Epiktétos (maliar)

Epiktétos (starogr. Ἐπίκτητος) bol grécky maliar keramických váz, činný približne v rokoch 520 až 490 pred Kr.^[1]

Epiktetos bol pravdepodobne žiakom Psiaxa, atického maliara čiernofigúrových váz. Svoje najlepšie diela vytvoril v tondách (kruhové zobrazenia, tondo - v taliančine okrúhly^[2]) najmä červenofigúrových čiaš (kylikes) a „tanierov“ (pinakes), ktoré boli jeho špecialitou (nezvyčajné bolo to, že bol rovnako výborný v čiernofigúrovej technike maľby ako i v červenofigúrovej technike^[3]). Vonkajšie časti jeho nádob sú často celé čierne, čím sa pozornosť sústreďuje na zobrazenia v interiéri nádob (na tondo v nádobe, obrazové scény kompozične dokonale prispôsobil priestoru kruhu^[3]). Epiktétos bol majstrom detailnej kresby.^[3] Britský historik umenia John Beazley o tom napísal: „Nemôžeš kresliť lepšie, môžeš len kresliť inak.“^[4] Pripisuje sa mu asi 150 váz,^[5] svojím menom sa podpísal na viac ako štyridsať z nich,^[6] maľoval nádoby pre najmenej jedenásť rôznych hrnčiarov (a namaľoval aspoň jednu nádobu, ktorú sám vyrobil)^[7] V dielach Epiktéta dominujú anonymní komastai (sprievodcovia Dionýza), účastníci symposii a najmä bojovníci a športovci.^[8]

Epiktétos niektoré svoje rané vázy zdobil i dvojitým dekorom (na nádoby z jednej strany použil čiernofigúrovú techniku maľby a z druhej červenofigúrovú^[9]) Medzi jeho touto technikou zdobené diela patrí atický kylix (s očami, typu A), datovaný približne do rokov 520 – 500 pred Kr., uložený v Britskom múzeu v Londýne, ktorý zhotovil hrnčiar Hischylos. Epiktétos v interéri (v tonde) tejto čaše zobrazil čiernofigúrovou technikou mladého jazdca s oštepmi odetého v chlamyse (po oboch stranách jazdca je nápis HISCHYLOS EPOIESEN – Hischylos zhotovil) Vonkajšok čaše zdobia z obidvoch strán červenofigúrové maľby Silénov zobrazených medzi veľkými očami (s dvomi nápismi na stranách čaše A: EPIKTETOS, B: EGRAFSEN – Epiktetos maľoval).^[10]

Všetky pinakes od Epiktéta sa od ostatných podobných súdobých diel líšia tým, že nie sú vybavené dvoma otvormi pri okraji na zavesenie.^[11] Sú zdobené iba vnútorným zobrazením, majú iba jednu signatúru, a to pri zobrazenom diele.^[12] Epiktétos bol obzvlášť zručný vo vytváraní kompozícií, ktoré dokonale vyplnili kruhové tondo pinaxu.^[3] Medzi jeho majstrovské diela (tohto druhu) patrí červenofigúrový pinax umiestnený v Britskom múzeu, ktorý zobrazuje skýtskeho lukostrelca na úteku vyťahujúceho šíp z tulca. Zobrazená postava je zároveň realistická a elegantná; maliar zachytil lukostrelca v živom postoji a jeho orientálny odev stvárnil veľmi detailne. Celá kompozícia je šikovne osadená do kruhového rámca. Spôsob, akým sa lukostrelec pohybuje doľava a pri pohybe sa pozerá dozadu cez rameno, dáva dizajnu obrovský zmysel pre pohyb a centrálnu rovnováhu a stabilitu. Lukostrelcove bosé nohy šliapu po hranici tonda, ako keby sa točil v kolese, zatiaľ čo umiestnenie luku, tulca a šípu dotvárajú kompozíciu. Maliarova úhľadná signatúra vľavo a vpravo od lukostrelca pridáva na dekoratívnom efekte.^[13]^[3]

Referencie

↑ Thomas Paul Thesen. Composition for the 21st 1⁄2 century. Boca Raton : CRC Press, 2022. ISBN 978-13-5172-724-2. S. 215.
↑ David Spence. Michelangelo. Praha : Grada Publishing a.s., 2010. ISBN 978-80-2473-551-1. S. 27.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Susan Woodford. An Introduction to Greek Art. London : Bloomsbury Publishing, 2015. ISBN 978-14-7252-639-7. S. 63.
↑ Picture Worlds. Boston : Museum of Fine Arts, 1963. S. 90.
↑ Giuseppe Nifosì. Arte in opera. vol. 1 Dalla preistoria all'arte romana. Roma : Gius.Laterza & Figli Spa, 2015. ISBN 978-88-4211-430-7. S. 48.
↑ Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 38.
↑ David Saunders, Megan E. O’Neil. Greeks, Etruscan & Roman art. Malibu : Getty Publications, 2024. ISBN 978-16-0606-905-9. S. 32.
↑ Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 38.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 387.
↑ Beth Cohen. The Colors of Clay. Malibu : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 37-38.
↑ Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.), Philippe De Montebello. The Metropolitan Museum of Art Guide. New York : Metropolitan Museum of Art, 1994. ISBN 978-08-7099-710-5. S. 319.
↑ John Howard Oakley, William D. E. Coulson, Olga Palagia. Athenian Potters and Painters. Oxford : Oxbow Books, 1997. ISBN 978-19-0018-812-8. S. 210.
↑ Michael Davison. The Glory of Greece and the World of Alexander. New York : Abbeville Press, 1980. ISBN 978-08-9659-104-2. S. 62.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Epiktétos (maliar)

[:215-1] Thomas Paul Thesen. Composition for the 21st 1⁄2 century. Boca Raton : CRC Press, 2022. ISBN 978-13-5172-724-2. S. 215.

[:27-2] David Spence. Michelangelo. Praha : Grada Publishing a.s., 2010. ISBN 978-80-2473-551-1. S. 27.

[:63-3] Susan Woodford. An Introduction to Greek Art. London : Bloomsbury Publishing, 2015. ISBN 978-14-7252-639-7. S. 63.

[:90-4] Picture Worlds. Boston : Museum of Fine Arts, 1963. S. 90.

[:48-5] Giuseppe Nifosì. Arte in opera. vol. 1 Dalla preistoria all'arte romana. Roma : Gius.Laterza & Figli Spa, 2015. ISBN 978-88-4211-430-7. S. 48.

[:38a-6] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 38.

[:32-7] David Saunders, Megan E. O’Neil. Greeks, Etruscan & Roman art. Malibu : Getty Publications, 2024. ISBN 978-16-0606-905-9. S. 32.

[:38-8] Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 38.

[:387-9] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 387.

[:37-38-10] Beth Cohen. The Colors of Clay. Malibu : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 37-38.

[:319-11] Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.), Philippe De Montebello. The Metropolitan Museum of Art Guide. New York : Metropolitan Museum of Art, 1994. ISBN 978-08-7099-710-5. S. 319.

[:210-12] John Howard Oakley, William D. E. Coulson, Olga Palagia. Athenian Potters and Painters. Oxford : Oxbow Books, 1997. ISBN 978-19-0018-812-8. S. 210.

[:62-13] Michael Davison. The Glory of Greece and the World of Alexander. New York : Abbeville Press, 1980. ISBN 978-08-9659-104-2. S. 62.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]