Etnografický dom (Asenovgrad)
| Etnografický dom v Asenovgrade (Етнографска къща в Асеновград) | |
| Dom Čanosa | |
| múzeum | |
 pohľad na budovu zo západu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Asenovgrad |
| Štvrť | Metocha |
| Súradnice | 42°00′13″S 24°52′18″V / 42,00361°S 24,87167°V |
| Štýl | bulharský obrodenecký barok plovdivského typu |
| Vznik | polovica 19. storočia |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý |
  | |
| Wikimedia Commons: Ethnographic museum, Asenovgrad | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Etnografický dom (bulh. Етнографска къща – Etnografska kăšta) je dom z 19. storočia, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Dom je v správe asenovgradského Historického múzea a nachádza sa v ňom etnografická expozícia.[1][2][3] Kultúrna pamiatka miestneho významu.[2][3][4]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je známa aj ako Dom Čanosa (bulh. Къщата на Чанос – Kăštata na Čanos),[5][4] Dom Čačusa (bulh. Къщата на Чачус – Kăštata na Čačus), Dom Eleny Popianevovej a Mary Michajlovovej (bulh. Къщата на Елена Попянева и Мара Михайлова – Kăštata na Elena Popianeva i Mara Michajlova), alebo Dom – etnografické múzeum (bulh. Къща – етнографски музей – Kăšta – etnografski muzej).[4]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Múzeum sa nachádza v centrálnej časti Asenovgradu v štvrti Metocha[4] na ulici „Stanimaka“ (bulh. улица „Станимака“) č. 34.[3]
Budova
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obrodenecká budova bola postavená v polovici 19. storočia.[3][1][2] V roku 1965 budova získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Bola postavená staviteľskými majstrami z Bracigova.[2]
Je dvojposchodová[5][2] s vysokým prízemím. Druhé poschodie sa arkierovo vyčleňuje nad prízemím. Konštrukcia je z drevených trámov a latí. Priestory medzi nimi sú vyplnené ručne zhotovenými tehlami.[5]
Typovo bola budova postavená podľa plovdivských obrodeneckých domov druhej polovice 19. storočia.[5]
Do budovy sa vstupuje dvojitým mramorovým schodiskom, ktoré ústi do veľkého salóna na prízemí. Okolo salóna sa rozprestierali pôvodne tri izby, ktoré slúžili ako obývačka so stropom bohato zdobeným drevorezbou, kuchyňa a hospodárska izba. V neskoršom období bola pristavaná ešte menšia štvrtá izba. Na druhé poschodie vedie z prízemia z dreva vyrezávané schodisko. Na druhom poschodí sa nachádzajú štyri izby, pričom okná z dvoch smerujú do ulice a z dvoch do dvora. Najväčšia z nich slúžila ako izba na prijímanie hostí. Táto izba sa vyznačuje predovšetkým presklenou stenou smerom do ulice.[5]
Stropy, dvere a pôvodné vstavané skrine v dome sú zdobené bohatou drevorezbou.[3][2] Vonkajšie fasády domu sú vymaľované modrou farbou, izby vnútri domu sú rôznofarebné. Steny sú zdobené ornamentami.[2] V dome sa nachádzajú ako prvok výzdoby aj alafrangy, typické pre obrodenecké domy plovdivského typu.[5]
Dvor je obohnaný vysokým kamenným múrom. Vo dvore areálu sa nachádza mramorová kašna z roku 1854.[3][2]
Múzejná expozícia
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci múzejnej expozície je predstavené oblečenie, ozdoby[3] a mnohé iné predmety miestneho životného štýlu[3][2] v období od konca 19. do začiatku 20. storočia.[2]
V suterénnej časti pod budovou sa nachádza hlboká vinárska pivnica,[3][2] v rámci ktorej sú predstavené dejiny vinárstva v Asenovgrade od antiky až do polovice 20. storočia.[3][1][2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[4]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na budovu z východu -
celkový pohľad na budovu a blízke okolie zo západu -
pohľad na časť zadnej západnej fasády -
pohľad na vrchnú časť prednej východnej fasády -
detailný pohľad na okná v západnej fasáde -
pohľad na vstupnú bránu do komplexu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 202. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 76 – 77. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j OP Turizăm – Asenovgrad. Asenovgrad – Živata istorija. Asenovgrad : Izdatelstvo „Viktori PR. 16 s. S. 14. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-08-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f STOILOV, Stoil. Asenovgrad – ognište na stroitelni tradicii. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“, 1971. S. 50 – 52.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etnografický dom (Asenovgrad)
