Preskočiť na obsah

Explorer 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Explorer 3
vedecká družica
PrevádzkovateľArmáda Spojených štátov
Hlavní dodávateliaArmy Ballistic Missile Agency
JPL
DružicaZeme
Dátum štartu26. marec 1958, 17:31 UTC
Nosná raketaJuno I
KozmodrómCape Canaveral
Zánik27. jún 1958
COSPAR ID1958-003A (6)
Hmotnosť14,1 kg
Elementy dráhy
Epocha58-03-26.8
Inklinácia33,38°
Apoapsida2 799 km
Periapsida186 km
Doba obehu115,7 min

Explorer 3 (medzinárodné označenie 1958 Gamma) bol umelý satelit Zeme a bol takmer totožný s Explorerom 1 v konštrukcii aj v cieli. V programe Explorer bol druhý úspešný (ten neúspešný bol Explorer 2).

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]
Raketa Juno I so satelitom Explorer 3 pred štartom

Satelit vyštartoval z Cape Canaveral Air Force Station (teraz Kennedyho vesmírne stredisko) na Floride o 17:31:00 UTC 26. marca 1958. Nosnou raketou mu bola Juno I, ktorá vychádzala zo sondážnej rakety Jupiter-C. Jupiter-C vznikol v roku 1954 a bol aktívne využívaný do roku 1955. Po vypustení sovietskeho Sputnika 1 v roku 1957 začala Army Ballistic Missile Agency (ABMA) v spolupráci s JPL (Laboratórium prúdového pohonu) renovovať raketu Jupiter-C, aby bola schopná vyniesť do kozmu funkčnú družicu. Zvládli to za 84 dní.

Družica bola považovaná za veľmi úspešnú, pretože potvrdila objav radiačných Van Allenových pásov. Explorer 3 bol umiestnený vo výške 186 km a za 115,7 minút precestoval 2799 km.

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Celková hmotnosť bola 14,1 kilogramov, z toho 8,4 kg tvorili prístroje. Satelit bol vybavený meračom kozmického žiarenia a meradlom erózie mikrometeoritov. Oproti Expoloreru 1 mal malý palubný magnetofón kvôli záznamom merania počas preletu na odvrátenej strane Zeme[1]. Sondu poháňali NiCd akumulátory. Ak išla na plný výkon, mohla vydržať až 31 dní, ak na nízky, tak až 105 dní.

Koniec letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Explorer 3 zhorel v atmosfére Zeme 27. júna 1958 93 dní po štarte. Dnes je replika sondy umiestnená v National Air and Space Museum.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. PACNER, Karel; VÍTEK, Antonín. Půlstoletí kosmonautiky. Praha : Paráda, 2008. ISBN 978-80-87027-71-4. Kapitola Nečakané objavy, s. 38.