Hischylos

Hischylos (starogr. Ἱσχύλος) bol grécky hrnčiar, činný približne v posledných troch desaťročiach 6. storočia pred Kr.^[1]^[2]

Hischylos začal svoju kariéru po boku hrnčara Sakónida pri výrobe čiernofigúrových váz. Neskôr, v začiatkoch (525/500 pred Kr.) atického červenofigúrového vázového maliarstva sa špecializoval na kylikes, a to hlavne na čaše (s očami, typu A) s dvojitým dekorom (čiernofigúrovej maľby na jednej strane a červenofigúrovej na druhej strane). Hischylos je považovaný za nesporného majstra v ich výrobe (našli sa najmä vo Vulci, v talianskej provincii Viterbo^[3]). V prvú s týchto čiaš (zrejme zhotovenú v jeho dielni) vyzdobil maliar Oltos, ale až po spolupráci s Epiktétom sa ich výroba štandardizovala.^[4]^[5] Hischylos vyrobil aj čaše zdobené len červenofigúrovou technikou pre Epiktéta, Feidippa a Hischylovho maliara.^[4]

Hischylov autorský podpis (HISCHYLOS EPOIESEN – Hischylos zhotovil^[6]) sa nachádza na sedemnástich čašiach. Trinásť z nich je na čašiach s dvojitým dekorom, z ktorých väčšinu zdobia veľké oči (po prvýkrát zdobili Hischylov kylix^[7]).^[8] Predpokladá sa, že oči na čašiach mali svojou magickou silou chrániť pred zlými duchmi.^[7] Hischylos bol vynálezcom nôžky čaše typu AY (okolo roku 525 pred Kr.^[9] zmenil typ nôžky čaše z AZ na AY, ktorá je širšia a tak stabilnejšia^[2]), ktorá bola prispôsobená hrubšiemu tvaru čaše (s očami, typu A) s dvojitým dekorom.^[4] Švajčiarsky archeológ Hansjörg Bloesch mu priznáva značný význam vo vývoji váz od čiernofigurových typov k typom obvyklým medzi červenofigúrovými maliarmi. Jedným z jeho žiakov a nasledovníkov bol Chelis.^[10]

Referencie

↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 443.
↑ ^a ^b Takashi Seki. Untersuchungen zum Verhältnis von Gefässform und Malerei attischer Schalen. Berlin : Gebr. Mann, 1985. ISBN 978-37-8611-285-3. S. 100.
↑ Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 52.
↑ ^a ^b ^c Dimitris Paléothodoros. Epictétos. Louvain : Peeters Publishers, 2004. ISBN 978-90-4291-397-4. S. 9.
↑ Karl Schefold. Gods and Heroes in Late Archaic Greek Art. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2132-718-3. S. 97.
↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 16.
↑ ^a ^b Geōrgios E. Mylōnas. Philia epē eis Geōrgion E. Mylōnan, dia ta 60 etē tou anaskaphikou tou ergou. Athēnai : En Athēnais Archaiologikē Hetaireia, 1987. ISBN 978-96-0850-252-9. S. 334.
↑ Hischylos, Getty Museum Collection[1]
↑ Ernst Berger. Parthenon-Kongress Basel. Mainz : von Zabern, 1984. ISBN 978-38-0530-769-7. S. 75.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hischylos [2]

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hischylos

[:443-1] Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 443.

[:100-2] Takashi Seki. Untersuchungen zum Verhältnis von Gefässform und Malerei attischer Schalen. Berlin : Gebr. Mann, 1985. ISBN 978-37-8611-285-3. S. 100.

[:52-3] Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 52.

[:9-4] Dimitris Paléothodoros. Epictétos. Louvain : Peeters Publishers, 2004. ISBN 978-90-4291-397-4. S. 9.

[:97-5] Karl Schefold. Gods and Heroes in Late Archaic Greek Art. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2132-718-3. S. 97.

[:16-6] Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 16.

[:334-7] Geōrgios E. Mylōnas. Philia epē eis Geōrgion E. Mylōnan, dia ta 60 etē tou anaskaphikou tou ergou. Athēnai : En Athēnais Archaiologikē Hetaireia, 1987. ISBN 978-96-0850-252-9. S. 334.

[Hischylos-8] Hischylos, Getty Museum Collection[1]

[:75-9] Ernst Berger. Parthenon-Kongress Basel. Mainz : von Zabern, 1984. ISBN 978-38-0530-769-7. S. 75.

[:1-10] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hischylos [2]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]