sudkyňou Najvyššieho súdu ČR. V tom istom roku získala na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne titul Ph.D. v odbore politológie. V rokoch 1994 až 1999 prednášala ústavné právo na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a v rokoch 2004 až 2008 vyučovala na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.[3]

V roku 1998 sa stala predsedkyňou Najvyššieho súdu ČR a v roku 2002 sudkyňou Ústavného súdu ČR, pričom na súde neskôr pôsobila aj ako podpredsedkyňa. Počas svojej praxe významne prispela k rozvoju českej judikatúry, prostredníctvom ktorej „položila základné kamene k ústavnej percepcii európskeho práva, k prílepkom, k preskúmaniu sociálnych reforiem a k mnohým ďalším zásadným ústavným otázkam“[2].

V rokoch 1998 až 2002 bola členkou Legislatívnej rady vlády Českej republiky. V rokoch 2002 až 2010 bola tiež náhradnou členkou Benátskej komisie, poradného orgánu Rady Európy. Počas svojho pôsobenia na Ústavnom súde bola tiež členkou vedeckých rád viacerých vysokých škôl.[3]

V roku 2012 bola ako nezávislá (s podporou Strany zelených) zvolená za senátorku z obvodu Brno-město v českom parlamente.[2]

Zomrela 18. januára 2025.[2]

Dielo (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • WAGNEROVÁ, Eliška, a kol. Listina základních práv a svobod: Komentář. 2., doplněné a aktualizované vydání. Praha : Wolters Kluwer, 2023. 932 s. ISBN 978-80-7676-747-8. (1. vyd.: tamtiež, 2012. 906 s. ISBN 978-80-7357-750-6)
  • WAGNEROVÁ, Eliška. Ústavní soudnictví : vznik, význam a některé organizační a procesní aspekty v komparativním pohledu. Praha : Linde, 1996. 93 s. ISBN 80-7201-035-2.
  • Ústavy států Evropské unie : ústavní texty Belgie, Dánska, Finska, Francie, Irska, Itálie, Lucemburska, Německa, Nizozemí, Portugalsky, Rakouska, Řecka, Španělska, Švédska, Velké Británie. Preklad Vladimír Klokočka, Eliška Wagnerová. 2. vyd. 1. díl. Praha : Linde, 2004. 795 s. ISBN 80-7201-466-8.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g Eliška Wagnerová (1948 – 2025). Paměť národa (Praha: Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů). Dostupné online [cit. 2025-01-19].
  2. ↑ a b c d e f g GÖTTINGER, Vlastimil. Eliška Wagnerová odešla do právnického nebe [online]. Brno: Ústatní soud ČR, 2025-01-19, [cit. 2025-01-19]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Emeritní místopředsedkyně Ústavního soudu Eliška Wagnerová senátorkou! [online]. Brno: Ústavní soud ČR, 2012-10-20, [cit. 2025-01-19]. Dostupné online.
  4. ↑ Vítězové – Právník roku 2012 [online]. Praha: Právnik roku, [cit. 2025-01-19]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eliška_Wagnerová&oldid=7974737“