Zemplínske vrchy
| Zemplínske vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Zemplínske vrchy z juhu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Nadradená jednotka |
Matransko-slanská oblasť |
| Susedné jednotky |
Východoslovenská rovina Východoslovenská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Roňavská brána |
| Súradnice | 48°28′S 21°43′V / 48,46°S 21,71°V |
| Najvyšší bod | Rozhľadňa |
| - výška | 469 m n. m. |
| Rozloha | 101 km² (10 100 ha) |
 Zemplínske vrchy znázornené v geomorfologickom členení Slovenska
| |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Zemplinske vrchy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zemplínske vrchy je pohorie a geomorfologický celok na juhu východného Slovenska.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Patria do Matransko-slanskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Tiahnu sa od severozápadu smerom na juhovýchod a obklopujú ich zo severozápadu Východoslovenská pahorkatina, z východu a juhu Východoslovenská rovina a západný okraj kopíruje štátnu hranicu s Maďarskom.[1] Jeho jedinou geomorfologickou časťou je Roňavská brána v západnej časti pohoria.[2]
S rozlohou 101 km² patria medzi menšie pohoria a najvyšší vrch Rozhľadňa dosahuje 469 m n. m.[3][4] Zemplínske vrchy odvodňuje rieka Bodrog a patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyššie polohy pokrýva listnatý les, nižšie – najmä južné stráne sú poľnohospodársky využívané na pestovanie ovocia.
Zloženie pôd na juhozápadných výbežkoch pohoria sa najviac zaslúžilo na vzniku Tokajskej vinohradníckej oblasti, zasahujúcej na Zemplín z Maďarska.
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Zemplínske vrchy sú v geologickej literatúre známe aj ako zemplínsky ostrov. Niektorí autori ho chápu ako samostatnú tektonickú jednotku zemplinikum. Celé pohorie je obklopené mladými neogénnymi sedimentmi východoslovenskej panvy a neovulkanitov.[5] Kryštalinikum pohoria tvoria premenené horniny, hlavne svory, ruly, amfibolity a migmatity, na slovenskom území vystupujú iba na veľmi malom území pri Byšte.[6] V ich nadloží sa zrejme v príkrovovej pozícii nachádzajú karbónske a permské kontinentálne sedimenty s menšími slojmi čierneho uhlia, prevažujú však zlepence, pieskovce a ílovce. Nachádzajú sa tu i triasové kremence, vápence a dolomity. Na okrajoch sa nachádzajú miocénne ryodacity, andezity a bazalty.
Krasové jaskyne Zemplínskych vrchov
[upraviť | upraviť zdroj]Do 22.2.2025 nebola v Zemplínskych vrchoch známa nijaká jaskyňa, resp. o žiadnej do tých čias niet zmienok. V 1. polovici 80-tych rokoch min. st. skúmal v juhovýchodnej časti pohoria staré krasové dutiny, resp. relikt paleojaskyne slovenský fyzický geograf, biológ, ale aj ekológ a environmentalista [prof.] J. Hreško[7], a približne v rovnakom čase skúmal tamojší, plošne neveľký kras, aj český krasový geológ Václav Cílek[8]. Pred rokom 2000 rekognoskoval krasový povrch Vápenného vrchu (1839) košický jaskyniar J. Baroš, detailnejšie v r. 2017. Počas povrchového prieskumu dňa 22.2.2025 mladí košickí jaskyniari P. Belanský, M. Kavuľa a V. Popovičová objavili úzky vchod do z rôznych hľadísk pozoruhodnej krasovej jaskyne. Objav oznámili jaskyniarom z jaskyniarskeho oddelenia Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, s ktorými tam vzápätí 26. 2.2025 vykonali revízny prieskum; z neho vyplynulo, že jaskyňa je v súčasnosti najnižšie položenou bežne dostupnou jaskyňou na Slovensku (hlboko v banskoštiavnických baniach sa nachádza bežne nedostupná jaskyňa približne na úrovni mora[9]). Objavitelia jaskyňu nazvali Kryštálová jaskyňa. Jej kalcitová kryštalická výplň nasvedčuje vývoju v hydrotermálnych podmienkach. Pravdepodobne ide o relikt starej krasovej dutiny - paleojaskyne. Jaskyňa má pokračovanie smerom na povrch, je však zavalené. Po uvoľnení závalu by jej dĺžka odhadom dosiahla cca 10-15 m a výškovy rozdiel medzi dvomi vchodmi cca 5 m. Jaskyniari SMOPaJ na pracovisku v Košiciach zistili 27.2.2025, že už v roku 1839 boli časti krasového vrchu v mieste výskytu jaskyne intenzívne exploatované s cieľom získať dolomit, ktorý sa od historických čias používal napr. na stavebné účely aj na pálenie vápna. Lom s jaskyňou má podľa historických podkladov min. 186 rokov, a historickí miestni obyvatelia museli jaskyňu poznať, možno pre ňu mali aj lokálny názov, ktorý sa nezachoval. Objav Kryštálovej jaskyne historicky prvý raz počíta so Zemplínskymi vrchmi ako so speleologicky relevantným krasovým územím, a v krátkom čase sa ocitne aj v oficiálnom Zozname jaskýň Slovenskej republiky vydávaného SMOPaJ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ MAZÚR, E.; LUKNIŠ, M.. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava : Slovenská kartografia, 1986. Kapitola Časť Slovensko.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ VASS, D.. Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra, 1988. S. 65.
- ↑ KRIST, E.; KORIKOVSKIJ, S.P.; PUTIŠ, M., JANÁK, M.; FARYAD, S.W. Geology and petrology of metamorphic rocks of the Western Carpathian crystalline complexes. Bratislava : Comenius University Press, 1992. S. 324.
- ↑ J. Hreško (1986): Náčrt geomorfologického vývoja v oblasti nálezu fosílnej fauny v lokalite Ladmovce. In: Slovenský kras, XXIV; Osveta, n. p. Martin pre MSKaOP v L. Mikuláši, MSKaOP, Liptovský Mikuláš, s. 155 - 167
- ↑ V. Cílek (1985): Kras na plošině Kašvár v Zemplínských vrších. In: Československý kras, 36. Academia, Praha; s. 105
- ↑ P. Holúbek (2017): Zaujímavý genetický typ jaskyne. In: Spravodaj SSS, 48, 3. SSS, Liptovský Mikuláš
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemplínske vrchy
