Fajčenie
Fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktoré má znaky naučeného správania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a na nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť.
Spôsob fajčenia
[upraviť | upraviť zdroj]Najčastejšie používanou rastlinou na fajčenie je tabak.
Fajčí sa po úprave a vytvarovaní v podobe cigary, zabalený v papieri v podobe cigarety, alebo narezaný pomocou fajky alebo vodnej fajky (arab. نارَجِيلَة náradžíla/náragíla, شِيشَة šíša alebo حُقَّة hukka).
Vplyv fajčenia a zdravotné riziká
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobenie v ústnej dutine
[upraviť | upraviť zdroj]Pri fajčení dochádza v ústnej dutine k niekoľkým procesom:
- Stúpa teplota a v zvýšenej miere dochádza k odumieraniu buniek všetkých tkanív, ktoré sa tu nachádzajú (ďasná, jazyk).
- Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Dôsledkom toho je zvýšená tvorba zubného povlaku, tvorba zubného kameňa, sfarbenie povrchu zubov a náchylnosť ďasien na infekčné ochorenia.
- Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami. To znamená horšiu obranyschopnosť voči baktériám.
Pôsobenie na celý organizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa WHO[1] na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8 100 ľudí (7 200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi. Na svete fajčí 3,5 miliardy osôb. Ročne umiera na ochorenie súvisiace s fajčením 3,5 až 4 milióny osôb.
Choroby, ktorých vznik má súvislosť s fajčením:
- ateroskleróza,
- ischemická choroba srdca,
- chronická bronchitída,
- bronchogénny karcinóm,
- emfyzém,
- Buergerova choroba,
- a iné.
Pôsobenie v tehotenstve
[upraviť | upraviť zdroj]Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie. Tehotné ženy by mali úplne prestať fajčiť, pretože samotné obmedzenie fajčenia v gravidite negatívne účinky fajčenia nezmierňuje.
História fajčenia
[upraviť | upraviť zdroj]Tabak sa pred objavením Ameriky v písomných dejinách vôbec nespomína. Domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli Kolumbovi. Export tabaku zaistil prežitie Jamestownu, jeho predaj financoval Americkú revolúciu a prví americkí prezidenti (George Washington a Thomas Jefferson) boli pestovateľmi tabaku. Ani nie tak dávno používal Hollywood cigarety ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti. Americkí vojaci ich dávali ľuďom, ktorých stretávali v krajinách, kde bojovali a po 2.svetovej vojne boli cigarety platidlom od Paríža po Peking. V 20. storočí zažíva úplný rozkvet najmä v rozvojových krajinách a v bývalom východnom bloku.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ^ WHO - Tobacco control database Archivované 2005-04-03 na Wayback Machine (en)