Ester Šimerová-Martinčeková
Ester Šimerová-Martinčeková | |
slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka | |
Ester Šimerová - Martinčeková vo svojom dome v Liptovskom Mikuláši (pol. 80. rokov 20. storočia), fotografia Tomáš Fassati, Galéria F | |
Rod. meno | Ester Fridriková |
---|---|
Narodenie | 23. január 1909 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 7. august 2005 (96 rokov) Liptovský Mikuláš, Slovensko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Ester Šimerová-Martinčeková |
Ester Šimerová-Martinčeková (* 23. január 1909, Bratislava – † 7. august 2005, Liptovský Mikuláš) bola svetoznáma a popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, okrem iného na Académii Julian, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.
V období atentátu na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo, uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Po obnovení spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. Jej manželom sa stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V čase komunistickej diktatúry, v roku 1952 v rámci Akcie B bola nasilu vysťahovaná s manželom (Martin Martinček, ktorého označili za „buržoázneho nacionalistu“) z Bratislavy, do dediny pri Liptovskom Mikuláši, do ktorého sa neskôr presťahovali a žila tam až do svojej smrti.[1] V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave.
Ester Šimerová-Martinčeková sa ako jediná zo slovenských umelcov inšpirovala priamo u parížskej školy a do Paríža sa často vracala.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1991 Rad T. G. Masaryka IV. triedy (v Prahe)
V roku 1992 Cena Martina Benku
Od roku 1966 bola zaslúžilou umelkyňou
V roku 2001 v Paríži obdržala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.
V roku 2002 jej prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
V roku 2001 - dostala Cenu Nadácie Tatra banky za výtvarné dielo[1]
Slovenská pošta vydala roku 2016 reprodukciu obrazu Šachová kompozícia Ester Šimerovej-Martinčekovej vo forme poštovej známky[2]
Československá pošta vydala v roku 1987 reprodukciu obrazu Tulipány ako poštovú známku.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Laureáti [online]. Bratislava: Nadácia Tatra banky, [cit. 2011-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská pošta: Inaugurácia poštovej známky...
- ↑ Filaso.cz, Katalog pošt. známek 1987
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- L̕udmila Peterajová. Ester M.-Šimerová. [s.l.] : Slovart, 2014. 303 s. ISBN 978-80-89233-67-0.
- PAUER, Marián. Ester Šimerová Martinčeková. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2004. 112 s. ISBN 80-7090-770-3.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ester Šimerová-Martinčeková
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Profil a diela Ester Šimerovej-Martinčekovej v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenské dotyky 8/2009, článok ku storočnici; autor: Jiřina Divácká
- dartesro.sk
- osobnosti.sk