Rýchle občerstvenie

Niekoľko reštaurácií rýchleho občerstvenia v meste Bowling Green, Kentucky

Rýchle občerstvenie alebo fast food (angl. = rýchla potrava) je druh verejného stravovania, založený na rýchlom výbere, predaji a konzumácii stravy. Prevádzky rýchleho občerstvenia dosahujú zvýšenú rýchlosť obsluhy tým, že umožňujú zákazníkom získanie potravy s minimálnym prerušením iných činností (stravovanie pri ceste do práce alebo z práce, nezriedka predaj priamo do auta), a zvýšenú rýchlosť konzumácie tým, že úpravou jedla a jeho balením podporujú konzumáciu postojačky alebo v pohybe.

Dejiny

Aj keď rýchle občerstvenie je obvykle pokladané za výdobytok modernej doby, respektíve 20. storočia, písomné pramene aj archeologické nálezy (napr. maľby) dokazujú, že pouličné zariadenie na prípravu požívatín k okamžitej konzumácii existovala už v najstarších kultúrach v Stredomorí, na Blízkom aj Ďalekom východe, teda prakticky všade, kde sa vyvinuli sídla mestského typu, s vysokou diferenciáciou spôsobu obživy u obyvateľstva. Moderný jav rýchleho občerstvenia vznikol v Kalifornii, tesne pred druhou svetovou vojnou. Richard a Maurice McDonaldovci, ktorí riadili drive-in-burger (reštaurácia, kde sa ide autom k okienku a ste obslúžení v aute), blízko Los Angeles, boli unavení z neustáleho umývania príborov a riadu, a preto sa rozhodli vymyslieť systém, pri ktorom by sa zákazníci mohli obsluhovať sami a obmedziť menu na podložky, ktoré by mohli byť pripravené aj nekvalifikovanými kuchármi a bez dosky, nožov a vidličiek.

Kritika fast foodov

Pri fastfoodoch je najčastejšie kritizované:

nízka kvalita podávaného jedla
nadmerné používanie umelých ingrediencií (emulgátory, stabilizátory, …)
nízka výživná hodnota, najmä pri bielkovinách (a naopak, nadmerné množstvo cukrov a tukov)
nutrične nevyrovnané zloženie
absencia ostatných dôležitých živín, stopových prvkov
nešetrné zachádzanie s prírodnými zdrojmi pri prevádzkovaní reštauračných reťazcov tohto typu
nehumánne podmienky pri chove zvierat, určených na mäso, používané vo fastfooch
neprimeraná, neetická alebo klamlivá reklama
reklama, ktorá vyrábané jedlá vydáva za nutrične vyrovnané, popr. obsahujúce asociácie daného jedla rýchleho občerstvenia so zdravým životným štýlom
zacieľovanie na najmenšie deti, v snahe získať „celoživotných zákazníkov“
nasadenie rôznych metód na hranici etiky, napr. tzv. naggingu alebo tiež pester factoru (nabádanie dieťaťa, aby rodiča prehováralo a rôznymi spôsobmi naliehalo, aby išli práve do avizovaného fast foodu)
príliš veľký objem reklamy (udáva sa, že priemerné americké dieťa sa ročne stretne s 20 000 reklamami na reštaurácie rýchleho občerstvenia)
podiel na globálnom náraste obezity a nezdravých stravovacích návykov (u dospelých aj u detí)
uniformita, narušovanie národnej aj lokálnej jedinečnosti, globalizácia
podmienky (v hierarchii nižšie situovaných) zamestnancov, pracujúcich v reštauráciách rýchleho občerstvenia
častý stres a depresie z práce
často vysoká opakovanosť úloh v pracovnej náplni „obracačov hamburgerov“, pracovné prostredie zámerne navrhnuté pre vysokú „nahraditeľnosť“ zamestnancov
relatívne malé pracovné benefity
podpriemerné platy radových zamestnancov v kontraste s celkovými výnosmi reťazcov