Eva Planderová

	Eva Planderová
	slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka
Rod. meno	Gálisová
Narodenie	8. november 1932; Komárno, Česko-Slovensko
Úmrtie	22. november 1992 (60 rokov); Nemecko
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
	Portál vied o Zemi; Biografický portál

RNDr. Eva Planderová, DrSc. (* 8. november 1932, Komárno – † 22. november 1992, Nemecko) bola slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka.

Život

Narodila sa v Komárne. Základnú školu a gymnázium navštevovala v Bratislave. PriF UK v Bratislave odbor geobotanika (1952 – 1957) ukončila ako promovaný biológ. Doktorát z prírodných vied (RNDr.), ako aj vedeckú hodnosť kandidát geologických vied (CSc.) získala v roku 1966 obhájením dizertačnej práce Mikropaleobotanické spracovanie terciérnych sedimentov v oblasti vnútrokarpatských kotlín na Slovensku. Hodnosť doktor geologických vied (DrSc.) jej bola udelená v roku 1991 na základe úspešnej obhajoby dizertačnej práce Mikroflóra miocénu centrálnej Paratetýdy Slovenska a jej biostratigrafický význam. Tragicky zahynula v roku 1992. Jej manželom bol akademik prof. Ing. Ivan Plander, DrSc.

Kariéra

Od roku 1957 do roku 1992 pracovala v Geologickom ústave Dionýza Štúra ako vedúci vedecký pracovník. Po nástupe do ústavu v roku 1957 bola zaradená do oddelenia neogénu ako palinológ, kde sa podieľala na zostavovaní generálnych geologických máp l : 200 000, a to riešením aktuálnych stratigrafických problémov na základe palinologického výskumu. Prispela k spresneniu stratigrafie miocénu, a to najmä v sladkovodných, brakických, ako aj v medzi-vulkanických sedimentoch. Vykonala mikrofloristickú zonáciu miocénu centrálnej Paratetýdy, kde vymedzila 11 mikrofloristických zón, ktoré majú platnosť nielen pre centrálnu, ale aj pre celú paratetýdnu oblasť. V miocéne centrálnej Paratetýdy zistila dve výrazné horúce fázy vývoja klímy (obdobie vrchného egenburgu až spodného otnangu (MF-3) a vrchného karpatu až spodného bádenu (MF-5)) a tri výrazné ochladenia klímy (obdobie spodný – vrchný eger (MF-1), vrchný otnang – spodný karpat (MF-4) a hranica báden – spodný sarmat (MF-7)].

Neskôr postupne rozšírila palynologické výskumy aj na staršie útvary. Zamerala sa na stratigrafiu mladopaleozoických sedimentov, čiastočne slabometamorfovaných a veľmi chudobných na fosílne zvyšky (mladšie paleozoikum Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Zemplínskych vrchov a pod.). Získanými výsledkami spresnila stratigrafické názory a dala podnet ku vzniku nových pohľadov na paleogeografiu mladopaleozoických sedimentov, a tým aj na novú tektonickú interpretáciu. V rámci zostavovania máp v mierke 1:50 000 v Západných Karpatoch sa zapojila do riešenia stratigrafie najťažších a najzložitejších Přerov – do palinologického výskumu kryštalinika Nízkych Tatier, Malých Karpát, pohoria Tribeč a pod. Vysporiadala sa s problémom silne metamorfovaných sedimentov. Po zložitejších maceračných palinologických metódach sa jej podarilo získať relatívne dobre zachované palinomorfy, na základe ktorých mohla urobiť vekové zaradenie metasedimentov z uvedených pohorí. Tieto výsledky, byť určitú dobu prijímané skepticky sa však ukázali presné a boli potvrdené neskôr rádiometrickým datovaním. S J. Michalíkom a M. Sýkorom polupracovala na výskume sedimentov tomanovského súvrstvia vo Vysokých Tatrách, pri ktorom boli objavené prvé nálezy dinosaurov na Slovenskom území.

Spolupracovala so zahraničnými palynológmi, najmä z Maďarska, Rakúska, Poľska, Bulharska, Juhoslávie, Nemecka, Francúzska atď. Výsledky z tejto spolupráce sú zverejnené v odborných časopisoch, ale boli prednesené aj na mnohých sympóziách, konferenciách a seminároch, na ktorých sa osobne zúčastnila a aktívne sa zapojila do riešenia nastolených problémov. V rokoch 1991 – 1992 v rámci medzinárodného korelačného programu zorganizovala sympózium Paleofloristic and paleoclimatic changes during Cretaceous and Tertiary (uskutočnilo sa v septembri 1992). Zúčastnilo sa na ňom 40 palynológov so svojimi referátmi z rôznych oblastí Európy, ale i Ameriky a Austrálie. Bola jednou zo zakladateliek modernej paleontologickej metódy – palynológie, ktorú úspešne rozvíjala až do roku 1992.

V rokoch 1987 – 1989 bola vedúcou sekcie paleontológie pri Spoločnosti pre mineralógiu a geológiu. Jej činnosť bola zameraná na širokú paletu stratigrafických problémov, ktorých ťažisko bolo najmä v neogéne a v mladšom paleozoiku.

Publikácie

Zverejnila vyše 100 publikácií týkajúcich sa výsledkov palinologického výskumu neogénu, mezozoika, paleozoika, ako aj taxonomických otázok (opísala 365 taxónov, z toho 65 nových). Z jej publikovaných prác sú to, napr.:

Mikropaleobotanické spracovanie terciérnych sedimentov z oblasti vnútrokarpatských kotlín na Slovensku. Biologické práce, 12,3, (1966), 7-92;
Poznámky k veku starohorského paleozoika na základe palinologického výskumu. Mineralia Slovaca, 6, l, (1974), 63-72;
Mikroflorizones in Neogene of Central Paratethys. Záp. Karpaty, Sér. geol., 3, (1978), 7-34;
Miocene Microflora of Slovac Central Parathetys and its Biostratigraphical significance. GÚDŠ, (1991), 1-280.

Ako spoluautorka riešených problémov publikovala výsledky v početných prácach, z ktorých k najdôležitejším patria, napr.:

Stratigrafické členenie neovulkanitov stredného Slovenska. Západ. Karpaty, Sér. geol. 9, (1983), 1-203;
Nové stratigrafické poznatky o meliatskej skupine. Geol. práce, Správy, 79, (1983), 55 – 81;
Neskorý neogén na západnom okraji Podunajskej panvy. Západné Karpaty, sér. geol. 16, (1992), 85-118;
On paleofloristic and paleoclimatic changes during the Neogene of Eastern and Central Europe on the basis of palynological research. (paleofloristic and paleoclimatic changes during Cretaceous and Tertiary). Konferencie, sympóziá, semináre. GÚDŠ, (1993), 119-129.

Referencie

Zlinská, A., Snopková P. 2007: 8. paleontologická konferencia (zborník abstraktov), Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava ISBN 978–80–88974–91–8, s. 14-15.
Geologické práce, Správy 97 (1993).
časopis Západné Karpaty, Sér. paleontológia, 16, (1993).